Boj za nezávislosť Peru

V 18. storočí sa v Peru uskutočnili mnohé rebélie pôvodných obyvateľov. Ich situácia však zostala nevyriešená, ba môžeme tvrdiť, že sa zhoršila. To posilnilo narastajúci odpor voči španielskej správe, ktorý sa šíril najmä v dôsledku prehnaných daní a utláčania práv zo strany miešancov a kolonistov. Začiatkom 19. storočia bolo Španielsko veľmi oslabené, čo je zásadný faktor vedúci k neskoršej nezávislosti jeho juhoamerických kolónií. Magistra História si dnes posvieti v rámci cyklu o Peru prednostne na túto kolóniu.

Snahy o nezávislosť Peru

Svoju zásluhu na šírení dekolonizačných myšlienok v Peru majú aj viacerí filozofi a politici, ktorí šírili národné idey, či už prostredníctvom príhovorov pred masami, alebo v písomnej forme. V zásade by sme ich pritom mohli rozdeliť na dva hlavné smery, reformistov presadzujúcich zmeny v systéme španielskej koloniálnej správy a separatistov, ktorí videli jediné možné riešenie v definitívnom odlúčení sa od Španielska. Vrámci emancipačného hnutia v Peru boli založené viaceré spolky a jedným z najvýznamnejších bola Spoločnosť milovníkov krajiny („Sociedad de amantes del país“) založená v roku 1790 mladými intelektuálmi prikláňajúcimi sa k reformám a osvietenstvu.

Zatiaľčo na severe Južnej Ameriky dosiahol Simon Bolívar nezávislosť Miestokráľovstva Nová Granada a vytvorenie Veľkej Kolombie, na juhu stál na čele hnutia za nezávislosť José de San Martín, ktorý tiež dosahoval značné úspechy. V Peru však boli miestne sily opakovane porazené, čo spôsobili viaceré dôvody. Je potrebné mať na pamäti, že mesto Lima tvorilo prakticky srdce španielskeho domínia v Južnej Amerike a práve z neho sa vydávali dobyvatelia na výpravy do vzdialenejších teritórií. Práve tu existovali mnohé byrokratické inštitúcie žijúce z koloniálneho systému a odmietajúce akékoľvek snahy o nezávislosť, ktoré by im uškodili. Súčasne tu sídlilo to najlepšie zo španielskej armády, najúspešnejší generáli a námorní kapitáni. Čím boli osloboditelia v iných oblastiach úspešnejší, tým viac sa španielska moc sťahovala a sústredila v Lime. Zároveň to ale znamenalo, že ak chcú ostatné juhoamerické národy svoju nezávislosť nastálo, aj v ich záujme je, aby Peru prestalo figurovať ako centrum španielskeho vplyvu, z ktorého by sa mohla šíriť po kontinente kontrarevolúcia. Bolo preto nevyhnutné, aby sa dva oslobodzovacie prúdy (severný vedený Bolívarom a južný riadený San Martínom) spojili a spoločnou silou vymietli kolonializmus z Peru a zvyšku Latinskej Ameriky.

San Martín

José San Martín oslobodzuje Peru

José San Martín považoval problém americkej nezávislosti za historický fenomén, ktorý sa týka všetkých krajín na kontinente. Hľadaním optimálneho riešenia sa teda mali zaoberať kolektívne. San Martín sa najprv snažil myšlienky o nezávislosti španielskych kolónií v Južnej Amerike previesť do reality pokojnou cestou, prostredníctvom dohôd a rokovaní. Tento pokus však nikam neviedol, a tak mu nezostávalo nič iné, ako siahnuť po zbraniach. Plánoval najprv Španielov poraziť v horách a do Peru sa dostať po mori, aby sa tak vyhol bojom vo vysokých nadmorských výškach.

Dňa 20. augusta 1820 sa Oslobodzovacia armáda Peru („Ejército Libertador del Perú“) v počte vyše 4.000 vojakov vydala z chilského Valparaíso na more. O dva týždne neskôr dosiahla armáda vedená San Martínom Paracas a zriadila svoju základňu v tunajšom meste Pisco. Do hlavného mesta Limy dorazil José San Martín 28. júla 1821 a vyhlásil tu nezávislosť Peru od dominancie Španielska, prípadne inej zahraničnej moci. Tento deň vošiel do dejín ako Deň nezávislosti Peru a dodnes sa vo veľkom oslavuje počas niekoľkých dní koncom júla (v rámci každoročných Fiestas Patrias).

