Casanova – dobrodruh a zvodca žien

CasanovaCasanova je dodnes synonymom zvodcu či skvelého milovníka, a to najmä pre jeho zhýralý život plný náhodných avantúr, ale aj škandálov. 

Giovani Giacomo Girolamo Casanova sa narodil v roku 1725 v dome neďaleko divadla, kde obaja jeho rodičia pôsobili ako herci. Kvôli divadlu často cestovali, a tak sa o malého Giovaniho starala najmä stará mama. Ako dieťa navštevoval súkromnú školu v Padove, kde zažil svoje prvé ľúbostné stretnutie. Neskôr študoval právo na Padovskej univerzite a v roku 1742, teda vo veku 17 rokov, získal titul z civilného a kánonického práva. Bol vysvätený za titulárneho opáta.

Aj keď to možno bude znieť neuveriteľne, mladý Giovanni sa mal stať kňazom. Začal navštevovať kňazský seminár v Padove, avšak veľmi rýchlo mu prišli na jeho zálety a zo školy bol pre obscénne správanie vylúčený. Po návrate do Benátok získal miesto u rímsko-katolíckeho kardinála, no ani tu sa dlho neohrial. V roku 1743 strávil dokonca niekoľko mesiacov za mrežami.

Po tejto skúsenosti nadobudli Casanovove životné cestičky ešte kľukatejší smer. Stal sa huslistom, slobodomurárom a neskôr cestoval naprieč Európou (Paríž, Praha, Viedeň, Drážďany). Nakoniec sa opäť vrátil do Benátok, kde odštartoval novú kariéru ako kúzelník, alchimista a okultista. Aby toho nebolo málo, svoj život zasvätil pôžitkom a aj naďalej prežíval jednu milostnú aféru za druhou. Jeho okázalý životný štýl pritiahol pozornosť benátskych inkvizítorov, a tak bol opäť nútený opustiť krajinu. V roku 1755 ho zadržali a obvinili z praktizovania okultizmu (skutočným dôvodom však bolo skôr podozrenie z kontaktov s diplomatmi iných štátov a špionáže), za čo mu vymerali päť rokov. V októbri 1756 sa mu však podarilo utiecť do Paríža, kde sa dostal do najvyšších spoločenských kruhov. Tieto kontakty využil na to, aby získal pozíciu vo Francúzskej štátnej lotérii. Vďaka svojmu neodolateľnému šarmu, ale aj výhram v hazardných hrách mohol Casanova v tomto období veľa cestovať. Bol ľahkovážny a viedol nákladný život, no jeho finančné zdroje neboli bezodné, preto bol raz hore a inokedy zas dole. V snahe uniknúť pred množstvom veriteľov opustil Casanova v roku 1760 Paríž. Až do roku 1770, kedy mu bolo umožnené vrátiť sa do Benátok, neustále cestoval. V rozmedzí rokov 1774 až 1782 pracoval ako špión pre benátskych štátnych inkvizítorov.

Aj napriek istým problémom to so ženami stále vedel. Neustále rozširoval zoznam svojich mileniek, s ktorými udržiaval kontakty dlhodobo. Nikto nemôže spochybňovať jeho promiskuitu, ale z jeho biografie je zrejmé, že urobil všetko, aby dámam splnil ich túžby a urobil ich šťastnými.

V posledných rokoch svojho života (1785-1798) prijal, aj keď neochotne, prácu knihovníka u kniežaťa z Valdštejna na zámku Duchcov v Čechách. Toto miesto Casanovovi ponúkalo bezpečie a práca bola adekvátne ohodnotená. Napriek tomu, že to bolo jeho najproduktívnejšie literárne obdobie, túto časť života označil za nudnú a frustrujúcu. V zúfalstve dokonca pomýšľal aj nad samovraždou, ale nakoniec sa rozhodol, že musí žiť, aby dokončil svoje memoáre. Okrem nich napísal aj niekoľko filozofických komentárov, satír a biografií. Do svojich rodných Benátok sa už nikdy nevrátil. Zomrel 4. júna 1798 vo veku 73 rokov. Jeho posledné slová boli: „Žil som ako filozof, umieram ako kresťan.

__________

Autorka: Lenka Levarská

Zdroj: biography.com/people/giovanni-giacomo-casanova-38011#video-gallery

Obrázok: d28septx7rf3dp.cloudfront.net/sites/default/files/Alessandro_Longhi_presunto_ritratto_di_Casanova_(1774%3F).png

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.