Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi

Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi je názov obrazu od významného predstaviteľa ruského realizmu, Iliu Jefimoviča Repina, známeho hlavne svojimi dielami Burlaci na Volge či Krížová procesia v Kurskej gubernii. Pri stvárnení skupiny kozákov zabávajúcej sa na liste, ktorý píše ich veliteľ, sa Repin inšpiroval skutočnými historickými udalosťami, datovanými v pomedzí rokov 1672 až 1680, teda v období jedného z konfliktov Ruska s Osmanskou ríšou. Práve kozáci boli typickými idolmi ruského bohatierstva znázorňovaného v umení. Tradícia tohto subetnika je dodnes v Rusku a na Ukrajine veľmi silná. Na počiatku novoveku v 16. a 17. storočí boli ich vojská najímané poľskou šľachtou či Ruskom, a to na ochranu hraníc predovšetkým pred Osmanskou ríšou. Kozáci (rôznorodé, hlavne východoslovanské slobodné obyvateľstvo ukrajinských a juhoruských stepí) vytvárali zo svojich družín viacero miestnych zväzov, z ktorých najvýznamnejší a najsilnejší boli práve záporožskí či donskí kozáci. Tieto ozbrojené skupiny podnikali plieniace výpady po zemi aj po vode a práve vojenská korisť tvorila väčšiu časť ich obživy.

Ilia Jefimovič Repin: Záporožskí kozáci píšu list tureckému sultánovi; olej na plátne; 1880 – 1891; 217 x 361 cm; Štátne ruské múzeum, Petrohrad.

Už z vyššie spomenutého obdobia rusko-tureckého konfliktu pochádza list tureckého sultána adresovaného kozákom a taktiež ich odpoveď. Vzhľadom k tomu, že táto korešpondencia sa dodnes nezachovala a máme iba jej neskoršie prepisy, je autenticita podľa niektorých odborníkov pomerne diskutabilná. V priebehu rokov sa totiž stala istou formou mestskej legendy, ktorú rozprávači a prepisovatelia určite radi prikrášľovali. Taktiež nie je úplne jasné autorstvo jednotlivých listov – najčastejšie sa však uvádza meno sultána Mehmeda IV. a kozáckeho atamana Ivana Sirka. Najznámejšia a najuznávanejšia verzia listov je nasledovná:

„Ja sultán, syn Mohameda, brat Slnka a Mesiaca, vnuk a námestník Boží, vládca všetkých ríš, Macedónskej, Babylonskej a Jeruzalemskej, ako aj Veľkého a Malého Egypta, kráľ kráľov, panovník panovníkov, nepremožiteľný a nikým neporazený rytier, neustály ochranca Božieho hrobu, opatrovník Pána Boha, nádej a útecha moslimov, prísny pán a ochranca kresťanov, rozkazujem vám, záporožskí kozáci, vzdajte sa dobrovoľne a bez odporu do mojich rúk a svojimi prepadmi ma viac neznepokojujte!“

Turecký sultán Mehmed IV.

Odpoveď kozákov:

„Ty, sultán, čert turecký, prekliateho čerta brat a kamarát, sekretár samotného Lucifera. Čo si Ty do čerta za rytiera, keď holou riťou ani ježka nezabiješ. Čert vyserie a Ty a Tvoje vojsko žerie. Nebudeš Ty, sukin syn, nad kresťanmi vládnuť! Tvojho vojska sa my nebojíme. Na zemi aj na vode sa s Tebou budeme biť, pojebeme tvoju mater!

Ty babylonský čašník, macedónsky kolár, jeruzalemský sládek, alexandrijský kozár, pastier sviní z Veľkého a Malého Egypta, arménsky zlodej, tatársky sagajdak[1], kamenecký kat, celého sveta a podsvetia blázon, hadie plemä a vred na našom vtákovi. Prasacia hlava, kobylia riť, mäsiarsky pes, nepokrstená hlava, pojeb svoju mater.

Takto ti odpovedajú záporožci, ty úbožiak. Nebudeš ty pásť ani kresťanom prasce. Tým končíme, pretože nepoznáme dátum a nemáme kalendár, mesiac je na nebi, roku pána, taký istý deň je u vás ako aj u nás, takže nás za to bozaj v riť!“

Podpísaný Košový ataman Ivan Sirko s celým záporožským táborom

Podobné hrubé vyjadrovanie bolo v danom období v zahraničnej diplomacii s nepriateľmi pomerne bežné, a to platí zvlášť pre listy kozákov, čo dosvedčujú aj iné písomné pamiatky. Z neskoršieho listu tureckému sultánovi je známe oslovenie: „Ty sultán turecký, z prekliatych najprekliatejší busurman, brat a spoločník čerta…“. Počas vzbury v Orenburgu adresovali rebeli list miestnemu gubernátorovi nasledovne: „…vnukovi satana, synovi diabla…“. Diplomatickými praktikami kozákov sa zrejme inšpiroval aj poľský kráľ, keď svoj list pre tureckého sultána začína slovami: „Ty zaslepený protivník Boží, pohan potupený, dedič pekelný…“.

Počas druhej svetovej vojny sa list záporožských kozákov stal inšpiráciou pre viacerých sovietskych vojakov a partizánov na napísanie rovnako hanlivých odkazov pre predstaviteľov nepriateľskej strany. Taktiež úradná nóta bývalej Juhoslávie adresovaná zástupcom európskych mocností bola prirovnaná kvôli svojej urážlivosti k tomuto listu. 

______________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

FRIEDMAN, V. A. 1978. The Zaporozhian letter to the Turkish sultan: historical commentary and linguistic analysis. Slavica Hierosolymitana. 2. 1978. s. 25 – 38.

dobrodruh.sk/historia/kozaci-pisu-sultanovi-mohamedovi-iv

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/73/Repin_Cossacks.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.