Caesarovo africké ťaženie (4. časť)

Bitka pri meste Thapsus

Zrejme najveľkolepejšia bitka Caesarovho afrického ťaženia sa odohrala v roku 46 pred. Kr. neďaleko mesta Thapsus (dnes Ras Dimas, Tunisko). Caesar sa k tomuto prístavnému mestu, ktoré chránilo časť pompeiovského loďstva, priblížil s úmyslom dobyť ho. Táto lokalita však mala takticky veľmi výhodnú geografickú polohu, ktorú sa rozhodol zneužiť proti Caesarovi pompeiovský vojvodca Scipio – „bolo tam slané jazero, a medzi ním a morom sa rozkladala akási úžina, nie širšia než tisícpäťsto krokov.“ (Auct. B. Afr. 80.)

Vďaka jazeru teda viedli k mestu iba dve cesty, západnú uzavrel samotný Scipio vybudovaním tábora a rozostavením vojska, južnú cestu uzavrela dvomi tábormi časť jeho armády vedená Afraniom a pomocné zbory numidského vládcu Jubu. Caesar musel teda rovnako svoju armádu rozdeliť na dve časti, dve légie pod vedením Asprenata nechal v tábore blízko Thapsu a zo zvyškom vytiahol proti samotnému Scipionovi rozhodnutý zaútočiť skôr ako nepriateľ dokončí opevňovacie práce na svojom tábore.  Scipio roztiahol svoje vojsko po celej dĺžke „úžiny“, o jeho početnosti svedčí fakt, že si mohol dovoliť použiť quadruplex acies s jazdou na krídlach, ktoré boli navyše spredu chránené bojovými slonmi a zozadu istené mauretánskou kavalériou a ľahkoodencami z pomocných zborov. Za vojskom stál narýchlo vybudovaný a ľahko opevnený tábor. Caesar svoju menšiu armádou rozostavil do triplex acies, proti slonom postavil lukostrelcov a prakovníkov, za nich po päť kohort z legio V Alaudae a úplne na krídla jazdu zmiešanú s ľahkoodencami.  Keďže Scipionov tábor ešte nebol dokončený, mnohí jeho vojaci zmätene pobehovali okolo násypov, v čom videli Caesarovi legionári príležitosť k útoku „a legáti aj vyslúžení dobrovoľníci prosili Caesara, aby neváhal dať znamenie do boja, vraj mu nesmrteľní bohovia predostierajú isté víťazstvo.“ (Auct. B. Afr. 82.)

Napriek tomu, že vojvodca nevydal rozkaz, prinútili vojaci jedného trubača zaveliť k útoku, na čo zareagovala väčšina vojska, Caesar teda vrhol do boja aj zvyšné sily. Vojaci s ďalekonosnými zbraňami zasypávali oštepmi, šípmi a kameňmi nedostatočne vycvičené slony, ktoré sa v panike otáčali a drviac vlastné rady unikali z bojiska. Napriek tomu niekoľko slonov zasiahlo do boja a v súvislosti s týmto sa spomína jedna scéna z bojiska: „…na ľavom krídle zaútočil ranený a bolesťou rozzúrený slon na neozbrojeného markytána, hodil si ho pod nohu, potom sa oňho kolenom oprel celu váhou, zdvihol chobot a mával ním, a so strašným revom markytána tlačil až na smrť. Spomínaný vojak (veterán z piatej légie) to nemohol zniesť a postavil sa ozbrojený proti zvieraťu. Keď slon zbadal, že sa k nemu blíži so zdvihnutým oštepom, nechal mŕtvolu, ovinul vojaka chobotom a zodvihol do výšky. Ozbrojenec, ktorý videl, že v takomto nebezpečenstve musí konať rozvážne, neprestajne sekal mečom chobot, ktorým bol ovinutý, ako len vládal. Slon prinútený bolesťou odhodil vojaka, s hrozným revom sa obrátil a behom sa vrátil k ostatným zvieratám.“ (Auct. B. Afr. 84.)

Mauretánska jazda vidiac rútiace sa slony taktiež ušla, takže Scipionovi legionári, ktorí museli čeliť neobvykle prudkému útoku sami, sa začali postupne sťahovať do nedokončeného tábora. Caesarovo rozvášnené vojsko sa však cezeň takmer bez odporu prehnalo a Scipionovi vojaci začali neusporiadane unikať okolo jazera. Chceli ho obísť a čeliť nepriateľovi spolu s posádkou z južných táborov. To Caesar predpokladal, a preto s časťou vojska, ktorá sa nenechala strhnúť zápalom boja posilnenou o dve légie z tábora obišiel jazero z opačnej strany a dobil Jubov tábor. Afranius aj so svojou posádkou zrejme ušiel, takže „Scipionovi vojaci, ktorí sa snažili nájsť záchranu v Afrainovom tábore, našli k svojmu prekvapeniu tento tábor prázdny a k svojmu zdeseniu Jubov tábor obsadený Caesarovým vojskom.“ (Burian 1963, 68.) Vyčerpaní legionári zo Scipionovho vojska postúpili ešte na neďaleký vrch, kde aj napriek tomu, že zložili zbrane boli zmasakrovaní Caesarovými vojakmi. Dobový prameň uvádza, že Caesar v bitke pri Thapse stratil iba 50 vojakov a mal niekoľko ranených, no získal 3 tábory, 64 slonov a pompeivcov pripravil o 10 000 vojakov a mnohých zahnal na útek. Keďže však už v tejto dobe platilo, že „dejiny píšu víťazi“, je potrebné tieto čísla brať s rezervou. Ihneď po bitke presunul Caesar vojsko aj s korisťou pred brány Thapsu, v ktorom bola umiestnená posádka vedená Vergiliom, na doklad víťazstva nad Scipionovou armádou. Vergilius však odmietal prístav vydať, preto ho Caesar nechal obliehať tromi légiami.

Ukončenie afrického ťaženia

Po bitke pri Thapse sa Caesarovi odporcovia so zvyškami vojsk, ktorým sa podarilo uniknúť z bojiska, zmohli iba na menšie separátne akcie, často len brutálne zásahy proti domácemu obyvateľstvu. Napríklad Scipionovi vojaci zaživa upálili všetkých obyvateľov mesta Paradae. Scipio sa aj s niekoľkými ďalšími veliteľmi pokúsil o záchranu plavbou do Hispánie, neďaleko mesta Hippona však boli ich lode potopené Publiom Sittiom. Kráľa Jubu, ktorému sa taktiež podarilo ujsť, odmietli vo všetkých mestách, pretože sa obávali Caesara a nakoniec Juba za nejasných okolností umiera. Caesar o pár týždňov Afriku opustil.

Prvá časť seriálu Caesarovo africké ťaženie je k dispozícii TU.

Druhá časť seriálu Caesarovo africké ťaženie je k dispozícii TU

Tretia časť seriálu Caesarovo africké ťaženie je k dispozícii TU

____________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

CAESAR, G. I. 1988. Zápisky o vojne v Galii Zápisky o občianskej vojne a iné. Prekl. Tomáš Oravec. Bratislava: Tatran.

BURIAN, J. 1963. G. J. Caesar. Praha: Orbis. 

COWAN, R. 2008. Římská bojová taktika 109 př. n. l. – 313 n. l.. Praha: Grada. ISBN 978-80-247-2374-7

Obrázok: i.ytimg.com/vi/60NXBWfYgVk/maxresdefault.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.