Žltý kríž

Pri belgickom mestečku Ypres sa v júli 1917 schyľovalo k bitke. Francúzi sa spoločne s Britmi snažili dobiť belgické prístavy, z ktorých vyrážali nemecké ponorky na Atlantik. Nemci na útočiace vojská začali hádzať granáty naplnené pľuzgierotvornou kvapalinou, ktorá dostala neskôr meno – yperit.

Počas prvej svetovej vojny sa pri mestečku Ypres odohralo viacero stretov. Už v druhej bitke dňa 22. apríla 1915 došlo k vôbec prvému použitiu bojového plynu v dejinách, chlóru, ktorý použili Nemci, aby zastavili atak protivníka. Rovnako ako druhá, i tretia bitka z júla 1917 bola veľkým neúspechom veľmocí Dohody. K prehre značne dopomohol práve fakt, že Nemci po prvýkrát použili svoj nový bojový plyn – yperit.  Od prvého použitia bojových plynov pri meste Ypres v roku 1915 sa na oboch stranách používal chlór a fosgén, no skutočná sila chemických zbraní sa ukázala až po použití yperitu.

Vynálezcom yperitu bol nemecký chemik a vojak židovského pôvodu – Fritz Haber. Bol dokonca nositeľom Nobelovej ceny za chémiu, ktorá mu bola udelená za vynájdenie umelých hnojív. Okrem yperitu vynašiel i pesticíd Cyklón B, ktorý počas druhej svetovej vojny využili nacisti na hromadné vyvražďovanie židov v koncentračných táboroch. Mnoho členov Haberovej rodiny bolo zabitých práve jeho vynálezom.

Yperit nebol úplne smrteľný plyn, väčšinou nezabíjal, no napriek tomu spoľahlivo vyraďoval nepriateľské jednotky z boja. Nepomáhali pri ňom ani plynové masky. Obete z neho mali rozleptanú kožu, veľké žltohnedé pľuzgiere a zničené dýchacie cesty. Jednalo sa o zranenia, ktoré boli horšie ako popáleniny a liečili sa len veľmi ťažko.

Za vhodných podmienok bolo územie zasiahnuté plynom kontaminované aj niekoľko dní. To však znamenal problém i pre stranu, ktorá plyn vypustila. Bez ochranných oblekov totiž nemohli postupovať ďalej. Bol  to teda plyn určený hlavne na obranné účely. Medzi vlastnosti plynu patrí i to, že sa viaže na vlhkosť. Okolie mestečka Ypres bolo v čase jeho prvého použitia jedným veľkým zmáčaným močiarom a vďaka tomu bola táto zbraň ešte desivejšia.

Presný dátum, kedy Nemci použili yperit je 12. júl 1917. Pôvodné meno plynu bolo „horčičný plyn“, pre jeho horčicový a cesnakový zápach. Názov „yperit“ mu dali až Francúzi, podľa mestečka Ypres, kde bol prvýkrát použitý. Nemci nazývali svoj ničivý plyn Gelbkreuz, čo v preklade znamená „žltý kríž“.

Mesto Ypres bolo počas prvej svetovej vojny dejiskom piatych bitiek. Na konci vojny tu bolo údajne možné narátať len štyri nepoškodené priečelia budov. Mesto bolo tak zničené, že jeho obnova trvala až do 60tych rokov 20. storočia.

V roku 1925 bol v Ženeve podpísaný protokol, ktorým sa zakázalo vojnové  použitie dusivých jedovatých plynov a bakteriologických metód vedenia vojny. Napriek tomu, že mnohé štáty mali námietky, tento protokol sa dodržiaval. V druhej svetovej vojne nebol oficiálne používaný žiadny bojový plyn. Bolo tomu tak pre viaceré dôvody. Jednak vývoj plynových masiek trval dlhšie, ako vývoj nových bojových plynov a na druhej strane, ochrana civilného obyvateľstva bola veľmi komplikovaná a nákladná. Napriek tomu boli i výnimky, Taliani použili yperit v Etiópií. A potom je tu to množstvo Židov, ktorí zomreli plynovou sprchou. No to už je troška iný príbeh.  

žltý kríž

Autor: Peter Klimant

Zdroj: encyklopedia.sme.sk, zpravy.ihned.cz, cestovanie.aktuality.sk

Obrázkytheguardian.com, glogster.com, odkrywca.pl, 1914.org

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.