Zradné Andy – ako sa ľudia adaptovali na tieto veľhory

Ľudia, ktorí žili približne pred 7000 rokmi vysoko v Andách, mali väčšie srdcia a mierne vyšší krvný tlak oproti súčasnému zdravému človeku. Vďaka pohrebisku v meste Jiskairumoko v Peru vieme aj o ďalších prispôsobeniach sa nehostinným podmienkam veľhôr. Genetická analýza dokazuje, že takéto úpravy organizmu boli nutné, aby tunajší obyvatelia lepšie prežili život v zradných výšinách. Zmeny mali nastať pomerne rýchlo potom, ako sa ľudia natrvalo usadili v horách.

Napriek tvrdým podmienkam boli Andy osídlené krátko po vstupe prisťahovalcov na juhoamerický kontinent. Adaptívne znaky potrebné pre trvalý pobyt v horách sa mohli vyvinúť v relatívne krátkom čase, čo v našom ponímaní znamená niekoľko tisíc rokov.  

Vysoko v horách

Archeologické nálezy naznačujú, že lovci-zberači sa mohli v Andských vysočinách objaviť pred najmenej 12 000 rokmi. Trvalé osídľovanie malo začať asi pred 9 000 rokmi. Aby sme sa dozvedeli viac o predkoch, ktorí žili okolo jazera Titicaca, výskumníci analyzovali DNA pozostatkov, ale aj moderných ľudí žijúcich v regióne.

Vedecký tím zhromaždil DNA pozostatkov siedmich starovekých ľudí, ktorí boli nájdení na miestach troch rôznych kultúrnych období. Prvým bolo Soro Mik’aya Patjxa (8000 až 6500 rokov staré mesto), kde žili lovci a zberači. Druhým bolo Kaillachuro (približne 3800 rokov staré miesto), kde ľudia prežívali z chovu zvierat a poľnohospodárstva. Rio Uncallane bolo tretím miestom (ide o sériu jaskynných štrbín, ktoré sa datujú do obdobia približne pred 1800 rokmi).

Špecialisti porovnali túto starú DNA s DNA prastarých aj moderných obyvateľov Južnej Ameriky, ktorí žijú v nížinách, no tiež v horských oblastiach. Skúmalo sa aj DNA indigenných (pôvodných) Američanov, ktorí žijú dodnes.

Adaptácia

Okrem toho, že sa ľuďom zväčšilo srdce a mali vyšší krvný tlak, analýza ukázala aj to, že populácie žijúce v nízkej a vysokej nadmorskej výške sa rozpadli približne pred 8750 rokmi. Vtedy sa ľudia začali natrvalo usádzať v Andách. Toto číslo ukazuje, že éra osídľovania veľhôr sa začala skôr než sa verilo v predchádzajúcej štúdií, ktorá využila na odhad rozdelenia iba moderné genómy.

Predpokladá sa, že adaptácia súvisí aj s prechodom z poľovníctva a zberu do poľnohospodárstva, pričom sa tu pestovali vo veľkom najmä škrobové potraviny ako kukurica a zemiaky. Naproti tomu starí obyvatelia nížin neprešli touto adaptáciou, a to preto, že mali tendenciu zostať lovcami-zberačmi, domnievajú sa vedci.

Migrácia prvých Američanov

Výskum tiež osvetľuje migráciu prvých Američanov. Skorší prieskum naznačuje, že prví Američania sa od svojich predkov na Sibíri a vo východnej Ázii odchýlili takmer pred 25 000 rokmi. V období poslednej doby ľadovej potom ďalej postupovali cez Beringov prieliv a nakoniec sa rozišli do dvoch skupín. Jedna zostala v Severnej Amerike a druhá si to zamierila až na juh. Nové zistenia naznačujú, že severné a juhoamerické skupiny sa, pravdepodobne, rozpadli pred približne 14 750 rokmi, čo súhlasí so zisteniami približne 14 500-ročného archeologického miesta Monte Verde v južnej časti republiky Čile.

________________

Autorka: Ing. Lujza Potočná

Zdroj: livescience.com/64052-ancient-dna-andes-survival.html

Obrázok: enigmaperu.com/assets/img/article_427_1.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.