Peru v prvých momentoch svojej nezávislosti

Prvou úlohou, s ktorou sa slobodné Peru postretlo, bolo nahradiť funkciu vicekráľa a osvietenský absolutizmus vlastným systémom a autoritou. Bolo dôležité zvládnuť transformačné obdobie s chladnou hlavou a nenechať sa strhnúť do chaosu či anarchie. Preto už niekoľko dní po vylásení nezávislosti vytvoril San Martín protektorát, dočasne združujúci predstaviteľov politickej vlády aj ozbrojených zložiek.

Nejednalo sa o republiku či monarchiu, ale len o provizórny status dohliadajúci na poriadok. V rámci tohto režimu bola prijatá 8. októbra 1821 historicky prvá peruánska ústava, ktorá zdôrazňovala potrebu lásky, službu k vlasti a vytvárala kongres plus tri nové ministerstvá (venujúce sa vnútornej situácii, zahraničným vzťahom a hospodárskym otázkam).

Vzápätí začali prvé diplomatické misie v zahraničí, ktorých úlohou bolo získať uznanie pre novovytvorený štát a taktiež nadviazať obchodné vzťahy, ktoré prinesú mladej krajine finančné zisky. Kontroverzným krokom San Martína však bolo vyslanie špeciálnej misie do Európy, ktorá mala v Starej vlasti nájsť princa ochotného prísť do Peru vládnuť ako kráľ. Niečo podobné sa stretlo s veľkým odporom zo strany republikánov a znamenalo začiatok konca San Martínovho vplyvu v Peru.

Potvrdenie nezávislosti na vojenskom poli

V decembri 1822 sa peruánska ústava rozšírila o viaceré významné prvky. Mimo iného pomenovala krajinu Peruánskou republikou a vyhlásila, že vlastníkom suverenity v štáte je národ, a preto si ho nemôže privlastniť žiadna osoba či dynastia. Vojna proti Španielom na bojovom poli však ešte zďaleka neskončila a peruánski politici tiež neboli jednotní, čo viedlo k vojenskej vzbure a rozštiepeniu Kongresu na dve frakcie (február 1823).

V septembri 1823 prišiel do Peru Simon Bolívar a časť miestneho Kongresu vedená mužom menom Torre Tagle ho vyhlásila za najvyššiu vojenskú autoritu na území štátu. Bolívar viedol nasledujúci rok v Peru významnú bitku pri Juníne a jeho veliteľ Antonio José de Sucre Španielov následne porazil v boji pri Ayacucho (9. december 1824). Vtedajší veliteľ Španielov (José Canterac) bol donútený kapitulovať a uznať peruánsku nezávislosť. Hoci tá bola v Španielsku vnímaná ako konšpiračný akt proti korune, nič to nemenilo na tom, že bojom z Ayacucho skončila Vojna za nezávislosť Peru.

Ďalšie časti cyklu o Peru:

Predkolumbovské civilizácie Peru (prehľad)

Caral – najstaršia civilizácia amerického kontinentu

Chavínska kultúra: matka andských civilizácií

Nazca: záhadné dedičstvo ľudstva

Kultúra Močika: Majstri remesiel a staviteľstva

Vznik Inkskej ríše: História ukrytá v legendách

Vládcovia Inkskej ríše

Dobytie Inkskej ríše

Miestokráľovstvo Peru: Centrum španielskej kolonizácie v Južnej Amerike

Miestokráľovstvo Peru: Rebélie pôvodných obyvateľov

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroje:

historiaperuana.com/periodo-colonial/emancipacion/gesta-libertadora-san-martin/

historiaperuana.com/periodo-colonial/emancipacion/gesta-libertadora-simon-bolivar/

historiaperuana.com/periodo-colonial/emancipacion/convergencia-corrientes-libertadoras/

historiaperuana.com/periodo-colonial/emancipacion/precursores-de-la-independencia/

historiaperuana.com/periodo-colonial/emancipacion/batalla-ayacucho/

historiaperuana.com/periodo-colonial/emancipacion/capitulacion-ayacucho/

Obrázok

cdn3.historiaperuana.com/wp-content/uploads/La_Independencia_del_Peru_portada.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.