Alžbetínski piráti

Sir Francis Drake a Sir Walter Raleigh sa preslávili ako dobrodruhovia v službách kráľovnej Alžbety I. Ich lode v honbe za bohatstvom a slávou brázdia svet, bojujú so Španielskom a kladú základy britského námorného impéria. Vo svojej dobe boli často považovaní za pirátov, dnes sú však všeobecne označovaní za hrdinov, ktorých život a dobrodružstvá vám priblížime v tomto článku.

Počiatky Drakeovej kariéry korzára

Francis Drake (1540-1596) pochádzal z chudobnej rodiny z oblasti Devonu, do námorníctva sa zaúčal v Plymouthe a neskôr sa pokúsil zarábať si s bratrancom Johnom Hawkingsom (1532-1595) prevážaním afrických otrokov do Nového sveta, kde ich chceli predať Španielom. Tí však boli voči anglickým námorníkom podozrievaví a keď sa ich lode blížili v roku 1568 k mexickým brehom, spustili na nich paľbu.

Po tejto udalosti Drake začal nenávidieť Španielov a napádať ich lode plné pokladov, aby ich korisť priviezol do Anglicka. V tom čase bol španielsky kráľ Filip II. (1527-1598) najmocnejším mužom na Zemi, ktorého katolícke impérium sa rozprestieralo na oboch brehoch Atlantického oceánu a bohatlo zo zásob zlata a striebra pochádzajúcich z impérií Inkov a Aztékov v Amerike.

Anglická kráľovná Alžbeta I. (1533-1603) naproti tomu vládla relatívne chudobnej a málo významnej krajine. Poklady z Nového sveta sa jej tiež hodili, a preto poskytla Drakeovi a ďalším dobrodruhom licenciu, vďaka ktorej nebol pirátom, ale korzárom. Pirátstvo totiž bolo trestným činom, zatiaľčo korzári mali povolenie napádať iné lode od niektorého suverénneho vládcu. Drake používal malé, ale rýchle lode a exceloval v námorných stretoch. Mnohokrát sa vydával do Karibiku, kde napádal španielske lode s pokladmi a čoskoro si získal medzi Španielmi reputáciu ako El Drake, o ktorom sa dopočul aj španielsky kráľ.

Drakeova výprava okolo sveta a menovanie za rytiera

V roku 1577 podniká Drake svoju dosiaľ najodvážnejšiu misiu, kedy sa vydáva pozdĺž atlantického pobrežia Južnej Ameriky cez Magalhaesov prieliv, ktorý bol bránou do Tichého oceánu a k srdcu španielskeho impéria, zlatým a strieborným baniam v Peru. Keď sa o tom dopočuli zástupci španielskeho kráľa v krajine, spanikárili a posielali svojmu vládcovi zúfalé správy. Ten ale z druhej strany sveta nemohol Drakeovmu príchodu zabrániť.

Korzár tak napadol nákladnú loď pohybujúcu sa pri peruánskom pobreží a odniesol si z nej zlato, šperky a zbrane v hodnote 362 tisíc pesos. Potom, čo Drake získal dostatočne veľký náklad, si uvedomoval, že ak by sa vydal späť tou istou, narazil by na Španielov, ktorí by ho očakávali. Preto sa ako prvý Brit rozhodne plaviť cez Tichý oceán a okolo sveta. O niečo podobné sa predtým pokúsil len Portugalčan Fernão de Magalhães (1480-1521), ktorý však počas plavby zahynul.

Po dlhej ceste sa napokon Drake vracia do Plymouthu v roku 1580, pričom so sebou priváža tak veľkú nádielku, že kráľovná Alžbeta I. s jej pomocou splatila celý národný dlh. Pre seba si mohol nechať 10 tisíc libier, čo by sa v dnešnej dobe rovnalo niekoľkým miliónom libier. Bol oslavovaný ako hrdina a kráľovná ho menovala za rytiera.

