Aká bola spravodlivosť súdu v stredoveku?

sudVäčšine z nás je známe, aké banálne súdy, ktoré nemali so spravodlivosťou nič spoločné, v minulosti prebiehali. Obvinenia, dokazovanie viny a tresty, ktoré človeka so zdravým rozumom môžu akurát rozosmiať, však ani zďaleka neboli až také úsmevné. Či bola za nimi prostoduchosť, hlúposť, alebo nezdravá túžba po vraždení, tak to sa môžeme iba domnievať. No berme to tak, že „orgány činné v trestnom konaní“ boli aspoň natoľko zhovievavé, že každému dopriali právo na súd, a teda skúšku, ktorá mu mohla zachrániť život. O aké skúšky išlo? Čítajte ďalej magazín Magistra História a možno budete nad ich absurditou krútiť neveriacky hlavou. 

Skúška studenou vodou

Jedna z najznámejších skúšok na dokazovanie viny/neviny človeka. Obvinený bol ponorený do vody a jeho nevina závisela od toho, či sa ponorí, alebo vypláva na hladinu. Ak sa ponoril, bol uznaný za nevinného. Pokiaľ ale vyplavila voda obvineného na hladinu, znamenalo to, že je nečistý a vinný, preto ho nechce prijať ani voda.
Ako dlho mal ale obvinený vydržať pod hladinou? Utopiť sa popri snahe o dokázanie svojej neviny (a o záchranu svojho života) by bol pekný paradox.

Súdny súboj

Jednoduché vyriešenie sporu – súboj medzi dvoma účastníkmi súdneho konania. Aby to bolo rovnocenné, obaja museli byť často nahí, bez brnenia a v rukách mohli držať akurát meč so štítom. Od sudca záviselo, či sa budú biť do prvej kvapky krvi, alebo na život a na smrť. Samozrejme, nezaobišlo sa to bez divákov, ostatných účastníkov súdu, ktorí neprekvapujúco pozostávali len z mužov.
Ak bol jeden z „bojovníkov“ fyzicky postihnutý, prípadne inak znevýhodnený, mohol si vybrať ľubovoľného zástupcu. Väčšinou si vyberali tých najsilnejších, ktorí im jednoznačne zabezpečili výhru.

Skúška krížom

Skúšali ste niekedy stáť a nepohnúť ani mihalnicami? Niektorí si touto cestou chceli zachrániť život. Ak obvinený vydržal počas celej omše v kostole stáť takmer nahý, len so šatkou okolo pásu, na špičkách, bez jediného pohybu, bol vyhlásený za nevinného. Teda, ak sa v kostole nenašiel práve niekto, kto by mu to s radosťou pokazil. Stačilo povedať, že sa pohol, a jednoducho odvisol. 

Skúška ohňom alebo horúcou vodou

ohrievanie v kotliTáto skúška sa nedala vyhrať. Úlohou bolo strčiť ruku do horúcej vody, alebo zobrať do ruky rozžeravený kus kovu a prejsť s ním nejakú vzdialenosť. Ak sa človek pri tom zranil, skríkol, alebo odmietol, bol považovaný za vinného. Spravodlivé, no nie? Ľuďom v stredoveku, to tak skutočne pripadalo. 
K tomuto môžeme priradiť aj chôdzu po rozžeravenej pahrebe, ktorá je taktiež veľmi známa.

Skúška krvácaním

Tí, ktorí túto skúšku vymysleli, museli v sebe mať buď poriadny dúšok vína, alebo ich nič lepšie už nenapadlo. Používala sa pri hľadaní vraha. Po nájdení mŕtvoly sa jej musel každý podozrivý dotknúť, a ak začala krvácať, alebo z nej niečo vyšlo, vraha odsúdili.

Skúška chlebom a maslom

Vraví sa, že zvieratá vycítia diabla, špinavú dušu. Táto teória začala práve v stredoveku, kedy vznikla aj táto skúška. Pozostávala z nakŕmenia psa a mačky. Ak sa to trestancovi podarilo, bravó, bol uznaný za nevinného. Skúste ale napchať do mačky/psa krajec chleba s maslom. Po tejto skúške boli vinní asi všetci.

Čo na to hovoríte? Ešteže žijeme v 21. storočí, však? 
_________

Autorka: Nela Juričová

Zdroj: refresher.sk, tribunal.kapitula.sk

Obrázky: projectbard.wikispaces.com, mentalfloss.com

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.