Cesta jednej knihy

na zapade nic novePo Veľkej vojne (1. svetová vojna) vzniklo množstvo kníh s tematikou samotnej vojny. Vo Weimarskej republike v nich bolo prezentované veľké hrdinstvo mŕtvych vojakov, ktorí položili svoj život za vlasť. Beletria s vojnovou tematikou pokračovala v zaužívanej propagande, ktorej cesta sa zrodila ešte za vojny. V 20. rokoch minulého storočia bola však napísaná kniha, ktorá sa vzoprela propagande…

V magazíne Magistra História chceme predstaviť cestu knihy Na západe nič nové

Iný pohľad na vojnu

Erich Maria Remarque popísal vo svojej knihe závažný problém. Mládež, ktorá mala pred sebou celý život, musela opustiť lavice gymnázia a vybrať sa na front. To, čo spočiatku vyzeralo ako hrdinstvo, sa razom zmenilo na peklo. Študenti, ktorí poriadne nepoznali život, sa na každom kroku začali stretávať so smrťou. V knihe bola realisticky zachytená situácia nielen na fronte, ale aj v zázemí, ktoré začalo pre mladých vojakov predstavovať nepochopenie a odcudzenie.

Ostrá polemika

Táto kniha sa v 20. rokoch stala vo Weimarskej republike jednou z najkontroverznejších. Búrala mýtus o statočnom vojakovi, a to sa nepáčilo ani pravici, ba ani ľavici. Voči knihe ostro vystúpila Hitlerova strana NSDAP. Kritika bola o to silnejšie, že autor mal židovský pôvod. Na stránkach Voelkischer Beobachter sa objavili kruté slová. „Táto kniha je ranou päste do tváre všetkým skutočným frontovým vojakom, ktorí si spomienky na Veľkú vojnu nesú v sebe ako sväté poslanie.“ Kritika bola ale iba začiatkom, tie isté noviny prišli aj s názorom, že autor by bol v inej krajine zavraždený. „Inde by bol takého špinavca štát obesil na verejnom mieste hlavného námestia svojej metropoly ako odstrašujúci príklad. Alebo by ho frontoví vojaci utopili v jeho vlastnom prostredí – v latríne.“

erich-maria-remarqueKritické boli aj ľavicové politické strany, ktoré obviňovali autora, že nepoukázal na to najväčšie zlo, ktoré vyvolalo vojnu, a to kapitalizmus a buržoázia. Knihy sa začali obávať aj susedné štáty. Mussolini zakázal v Taliansku vydávanie knihy a v Rakúsku bola kniha zakázaná vo vojenských knižniciach, aby nekazila morálku vojakov.  

Kniha sa stala filmom

Už v roku 1930 slávila kniha svoju filmovú podobu v USA. Bolo iba otázkou času, kedy sa dostane do nemeckých kín. Film sa na nemecké plátno dostal toho istého roku. Prívrženci NSDAP začali ale sabotovať premietanie krikom, páchnucimi bombičkami, ktoré hádzali do miestností, ale aj ďalšími násilnosťami. Film bol v Nemecku napokon zakázaný, preto mnohí Nemci cestovali do holandských kín, aby si ho tam pozreli. 

Trest pre nevyhovujúcu knihu a jej autora

Keď sa Hitler stal 30. januára 1933 ríšskym kancelárom, osud knihy bol spečatený. Kniha bola v Nemecku spálená nacistami, počas pálenia nevyhovujúcich kníh 10. mája 1933. Sám Remarque Nemecko opustil v roku 1931 a začal žiť v New Yorku. Nacisti mu odobrali nemecké občianstvo v roku 1938 a počas vojny obesili jeho sestru, ktorá ostala žiť v Nemecku. Remarque v roku 1944 vypracoval spis, ktorý mal byť po vojne aplikovaný na Nemcov a týkal sa ich prevýchovy. Tá mala spočívať vo verejnej prezentácií nacistických zločinov. Po vojne nepožiadal o návrat občianstva, ale do Nemecka sa príležitostne vrátil.

___________

Autorka: Veronika Dziaková

Zdroj: BARTLOVÁ, Milena. Pop History. Praha: Nakladatelství Lidové noviny, 2003.

Obrázok: alterego.sk/media/filter/m/img/9788022011600_0.jpg

inkdropsreviews.files.wordpress.com/2015/01/erich-maria-remarque-1898-1970-german-everett1.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.