Drakeove napádania španielskych lodí prilievali olej do ohňa anglicko – španielskych vzťahov, Filip II. však zatiaľ nechcel rozpútať vojnu, lebo to nepovažoval za správny moment. Tým ale zároveň motivoval mnohých ďalších korzárov a pirátov, aby sa vydávali na more a skúšali šťastie. Drakeov úspech inšpiroval aj jedného z jeho vzdialejších príbuzných, ambiciózneho Waltera Raleigha (1554-1618).

Walter Raleigh si buduje svoju povesť

Podobne ako Drake, aj Raleigh pochádzal z rodiny z oblasti Devonu a jeho pôvod vraj bol vďaka jeho prízvuku zreteľný po celý život. Už počas jeho života sa o ňom rozprávali legendy a ľudia ho považovali za mladého hrdinu nasledujúceho svoj osud na more. Pripisuje sa mu napríklad udalosť, počas ktorej pred kráľovnú predostrel svoj plášť aby si nezamočila topánky. Známy je zároveň ako muž, ktorý do Británie priniesol tabak a začiatok jeho kariéry sa spája s náboženskými konfliktami v Írsku.

Oficiálny titul kráľovnej Alžbety I. znel kráľovná Anglicka a Írska, v roku 1580 však vypukla proti jej vláde v Írsku katolícka rebélia, ktorú podporila aj skupina španielskych a talianskych žoldnierov. Proti rebélii zakročila anglická armáda vedená mladým kapitánom Raleighom, ktorý rebelov porazil a následne ich nechal zmasakrovať.  Po návrate do Londýna si Raleigh získal prístup do vnútorného kruhu kráľovnej, ktorý zahŕňal najvýznamnejších a najvplyvnejších mužov svojej doby.

Walter Raleigh prichádza na kráľovský dvor ako  šarmantný a vysoký mladík s veľkou záľubou v kvalitnej móde a šperkoch. Podobne ako iní, aj on sa snažil získať si čo najviac kráľovninu pozornosť, písal jej verše a lichotil. Vďaka tomu si zabezpečil priazeň Alžbety I., ktorá mu poskytla monopol nad predajom vína a oblečenia, ktorý tvoril základ jeho veľkého majetku. Od kráľovnej dostal aj palác pri brehoch Temže, z ktorého vytvoril najprepychovejšie sídlo v celom Londýne.

Pokusy o založenie kolónie v Severnej Amerike

Raleigh vynikal veľkými ambíciami a túžil si získať prestíž spájanú s korzárstvom. Sám však výpravy nepodnikal, namiesto toho ich finančne podporoval a po návrate lodí naplnených španielskym zlatom si z neho vzal svoj podiel. Vyslal tiež dve lode za účelom skúmania pobrežia Severnej Ameriky, ktorú považoval za ideálnu základňu pre korzárstvo. Tieto lode so sebou priviezli vodcov dvoch kmeňov pôvodných Američanov, ktorých Raleigh nechal prechádzať sa po Londýne v ich typickom odeve.

Týmto spôsobom chcel získať podporu a možných sponzorov pre vytvorenie kolónie v Severnej Amerike. Zakrátko jeho výpravy skutočne finančne podporili viacerí šľachtici očakávajúci veľký finančný zisk. V roku 1585 posiela Raleigh do Nového sveta 300 osadníkov, ktorí na území dnešnej Novej Karolíny zakladajú prvú anglickú zámorskú kolóniu Roanoke. Mala sa stať základňou pre korzárov napádajúcich španielske flotily pokladov v Atlantiku.

Kolonisti sa však po čase dostali do ozbrojeného stretu s pôvodnými Američanmi a ich zásoby potravín zničila búrka. S príchodom nových zásob sa tak zvyšní kolonisti rozhodli opustiť Ameriku a vrátiť sa domov. Kolaps kolónie a stratu financovania si Raleigh nemohol dovoliť a preto okamžite začal plánovať tvorbu novej kolónie. Prezentoval Nový svet ako rajskú záhradu a napokon sa mu podarilo stovku nových osadníkov presvedčiť, aby sa vydali k brehom Severnej Ameriky.

