Zánik mykénskych palácov a príchod dórskeho etnika

… invázia alebo migrácia?

Na konci 13. a na začiatku 12. storočia pred Kristom dochádza k zničeniu mykénskych palácov. Zničené sú paláce v Knosse, Pyle, Mykénach a Tirynse, no stopy po deštrukcii možno vidieť v celom mykénskom Grécku. Spolu s palácmi došlo aj k zániku mykénskej civilizácie. Dodnes sa s istotou nedá určiť pôvodca tejto deštrukcie. 

Jednou z teórií je séria devastujúcich zemetrasení. Proti nej však stojí fakt, že pokiaľ sa zemetrasenia neudiali všetky naraz, je nepravdepodobné, že by sa o nich nenašla žiadna zmienka v archívoch susedných štátov touto katastrofou nezasiahnutých. 

Ďalšia z teórií ponúka ako riešenie zániku egejsko-anatolské sucho, ktoré dohnalo jednotlivé kráľovstvá ku konfliktom medzi sebou. Aj tu však chýbajú dôkazy z archívov. Proti tejto teórii stojí aj fakt, že zber ľanu, na vodu citlivej plodiny, prebiehal počas posledného roku v Pyle bez problémov. 

Jednou z možností zániku mykénskych palácov je aj vnútorná nestabilita vedúca ku ich kolapsu. Ako protiargument však možno použiť fakt, že v tomto období je zničené aj chetitské hlavné mesto Hattusa a samotná Chetitská ríša tiež zaniká. Taktiež je zničených viacero miest v Sýrii, Palestíne a na Cypre. Je málo pravdepodobné, že by sa takýto vnútorný kolaps odohral na viacerých miestach zároveň v tom istom čase, keď sa navyše zmienky o pokraji zániku objavujú len v Chetitskej ríši (1200 pred Kristom). 

Ďalšia a zrejme najlepšie podložená teória ponúka ako vysvetlenie externú hrozbu. Z 8. roku vlády Ramsesa III. (1188 pred Kristom) pochádza text (sprevádzaný aj reliéfom zobrazujúcim bojovníkov na lodiach) spomínajúci útočníkov zo severu plieniacich východné Stredomorie, pričom menuje aj jednotlivé mestá zasiahnuté útokmi: Hatti (v Chetitskej ríši), Kode (Cilicia), Carchemish, Arzawa a Alashiya (Cyprus). Archeologické nálezy potvrdzujú ničenie na týchto lokalitách v približne rovnakom časovom horizonte. Útok na Cyprus jasne ukazuje, že muselo ísť o námorníkov, čo potvrdzujú aj listy z Cypru, Ugaritu a Chetitského kráľovstva. Títo útočníci sú označovaní ako Morské národy. Pri bližšom pohľade na mestá či regióny spomenuté Ramsesom III., ktoré títo útočníci vyplienili, možno predpokladať, že miesto odkiaľ prišli leží niekde západne od Arzawy. Teória o príchode Morských národov síce nie je úplne istá, ale ani ľahko vyvrátiteľná.

Po páde mykénskych palácov (možno sa na ňom sami podieľali) prichádzajú do oblasti Peloponézu Dóri. Na ich príchod sa používajú dva pojmy: migrácia a invázia. Ani jeden však nemožno označiť za celkom správny, keďže proces osídľovania Peloponézu mohol byť mierumilovný, čo by nesúhlasilo s pojmom invázia, no aj plný bojov, čo zase popiera pojem migrácia.

Podobne ako pri teóriách zániku mykénskych palácov, vedci sa rovnako rozchádzajú aj v názoroch na pôvod Dórskeho etnika.

Jedna z možností pripúšťa, že pochádzajú z mesta Dor v Palestíne, čo by vysvetľovalo začiatok ich postupu na Kréte (ak zoberieme do úvahy napríklad tabuľky spomínajúce Dórov z 13. stor. pred Kristom, spomínané vyššie). 

Bouzek napríklad hľadá pôvod Dórskeho etnika na Balkáne, keď predpokladá, že práve odtiaľ migrovali do Grécka európske kmene – Dóri. 

Aj iní bádatelia predpokladajú, že Dóri mohli prísť odniekiaľ zo severu a to aj z oveľa väčšej diaľky ako z Balkánu.

Pôvod Dórov sa mnohí vedci snažia vysvetliť prostredníctvom lingvistických teórií založených často na komparatívnej lingvistike.

______________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

BAUMBACH, L. “A Doric fifth column?” Acta Classica.  

FINCK, W. Classical Records Of The Dorian & Danaan Israelite-Greeks.

MALKIN, J. “Some Linguistic Evidence for a Dorian “Invasion” in Post-Mycenaean Times.” Aisthesis vol. 1 Spring 2012: 1-8.

PARKER, V. 2014. A history of Greece 1300 to 30 BC. Oxford: Wiley Blackwell.

ROBERTSON, N. 1980. “The Dorian migration and Corinthian ritual.” Classical Philology vol. 75 no.1 1980: 1-21.

SZEMERÉNYI, O. 1982. “The origin of the name of the Dorians.” Glossologia 1 1982: 73-82.

THOMAS, C. 1978. “The Dorians, Archaeology and Greek linguistics at the end of the Late Bronze Age.” Expedition Spring 1978: 21-25.

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/2/25/Lions-Gate-Mycenae.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.