5 najvýznamnejších slovenských vynálezcov

Každý priemerne inteligentný človek vie určite vymenovať niekoľko svetoznámych priekopníkov vedy a vynálezcov, ktorí si za svoju prácu vyslúžili prestížne ocenenia (aj keď sa ich v mnohých prípadoch „dočkali“ až po smrti). Nobel, Edison, Einstein, Morse, bratia Wrightovci či Tesla. O týchto všetkých sa učíme v škole. No čo slovenské múdre hlavy? Aj naša krajina sa má čím pochváliť, a preto chce dnes Magistra História predstaviť piatich pánov, ktorí sa navždy zapísali do našej vedeckej histórie. 

1. Štefan Banič

Možno ho poznáte aj podľa busty, ktorá dominuje pred halou letiska v Bratislave, Ivánke. Prečo ju umiestnili práve sem?
Banič, pochádzajúci z vtedajšieho Neštichu pri Trnave, sa narodil 23.11. 1870 a preslávil sa (i svoju krajinu) vynálezom zdokonaleného leteckého padáka. Rodák zo Slovenska pracoval svojho času v americkom mestečku Greenville, Pennsylvánia. Amerikou práve otriasala vlna vzrušenia nad prvými lietadlami, no taktiež si tu ľudia lámali hlavu nad problémovými a nespoľahlivými padákmi. Preto sa Banič rozhodol vyriešiť túto problematiku a čuduj sa svete, podarilo sa mu to! Nebyť americkej patentovej listiny, sotva by niekto tušil, že do svetového letectva zasiahla aj ruka Slováka.

Jurkovic2. Dušan Samo Jurkovič

Známy architekt sa podpísal aj pod Štefánikovu mohyla  na Bradle, pamätník obetiam fašizmu v Kremničke alebo Kochovo sanatórium v Bratislave. Jurkovič pochádzal z rodiny evanjelického farára v Turej Lúke. Narodil sa 23.8. 1868 a do desiatich rokov sa učil v domácom prostredí. Dokončil priemyslovú školu vo Viedni, staviteľský odbor. Venoval mnoho úsilia záchrane ľudových pamiatok, navrhol množstvo typov domov, hlavne po 1.  svetovej vojne. Počas života vydal vo Viedni 14 zošitov  Práce lidu našeho – Slowakische Volksarbeiten – Les ouvrages populaires des Sloveque. Bol medzi prvými, ktorí boli poctení titulom „národný umelec“. Dňa 21.12. 1947, v čase, keď sa chystal na prípravu postavenia prvej továrne na prefabrikované dielce v Bratislave, zomrel.

3. Aurel Stodola

Tento muž s nezvyčajným menom sa stal známym a uznávaným vďaka svojej teórii parných turbín. Jeho rodným mestom bol Liptovský Mikuláš. 10.5. 1859 sa narodil do rodiny garbiara. Stal sa autorom diela „Dammpfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen“ (Parné turbíny a ich výhľady ako strojov poháňaných tepelnou energiou), ktoré vyšlo roku 1903 a preložili ho do mnohých jazykov. Bol vyznamenaný zo strany rôznych vedeckých inštitúcií a univerzít. V roku 1901 sa stal čestným doktorom zürišskej univerzity, kde predtým študoval. Známy fyzik,  Albert Einstein, ktorý bol jeden čas Stodolovým kolegom, zdôraznil jeho obrovský prínos v technike a k oslave Stodolovej sedemdesiatky napísal: „I keď hlavnou hnacou silou jeho práce bola kvitnúca tvorivá činnosť, predsa bola jeho sila v neustálej túžbe po poznaní a v mimoriadnej jasnosti jeho myslenia.“

4. Jozef Murgaš

Narodený 17.2. 1864 pri Banskej Bystrici, Jozef Murgaš bol ojedinelý a vynikajúci priekopník v najnovšom odvetví elektrotechniky – v rádiotechnike. Dostal sa do nemilosti cirkevných úradov práve vďaka svojmu pokrokovému zmýšľaniu. V roku 1896 teda uvítal možnosť odchodu do slovenskej baníckej obce Wilkes-Barre v Pennsylvánii. Po presťahovaní si zariadil v dedinke na fare laboratórium, v ktorom sa počas voľného času zaoberal bezdrôtovou telegrafiou, ktorá bola na začiatku svojho vývinu.
V roku 1906 založil Murgaš spoločnosť Universal Aether Co, ktorá sídlila vo Philadelphii a využívala Murgašove vynálezy, ako napríklad Ton-systém (sústava na praktické použitie bezdrôtovej telegrafie). S pomocou tejto spoločnosti sa podarilo vedcovi vybudovať moderné laboratórium, no tiež postaviť vysielaciu a prijímaciu stanicu so šesťdesiat metrovými stožiarmi. Svoj vynález predviedol Murgaš na verejnej skúške, kde sa mu podarilo zachytiť a vysielať bezdrôtové signály zo vzdialenosti asi 35 kilometrov. Hneď potom však víchrica poškodila oba stožiare a Murgašova spoločnosť sa rozpadla aj s jeho nádejami.
hellŽivot tohto velikána vyhasol 11.5. 1929 v dedinke Wilkes-Barre.

5. Maximilián Hell

Narodenie tohto  astronóma (15.5. 1720) zaradilo UNESCO do kalendára výročí významných osobností. Maximilián sa narodil v Štiavnických Baniach a pochádzal z rodiny známych banských konštruktérov. Po štúdiu vybudoval svoju prvú hvezdáreň v Kluži. Ako 35-ročný sa stal riaditeľom novozaloženého cisárskeho observatória a profesorom  mechaniky na univerzite vo Viedni.  Hell vyrátal na vtedajšiu dobu najpresnejšiu paralaxu Slnka a na jej základe sa mohla vypočítať vzdialenosť medzi Zemou a Slnkom. V roku 1790 bol vyznamenaný radom anglickej vlády, stal sa členom akadémie vied v Paríži, Kodani, Bologni, Göttingene, Dortheime a Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Tento významný slovenský vedec zomrel 14.4. 1792 vo Viedni.

Chcete si prečítať o niektorej slovenskej osobnosti viac? Dajte nám vedieť a my pripravíme kompletný článok.

Autorka: Nela Juričová

Zdroj: webmagazin.teraz.sk, slovenskivynalezcovia.webz.cz, technika123.weblahko.sk

Obrázky: patentovat.sk, stelweb.asu.cas.cz

Comments
  1. lili

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.