Tentokrát sa medzi kolonistami nachádzali aj ženy, o ktorých sa predpokladalo, že pomôžu s jej udržaním, keďže sa venujú pestovaniu plodín, vareniu a výrobe oblečenia. Osadníci motivovaní Raleighovými slovami boli presvedčení, že prichádzajú do krajiny blahobytu, kolónia získala nové meno City of Raleigh a jej vodcom sa stal umelec John White (1540-1593). Po čase sa však kolonisti proti nemu vzbúrili a poslali ho späť do Anglicka s tým, aby sa vrátil s veľkými zásobami potravín.

Vojna so Španielskom

Vzťahy Španielska s Anglickom sa neustále zhoršovali v dôsledku podpory Alžbety I. voči korzárom napádajúcim španielske zlatom naložené lode. Zlomový okamih nastal v roku 1587, kedy kráľovná poverila svojho obľúbeného korzára Drakea, aby viedol prekvapivý útok proti španielskej flotile kotviacej v prístave v Cádize. Drake ju napadol, obral o jej náklad a spálil. Napadnutím Španielska v jeho domove zašlo tentokrát Anglicko už priďaleko a Filip II. vyhlásil Alžbete I. vojnu.

Anglickú obranu začal následne plánovať vnútorný okruh politikov kráľovnej, do ktorého Raleigh nemal prístup, nakoľko ho nepovažovala za dostatočne stabilného a dôveryhodného, hoci oceňovala jeho kvality v iných oblastiach. Urazený Raleigh sa tak spočiatku pohrával s myšlienkou zrady kráľovnej a ponúkol španielskemu kráľovi dve zo svojich lodí a svoje služby ako špióna na anglickom dvore. Filipovi sa však jeho návrh zdal podozrivý a tak ho odmietol. Raleigh teda kráľovnú nezradil a lode sľúbené Filipovi napokon daroval jej.

Dňa 30. júla 1588 sa obrovská a dosiaľ neporaziteľná španielska flotila Armada blíži k anglickým brehom a nastáva čas, aby korzári bojovali vo vojne, ktorú pomohli vyvolať. Drake bol menovaný viceadmirálom a jedným z veliteľov anglického námorníctva. Rozhodujúca bitka sa odohrala v blízkosti francúzskeho pobrežia, kde sa Angličanom podarilo rozohnať španielske lode a zvyšok práce dokončila búrka. Angličanom tak k porážke Španielov pomohlo šťastie a zlé počasie.

Dôsledky anglického víťazstva

Víťazstvo Anglicka dalo Raleighovi príležitosť pokračovať v napĺňaní jeho koloniálnych ambicií. John White sa tak v roku 1589 vracia do kolónie v Severnej Amerike s množstvom zásob. Po tri roky však bola kolónia v Roanoke bez kontaktu s Anglickom a po návrate Whitea v nej nikoho nenašli. Kolonisti vrátane Whiteoho dcéry a vnučky zmizli bez stopy a nikdy ich nenašli, načo sa kolónia začala označovať za Stratenú kolóniu.

Po porážke Španielov zároveň čoraz viac námorníkov vstupuje do služieb kráľovnej ako korzári. Z tých aj naďalej vynikal už postarší Drake, ktorý sa teraz sústredil s pomocou majetku získaného na mori zlepšiť svoju povesť na súši. V roku 1589 mu kráľovná prikázala napadnúť Lisabon, kde chcela zopakovať jeho úspech z Cádizu. Výprava sa však skončila tragicky a vyžiadala si životy tisícok Angličanov.

Drake tak upadol na kráľovninom dvore do nemilosti a koncom jeho života si ľudia viac pamätali jeho nedávne fiaská ako staršie úspechy. V roku 1595 podnikol Drake poslednú misiu do Karibiku, počas ktorej zomiera na následky úplavice.

