Zámok Kronborg v Dánsku

Zámok Kronborg je mocnou pevnosťou a súčasne aj majstrovskou ukážkou renesančnej architektúry, ktorá bola v roku 2000 pripísaná na Zoznam svetového dedičstva ľudstva UNESCO. Kedysi vyberal mýto od lodí, ktoré sa plavili Sundským prielivom, výmenou za ochranu pred pirátmi a zlodejmi. Dnes je sídlom Múzea námorníctva a obchodu a tiež obľúbenou turistickou atrakciou.

Z histórie Kronborgu

Počiatky zámku Kronborg sa viažu k roku 1420, kedy ho dánsky kráľ Erik VII. Pomoranský (1382-1459) nechal postaviť. Zakrátko nato ho začal využívať pre vyberanie mýta. Sundský prieliv, nazývaný tiež Sund alebo Öresund, spája Severné more s Baltským a v tomto čase predstavoval jednu z hlavných brán pre vstup do európskych vôd.

Neskorší kráľ Frederik II. (1534-1588) nechal zámok vďaka rastúcim príjmom z výberu mýta podrobiť rekonštrukcii a pretvoriť tak starú pevnosť na palác hodný európskej monarchie. Toto prianie sa kráľovi splnilo v roku 1585, kedy sa z Kronborgu stala najlepšia ukážka renesančnej architektúry v Severnej Európe.

Novým materiálom boli pokryté múry zámku aj jeho strecha. Na celú rekonštrukciu dohliadal uznávaný holandský architekt. Steny rozsiahlej tanečnej sály pokrylo 14 tapisérii od flámskych tkáčov, ktoré reprezentujú celé generácie dánskych kráľov. Zámok zároveň dostal svoje meno, ktoré mu zostalo do dnešných dní a je spojením dánskych slov koruna (kron) a pevnosť (borg).

Pre platbu mýta požadovaného od lodí plaviacich sa cez Sundský prieliv sa používala mena razená v Anglicku, ktorá niesla znak ruže a bežne slúžila pre potreby platieb a obchodu v celej Severnej Európe. Frederik II. zaviedol regulácie v platbe mýta, ktorého výška sa začala odlišovať v závislosti od veľkosti konkrétnej lode a tovaru, ktorý loď prevážala. Mýto bolo súčasťou osobných financií dánskeho kráľa, ktorému sa tiež odovzdávali ako daň pri preprave vína a soli tri percentá z celkového množstva týchto prepravovaných produktov, ktoré Dánsko neprodukovalo.

V roku 1629 zachvátil Kronborg ničivý požiar a zámok s výnimkou kaplnky prakticky zhorel do základov. Do opätovnej výstavby Kronborgu sa zakrátko pustil Frederikov syn, kráľ Kristián IV. (1577-1648), ktorý výšku mýta požadovaného pre preplav Sundským prielivom zdvojnásobil, aby tak mal k dispozícii dostatok financií pre obnovu zámku do jeho pôvodnej majestátnosti a krásy.

Kristián bol nadšeným staviteľom, čo túžil posilniť slávu dánskeho kráľovstva a nechal okrem iného zároveň postaviť aj prekrásny zámok Frederiksborg. Po jeho stavbe sa kráľ prehlásil za dobyvateľa mora a z Dánska sa stala absolútna monarchia, pre ktorú predstavovalo mýto zo Sundu tretinu celkových príjmov. To sa zmenilo v roku 1857, kedy bolo mýto definitívne zrušené po tlaku a proteste zo strany Spojených štátov amerických.

Kronborg v literatúre a legendách

Popri mýte sa Kronborg, pod menom Elsinore, preslávil aj ako dejisko drámy Hamlet z pera anglického dramatika Williama Shakespeara (1564-1616). Ten síce zámok nikdy osobne nenavštívil, je ale známe, že svoju prácu založil na diele História Dánska, ktoré vzniklo počiatkom 13. storočia a rozprávalo o dánskom princovi Amlethovi, ktorý zabil svojho otca.

Ku Kronborgu sa ale viažu aj iné príbehy, napríklad legenda, podľa ktorej spí v hlbinách Trubačovej veže bojovník, ktorý sa zobudí v momente, kedy sa Dánsko ocitne v hrozbe a on mu príde na pomoc. Volá sa Holger Danske, čo je meno, ktoré používala na počesť tejto legende tiež skupina vojakov dánskeho odboja pôsobiach počas 2. svetovej vojny. Aj to dokazuje, že hoci už Kronborg neslúži svojmu pôvodnému účelu, naďalej má v živote Dánov svoje pevné miesto.

_________________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Grandes documentales de la 2: El castillo de Kronborg

Obrázok: allscandinavia.com/Kroborg_Castle.gif

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.