Caral – najstaršia civilizácia amerického kontinentu

Ako ste si mohli prečítať v našom prvom článku z peruánskych dejín, táto juhoamerická krajina nie je ani zďaleka iba krajinou Inkov. V skutočnosti vznikla v Peru už niekoľko tisícročí pred ríšou Inkov civilizácia amerického kontinentu, ktorú zvykneme nazývať aj Caral. Dávnovekosť Caralu sa podarilo odhaliť len v posledných desaťročiach. Toto staroveké mesto je ešte stále súčasťou rozsiahlych archeologických výskumov, vďaka ktorým určite vyplynú na povrch ďalšie fakty o živote mimoriadne tajomnej spoločnosti. Medzitým Magistra História prezradí niečo o tom, čo sa vie o Carale doteraz.

Caral_1

Caral_2

Vydávame sa ku Caralu

Aby ste sa ku Caralu dostali, musíte sa vybrať k pobrežnej oblasti Supe pri meste Barranca, približne 200 km na sever od peruánskeho hlavného mesta, ktorým je Lima. V Supe sa odkloníte smerom do vnútrozemia, až sa dostanete do oblasti, v ktorej akoby sa zastavil čas. Prvé, čo na Carale (obklopenom horami a údolím rieky Supe) zarazí, je vládnuce ticho. Nájdete tu pár predajcov suvenírov, sociálne zariadenia a miesto, kde si možno niečo malé zahryznúť. Na prehliadku Caralu sa musíte vybrať so sprievodcom, nie je možné, aby ste ho preskúmali na vlastnú päsť. Je tomu tak z dvoch dôvodov. Komplex je rozsiahlejší než by sa mohlo na prvý pohľad zdať a možno v ňom ľahko zablúdiť, no turistom je prístupná len časť objektu, nakoľko sa v niektorých oblastiach ešte stále robia vykopávky. Napriek tomu všetkému nie je Caral miestom masového turizmu a pozornosť cestovateľov si získava pomaly, čo na druhej strane napomáha jeho konzervácii.

Objavovanie Caralu

Vôbec prvým, kto Caral písomne spomína, je americký archeológ Paul Kosok (1896-1959), ktorý miesto navštívil spolu so svojím kolegom Richardom Schaedelom (1920-2005) v roku 1949. Kosokova práca Life, Land and Water in Ancient Peru (Život, voda a zem v starovekom Peru)  bola vydaná v roku 1965. Kosok v nej uviedol, že Caral musel byť veľmi starý, nemal však možnosť dokázať, aký starý až je.

Peruánsky architekt Carlos Williams León (1924-2004) zase spomína Caral spolu s ďalšími archeologickými lokalitami údolia Supe v článku A Scheme for the Early Monumental Architecture of the Central Coast of Peru (Schéma skorej monumentálnej architektúry stredného pobrežia Peru), ktorý vyšiel v roku 1985 v knihe  Early Ceremonial Architecture in the Andes (Skorá ceremoniálna architektúra v Andách).

Caral_3

Caral_4

Caral_5

Švajčiarsky archeológ Frederic Engel (1908-2002) navštívil taktiež túto lokalitu (rok 1979). Spomína ju vo svojom diele De las begonias al maíz (Od begónií ku kukurici, 1987) a tvrdí, že táto civilizácia mohla vzniknúť ešte pred prvým výskytom keramiky v Andách. Jeho tvrdenie však nenašlo dostatočnú vedeckú podporu a odozvu.

Ako teda vidíme, o existencii Caralu sa v peruánskych historických kruhoch vedelo už dávnejšie, nik mu však dlhodobejšie nevenoval väčšiu pozornosť. To sa zmenilo iniciatívou peruánskej archeologičky a antropologičky Ruth Shady (1946), ktorej otec bol Čech so židovskými koreňmi (do Peru emigroval pred vypuknutím 2. svetovej vojny). A práve on vštepil Ruth lásku k histórii a starodávnym kultúram. S výskumom Caralu začala v roku 1994 ako vedúca projektu PEACS (Proyecto Especial Arqueologico Caral-Supe).

V roku 2001 (na základe rádiokarbónových dát z oblasti) vyhlásila, že odhadovaná doba budovania mesta bola v rokoch 2627 p.n.l. až 2000 p.n.l., teda v časoch, kedy sa v regióne ešte nevyskytovala keramika ani kukurica, hlavná poľnohospodárska plodina väčšiny ostatných peruánskych kultúr. Z Caralu sa tak razom stala jedna z najväčších archeologických senzácií súčasnosti. Dnešný komplex pri súčasnom archeologickom pokroku zahŕňa rozmery 300 km po šírke a 400 km po dĺžke. Na výskume sa popri Ruth Shady podieľajú aj iní peruánski archeológovia, ale aj ich kolegovia prichádzajúci z celého sveta.

Caral_6

Caral_8

Caral_9

Spôsob života civilizácie Caral

Obyvatelia údolia Supe upravili tok rieky, aby ju tak mohli lepšie využívať pre svoju agrikultúru a pestovanie plodín ako bola fazuľa, bavlna, sladké zemiaky camote, ovocie guava a ďalšie. Vzhľadom na objavené pozostatky rybacích kostí a mušlí je zrejmé, že táto spoločnosť žila aspoň čiastočne aj z obchodu s ľudmi žijúcimi na pobreží, s ktorými menila svoje poľnohospodárske produkty za plody mora.  