Plavba do Južnej Ameriky a nový anglický kráľ

Walter Raleigh sa naproti tomu naďalej tešil priazni kráľovnej, ktorej naďalej dvoril ako nikto iný, hoci Alžbeta I. už dávno nebola žiadnou mladicou. Zároveň si však začal aféru s jej dvornou dámou mladou Elizabeth Bess Throckmorton (1565-1647), ktorá mu porodila dieťa a v tajnosti sa vzali. Čoskoro však ich tajomstvo preniklo na verejnosť a keďže dvorania sa nesmeli brať bez súhlasu kráľovnej, obaja skončili uväznení v Toweri.

Zakrátko však jedna z Raleighových korzárskych lodí zajala španielsku loď plnú pokladov, ktoré však nechceli odovdzať kráľovnej a tak Alžbete I. nezostalo iné východisko, ako prepustiť Raleigha na slobodu, ktorý následne námorníkov presvedčil k odovdzaniu. Naďalej však bol v kráľovninej nemilosti a z dvora ho vykázali do jeho vidieckeho sídla v Devone.

Ambiciózny Raleigh sa však túžil na dvor víťazoslávne vrátiť a tak sa po prvýkrát plaví cez Atlantik k pobrežiu juhoamerickej Guyany a následne proti prúdu rieky Orinoco, kde plánoval objaviť mýtické Eldorádo, ktoré sa mu však nepodarilo objaviť. V marci 1603 zomiera kráľovná Alžbeta I. vo veku 69 rokov a na trón nastupuje škótsky kráľ Jakub I. (1566-1625), ktorý už nechcel pokračovať v stretoch so Španielskom a bol podozrievavý voči Raleighovi, ktorý sa ho snažil presvedčiť o opaku.

Raleigh tak opäť špekuluje o možnosti zradiť Anglicko a spojenca si nachádza v barónovi Cobhamovi (1564-1618), s ktorým rokoval o možnosti ponúknuť Španielsku špionážne služby a navrhoval mu miesta v Anglicku, kde by mohla španielska armáda začať inváziu. Po zverejnení týchto návrhov boli Raleigh aj Cobham uväznení v Toweri.

Raleigh bol obvinený z vlastizrady a súdený vo Winchesteri, kde ho porota označila za vinného a odsúdila k smrti. Kráľ sa však rozhodol rozsudok nevykonať okamžite a tak Raleigh prebýval naďalej v Toweri, kde si však žil pomerne pohodlne. Stretával sa tu so svojou ženou Bess aj priateľmi, mal k dispozícii troch služobníkov, študoval a písal svoje dielo či dával lekcie kráľovmu najstaršiemu synovi.

Posledné roky Waltera Raleigha

Po 12 rokoch vo väzení sa napokon postaršiemu Raleighovi podarilo presvedčiť kráľa Jakuba I., aby ho nechal podniknúť jeho poslednú plavbu. V júni 1617 sa tak ako posledný alžbetínsky dobrodruh vydáva na more k brehom Južnej Ameriky. Pri ústí rieky Orinoco sa však dostáva do ozbrojeného stretu so Španielmi, počas ktorého umiera jeho syn Walt. Raleigh sa vrátil do Anglicka ako zruinovaný muž, pričom stále mu hrozil rozsudok smrti z roku 1603. Ten bol napokon vykonaný po tajnom procese vo Westminsteri v roku 1618.

Raleighovej popravy sa zúčastnilo mnoho ľudí, ktorí chceli vidieť koniec posledného muža alžbetínskej doby. Raleighovou smrťou sa vek alžbetínskych korzárov a pirátov skončil. Francis Drake a Walter Raleigh sú dodnes považovaní tak za hrdinov, ako aj za pirátov, ktorí boli až priveľmi ochotní riskovať. Zároveň sú však významnou súčasťou britskej námornej histórie, hoci ich povesť bola paradoxne lepšia po smrti ako počas života. 

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Elizabeth’s Pirates

Obrázok: i.ytimg.com/vi/oZIrwCylmGo/maxresdefault.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.