Záškolák Blaise Pascal

1Blaise Pascal sa narodil 19. júna 1623 vo francúzskom Clermonte. Mal iba tri roky, keď mu zomrela matka, a tak výchova Blaisea i jeho sestier Jacqueliny a Gilberty zostala na pleciach otca Étienna Pascala, ktorý bol miestnym sudcom a veľmi sa zaujímal aj o matematiku a prírodné vedy, čo dovtedy pred Blaisom tajil.

Blaise bol známy hlavne tým, že nechodil do školy. Dosť veľa času trávil tým, že sa učil matematiku a skúmal javy prebiehajúce v matematike a vo fyzike. Ani v Clermonte, ani v Paríži, kam sa presťahovali v roku 1631, Blaise nechodil do školy. Otec sa totiž rozhodol, že ho bude vzdelávať sám, pričom mal zaujímavé metódy. Presadzoval napríklad teóriu, podľa ktorej bolo zbytočné, aby sa chlapec učil veci, ktorým ešte vo svojom veku nemôže dostatočne porozumieť. Ďalšou zásadou bolo, že sa má učiť radšej menej, no o to dôkladnejšie a o to viac má pri tom rozmýšľať, a takisto, že ak sa bude venovať niekoľkým predmetom naraz, môže to narobiť viac škody ako osohu.

Ako dvanásťročný sa začal zaoberať geometriou a bez toho, že by si mohol o problematike niekde niečo naštudovať, prišiel okrem iného na to, že súčet vnútorných uhlov v trojuholníku sú dva pravé uhly. Prekvapený otec uznal, že jeho syn asi má matematické nadanie a dovolil mu, aby si prečítal Euklidove dielo Základy (13 kníh o matematike a geometrii). Potom sa začali matematike venovať spolu. Nebol to jediný prípad, keď svojho otca, ale aj iných prekvapil svojimi vedomosťami a  závermi.

Ako šestnásťročný napísal vlastnú štúdiu o kužeľosečkách, ktorá je dodnes v geometrii známa ako Pascalova veta. Pascal vytvoril Pascalinu – mechanický počítací stroj, ktorý sám vyrobil otcovi. Začal ako šestnásťročný a trvalo mu to tri roky.

2

 Matematika a geometria neboli však jedinými oblasťami, o ktoré sa Blaise Pascal intenzívne zaujímal. Pascalov trojuholník si určite mnohí pamätajú minimálne zo školy.

3

Exaktné vedy, v rámci ktorých sa usiloval rúcať predsudky a dogmy, neboli jedinou náplňou Pascalovho života. Paradoxne, kým v nich sa priam úzkostlivo držal experimentálnych metód a logických úvah, v náboženských otázkach bol presvedčený, že pravda sa nedá dosiahnuť iba úvahami, ale treba rešpektovať vieru. Náboženstvo hralo v jeho živote vôbec veľmi dôležitú úlohu. Mimoriadne zbožným človekom sa vraj stal v roku 1646. Jeho otec vtedy utrpel zranenie, bol dlhší čas pripútaný na lôžko a starali sa oňho dvaja mnísi. Práve pod ich vplyvom sa Blaise Pascal stal stúpencom jansenizmu, prísne teologického smeru, ktorý kládol vysoké nároky na mravný život veriacich. Istý čas vtedy dokonca strávil aj v kláštore Port-Royal neďaleko Versailles, ktorý bol centrom tohto hnutia. Toto obdobie jeho životopisci označujú ako Pascalovo prvé obrátenie sa k viere.

4

Pascal sa neskôr opäť vrhol na experimenty a po smrti otca v roku 1651 sa dokonca akoby úplne od jansenizmu odpútal. Viedol nákladný život a pohádal sa aj so sestrou Jacqueline, ktorá sa rozhodla vstúpiť do kláštora. Rozmýšľal tiež o sobáši, chcel sa oženiť so sestrou svojho priateľa vojvodu de Roannez – Charlottou. Napokon však všetko zmenila nehoda. V novembri 1654 sa mu počas jedného výletu splašili kone, jeho kočiar sa prevrátil, zostal zachytený o zábradlie mosta a chýbalo málo, aby skončil vo vodách Seiny. Pascal utrpel psychickú traumu, ktorá ho tak poznačila, že po zvyšok života mával často vidiny, pri ktorých videl sám seba, ako stojí na okraji hlbokej priepasti, prípadne do nej padá. K jeho úplnému odvráteniu sa od svetských záležitostí prispela tiež náboženská vízia, ktorú mal v noci z 23. na 24. novembra 1654. „Asi od pol jedenástej až do pol jednej. Oheň. Boh Abrahámov, Boh Izákov, Boh Jakubov, nie filozofov a vedcov. Istota. Cit, radosť, mier. Boh Ježiša Krista, Boha môjho a Boha vášho. Tvoj Boh bude mojím Bohom. Zabudnutie sveta a všetkého okrem Boha. Otče, ty si cesta, svet to nespoznal, ale ja áno…,“ zapísal si o tomto zážitku a tieto poznámky potom nosil celý čas pri sebe zašité pod podšívkou kabáta, kde ich objavili po jeho smrti. Začal opäť navštevovať kláštor Port-Royal a napokon sa doň uchýlil natrvalo. Hoci sa miestami aj tam zaoberal riešením matematických problémov, väčšinu času venoval štúdiu teológie a zbožným meditáciám. Písal však aj práce na náboženské témy, v polemických spisoch bránil učenie jansenistov v boji proti jezuitom, jeho Listy vidiečanovi (Les provinciales), ktoré priam sršia ostrovtipom, sa dodnes považujú za majstrovský kúsok, no najslávnejším dielom z jeho pera sa stali Myšlienky (Pensées), v ktorých zhromaždil svoje úvahy o ľudskom utrpení a o viere. Týmto spisom sa Blaise Pascal, ktorý býva zväčša vnímaný najmä ako matematik a fyzik, zaradil aj ku klasikom filozofie a literatúry. V tom čase to už však s jeho zdravím išlo z kopca. Rôzne problémy mal síce počas celého života, no prísne asketický život, ktorý začal viesť po roku 1654, a najmä dlhodobé odmietanie lekárskej pomoci sa zrejme najviac podpísali pod jeho rýchlym skonom. Blaise Pascal naposledy vydýchol v Paríži ako 39-ročný v auguste 1662. Muž, ktorý bol vraj postavou malý, no svojím dielom sa zaradil k velikánom, umieral vo veľkých bolestiach. Až po smrti sa zistilo, že mu ich spôsoboval zhubný nádor.

Autor: Martina Kružlíková

Zdroje: hvezdaren.sk, archive-sk.com, history.mcs.sk 

Obrázky: computermuseum.li, zivot.azet.sk

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.