Je isté, že títo ľudia mali určité poznatky z matematiky, geometrie, astronómie, biológie a ďaľších vied, pričom tieto znalosti aplikovali pri svojich stavbách. Tie prispôsobovali aj pohybu hviezd na nebi. Mali vlastný kalendár a do určitej miery dokázali predpovedať počasie. Podľa toho rozhodovali, kedy je najvhodnejší čas na sadenie aj zber plodín. Všetky tieto vedomosti využili aj pri budovaní zavlažovacích kanálov a kultivačných terás.

Informácie si zaznamenávali systémom laniek a uzlíkov nazývaných quipu, ktorý pretrval až do čias Inkov. Raz za čas sa v priestoroch mesta organizovali aj kultúrne a spoločenské udalosti (trhy alebo slávnostné ceremónie so spevom a tancom). To dokazuje aj objav viacerých hudobných nástrojov, hlavne niekoľkých desiatok fláut. Ako sme spomenuli, Caralčania ešte nepoznali spôsob tvorby keramiky, pestovali však bavlnu, z ktorej dokázali tkať a vytvárať jednoduché textílie.

Aj fakt, že civilizácia Caralu postavila ako prvá v Peru pyramídy, naznačuje, že oplývala vysokým stupňom sociálnej organizácie a technologického pokroku. Archeológovia tu dodnes odhalili viaceré paláce, námestia, oltáre, amfiteátre a ďalšie objekty. Spoločnosť mesta Caral bola triedna, ľudia sa od seba líšili vo výkonoch svojej práce a v prístupe k plodinám. Náboženstvo bolo využívané hlavne na kontrolu populácie. Pokiaľ budú ľudia dobre vykonávať zadané práce, budú im bohovia naklonení a bude sa im dariť. Nález niekoľkých kostier detí či dospelých zdobených šperkami a obklopených rôznymi darmi dokazuje, že sporadicky odovzdávali bohom aj ľudské obete.

Predpokladá sa, že Caral bol nielen samostatným mestom, ale hlavne centrom, ktoré riadilo aj iné priľahlé menšie a menej rozvinuté komunity (Aspero, Allpacoto, Miraya, Kotosh a La Galgada). Vodcom každej komunity bol „curaca“ a medzi týmito komunitami existovala určitá úroveň obchodu a sociálnej interakcie. Zatiaľ sa neobjavili dôkazy, ktoré by naznačovali, že by Caralská civilizácia bola riadená vojenskou mocou, a tak sa potvrdzuje, že hlavnou politickou zbraňou vládnucich skupín nad obyvateľstvom bolo náboženstvo. Aj v jeho rámci dochádzalo ku kontaktu medzi populáciami komunít, keďže sa stretávali pri náboženských obradoch a pravidelnej obnove pyramíd.

Koniec caralskej civilizácie

Komunity Caralskej civilizácie zmizli náhle a záhadne, podobne ako mayská spoločnosť v Strednej Amerike. Jednou z možností jej zániku je fakt, že ostatné civilizácie Peru sa ešte ani zďaleka nenachádzali na úrovni jej rozvoja, čo Caralu neumožňovalo kontakt s rovnako vyspelou civilizáciou a viedlo k postupnému úpadku spoločnosti. V tom sa Caral odlišoval od iných veľkých kultúr tej doby ako bola Mezopotámia, Egypt, Čína a India. V Strednej Amerike vznikla podobne rozvinutá kultúra až o tisíc rokov neskôr než sa rozvíjala Caralská civilizácia.

Len nedávno sa prišlo na fakt, že v čase úpadku tejto kultúry sa menilo v oblasti podnebie a tieto dva fakty môžu spolu úzko súvisieť. Nastali totiž obdobia sucha, ktoré trvali približne jedno storočie a počas nich údolie rieky Supe, prinášajúce obyvateľom Caralu vlahu a umožňujúce ich poľnohospodárske činnosti, vyschlo.

Je veľmi pravdepodobné, že archeologický výskum, ktorý v Carale prebieha aj naďalej, nám v budúcnosti odhalí toho viac nielen ohľadne zániku, ale aj o ďalších aspektoch života v caralskej spoločnosti. Nemožno totiž pochybovať o tom, že sväté mesto Caral, zapísané v Zozname svetového dedičstva UNESCO, svetu ešte stále nevydalo všetky svoje tajomstvá.

 ________

Autorka: Monika Nosková

Zdroje:

es.wikipedia.org/wiki/Civilizaci%C3%B3n_caral

zonacaral.gob.pe/caralperu/civilizacion/civilizacionmundial.html

archaeologychannel.org/audio-guide/audio-interviews/304-caral-oldest-city-in-the-new-world

elpais.com/diario/2011/02/27/opinion/1298761213_850215.html

larepublica.pe/22-01-2006/ruth-shady-la-dama-de-caral

laculturainca-cusi.blogspot.pe/2011/09/cultura-caral.html

historiacultural.com/2009/04/civilizacion-caral-1antigua-america.html

arqueologiadelperu.com.ar/caral.htm

elcomercio.pe/peru/pais/revelan-que-clima-provoco-mayor-crisis-cultura-caral-noticia-1818060?ref=flujo_tags_523350&ft=nota_2&e=titulo

Obrázky: súkromný archív autorky

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.