7 divov sveta – Semiramidine visuté záhrady

Druhým divom sveta na Antipatrovom zozname boli Semiramidine záhrady v Babylone. Tento div je tak trochu kontroverzný, keďže doteraz nebola jeho existencia jednoznačne preukázaná. Záhrady sa však spomínajú okrem Antipatrovho zoznamu aj u Strabóna  a iných. 

Semiramid

Pôvod záhrad a Semiramis

Mesto Babylon sa nachádzalo na území dnešného Iraku a patrilo medzi najvýznamnejšie mestá starovekého sveta. Obopínali ho jedni z najmohutnejších hradieb, aké kedy existovali. Výstavba záhrad sa pripisuje Nabukadnesarovi II.  Samotná Semiramis je tak trochu záhadnou osobou. Starbón nám zanechal dve verzie jej príbehu.

1:) Mýtická: V nej sa hovorí, že Semiramis je nesmrteľnou dcérou bohyne Derekéty.

2:) Reálna (pravdepodobne odkopírovaná od Athénaia): Spomína sa v nej, že bola krásnou dámou, do ktorej sa zaľúbil kráľ a oženil sa s ňou. Potom jej prenechal vládu nad krajinou. Ona ho neskôr zavrela do väzenia a trón si uchvátila pre seba. Dožila sa údajne vysokého veku.

Vedci ale veria, že bola skutočnou osobou. Herodotos sa napríklad zmieňuje o Semiramis, ktorá žila okolo roku 750 p. n. l. Týmto menom však nazývali aj spoluvládkyňu kráľa Belocha z konca 8 storočia p. n. l. Semiramis mohlo byť aj druhé meno Nabukadnesarovej manželky Nitoris. Žiadny zo spomínaných zoznamov sa o nej však nezmieňuje v súvislosti so záhradami.

Existuje však ešte jeden príbeh, podľa ktorého boli záhrady postavené pre kráľovu manželku Amytis, ktorej bolo smutno za domovom, Perziou.

Terasy

Samotné záhrady boli pravdepodobne postavené blízko rieky Eufrat a bolo z nich vidieť za mestské hradby. Pozostávali z viacerých terás a najvyššia z nich sa nachádzala asi vo výške okolo 40 m. Je možné, že tam rástli figovníky, mandľovníky, kadidla, vinič, myrta a iné. Otroci ich zavlažovali za pomoci šliapacieho mlynu, ktorý vyťahoval hore nádoby s vodou. Tá sa potom potôčikmi rozlievala po celej stavbe.

Archeologické objavy

Napriek tomu, že niektorí historici v ich existenciu neveria, Robert Koldewey objavil niečo, čo by mohli byť stopy po legendárnych záhradách. Prvým jeho objavom boli zvyšky klenieb. Tie pre Babylon neboli typické. Okrem toho sa tam nachádzali aj stĺpy z kameňa. V babylonskom stavebníctve šlo o raritu (v tamojších stavbách sa takmer výlučne používala tehla). Vtedy si spomenul, že v starých záznamoch sa hovorí, že kameň bol použitý len dvakrát. Raz pri severnej hradbe Krasu a raz pri Semiradinych záhradách. Ďalej našiel pozostatky po studni s trojitou šachtou. Napokon zistil, že mezopotámske zavlažovacie zariadenia sa dajú napojiť na šachty v nájdenej studni. Vtedy už začal bezpochyby veriť, že našiel druhý div sveta. Zvažovala sa aj ich rekonštrukcia, ale kvôli financiám sa od nej upustilo.

Záver

Myslím si, že tak ako ostatné aj tento div bol jasným dôkazom majstrovstva ľudí v staroveku. Spomínaná rekonštrukcia by bola výborná vec. Snáď sa raz podarí.

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje:

1. 7 Divů Světa (Reg Cox, Neil Morris; ISBN 80-7176-541-4)

2. dennikrelax.sk, fodor.sk

Obrázky: photoshopcreative.co.uk, kejablank.deviantart.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.