Chavínska kultúra: matka andských civilizácií

huantar_de_chavinPotom, ako sme sa zamerali na Caral (prvú civilizáciu, ktorá vznikla nielen na území Peru, ale aj celého amerického kontinentu), budeme sa venovať kultúre, ktorá bola kolískou viacerých civilizácií a jej vplyv je badateľný v mieste jej vzniku dodnes. Chavínska kultúra vznikla na pomedzí hôr a džungle. Mysteriózny Chavín de Huantar, najvýznamnejšia pamiatka tejto spoločnosti, dodnes uchvacuje turistov svojou veľkoleposťou a architektúrou, premyslenou do najmenších detailov. Dnes teda Magistra História predstaví tajomné náboženské kulty, spôsob života a kultúru ľudí Chavínu, predkov ostatných andských civilizácií.

Čas a miesto vzniku chavískej kultúry

Túto kultúru datujeme do rozmedzia medzi rokmi 1500 až 500 pred naším letopočtom. Pred objavením Caralu bola práve ona považovaná za najstaršiu civilizáciu Peru, pôsobením ktorej sa začali písať staroveké dejiny krajiny. Chavínska kultúra sa zrodila v regióne Ancásh, približne 300 km severovýchodným smerom od hlavného mesta Peru, Limy. Fungovala na úpätí majestátnych hôr peruánskych Ánd, teda pohoria Cordillera Blanca, kde sa nachádza aj najvyšší peruánsky vrchol, Huascarán (6768 m n.m.). Kultúrny a náboženský vplyv Chavínu sa dostal do veľkej časti dnešného Peru (od pobrežných regiónov LambayequeIca až po CajamarcuAyacucho). Preto je chavínska kultúra považovaná súčasne aj za Panperuánsku kultúru.

Význam náboženstva v chavínskej kultúre

Vďaka svojej nadmorskej výške dýchajú hory, ktoré túto starú civilizáciu obklopovali, priam nadprirodzeným čarom. Niet preto divu, že ľudia Chavínu videli vo veľhorách domovy bohov. Náboženstvo sa podobne ako v prípade Caralu stalo hlavnou zbraňou v rukách vládnucej triedy, a preto chavínska kultúra nepotrebovala pre svoju existenciu armádu. Kňazi boli totiž považovaní za poslov božej mienky a pri náboženských ceremóniách často používali rôzne halucinogénne plodiny, ktorými vieru vo svoje spojenie s bohmi posilňovali.

Vďaka archeologickým objavom vieme, že ľudia Chavínu považovali svojich kňazov za bytosti na hranici ľudí a bohov. Tými boli pre túto civilizáciu hlavne amazonské živočíchy ako hady a iné plazy (anakonda, kajman), no tiež mačkovité šelmy (jaguár, puma). Kňazi boli často v chavínskom umení zobrazovaní s tesákmi, pazúrmi a hadmi obtočenými okolo hlavy. V rukách mali kaktus San Pedro (Ayahuasca), považovaný za posvätnú rastlinu, ktorej požívanie im malo umožniť spojenie s bohmi a následne doniesť od nich bežným ľuďom správy. Kňazi sledovali aj pohyb hviezd na nebi a podľa nich predpovedali budúcnosť. Osobe, ktorá bola zvolená za orákulum, bol podaný halucinogénny nápoj a potom, čo upadla do tranzu, položili na ňu viaceré hady. Podľa ich pohybov odhadovali, čo budúcnosť prinesie.

Vďaka objavom ľudských kostí, ktoré očividne prešli procesom prípravy jedla, je zrejmé, že chavínskej kultúre, ako mnohým iným na svete, sa tiež nevyhol kanibalizmus a ľudské obete. Všetko však nasvedčuje tomu, že sa jednalo skôr o výnimočný jav, ktorý sa konal len občas a nie pravidelne, či vo veľkých množstvách. Keď niekto ochorel, bolo to považované za boží trest a práve títo ľudia boli prinášaní bohom ako obete, pričom zároveň nešírili medzi zvyškom populácie svoje choroby.

Šírenie vplyvu chavínskej kultúry

chavin-cabezaTeokratická vláda Chavínu vysielala do rôznych častí krajiny delegácie prieskumníkov, ktoré mali medzi domorodými kmeňmi šíriť náboženstvo a kultúru, ako aj prinášať nové (hlavne geografické) poznatky. Mnoho ľudí, ktorých títo prieskumníci stretli, presvedčili, aby sa s nimi vydali späť do hlavného mesta, Chavínu de Huantar, kde sa mali stretnúť s bohmi v podobe kňazov.

Na prichádzajúcich pútnikov sa kňazi snažili čo najviac zapôsobiť a po predstavení ich viedli podzemnými chodbami Chavínu. Tu na nich čakali viaceré skúšky, ktoré bolo treba postúpiť, ak sa chcel dotyčný tiež stať členom komunity Chavínu de Huantar. Boli mu podané halucinogénne nápoje, prostredníctvom ktorých mal vstúpiť do svojho podvedomia. Tieto procesy boli veľmi náročné na psychickú aj fyzickú stránku človeka, ak ich však zvládol, stal sa súčasťou chavínskej spoločnosti a získal prístup do najvyššej kňažskej triedy. Aj keď sa pútnici potom vrátili do svojich domovov, boli uznavanými osobnosťami, ich vplyv narástol a súčasne doma šírili meno, tradície a vplyv Chavínu.

Objavy v Chavíne de Huantar

V podzemných priestoroch Chavínu narazíte na rozsiahly systém rôzne veľkých a dlhých chodieb. Jednotlivé tunely sú prepojené vstupnými bránami a v celom komplexe existoval systém ventilácie, ktorý zabezpečoval prísun čerstvého vzduchu. Najvýznamnejší z tunelov vás zavedie k štvormetrovému monolitu (zasadenému v zemi a reprezentujúcemu človeka), ktorý sa transformoval a spojil so zvieratami predstavujúcimi bohov. Okrem monolitu je významným objavom tunelov aj dvojmetrový obelisk so štyrmi hranami, na ktorých sú zobrazené dva draky opačného pohlavia a hlavy krokodílov. Obelisk doplnený o mnohé obrazy ľudí a zvierat bol pomenovaný na počesť archeológa Julia Césara Tella (1880-1947) ako Tellov obelisk.

Taliansky vedec Antonio Raimondi (1826-1890) preskúmal veľkú časť regiónu Ancásh a miestni ľudia dodnes na neho radi spomínajú. Jeho pamiatku si napríklad pripomínajú v mene obrej dlhovekej rastliny, Puye Raimondi. Práve on, ako prvý Európan v dejinách, vstúpil do priestorov Chavínu de Huantar v 60. rokoch 19. storočia. V tom čase sa chrám nachádzal v horšom stave, ponechaný napospas času a nepriazni počasia. Raimondimu sa podarilo prejsť len jeho menšou časťou.

Julio Tello však v roku 1919 začal v Chavíne s archeologickým výskumom a vykopávkami. Preto je považovaný za objaviteľa Chavínu. V chráme našiel 42 vsadených hláv nazývaných „cabezas clavas“, ktoré sa stali jedným z hlavných symbolov Chavínu. Len tri z nich však v tom čase ešte boli vtesané v múroch, ostatné našli Tello a jeho spolupracovníci v zemi. V súčasnosti je na pôvodnom mieste vo vrchnej časti chrámov pod strechou už len jediná z nich. Nazývajú sa „clavas“, a to preto, lebo v zadnej časti hláv je otvor, cez ktorý sa vsúvali na stenu podobným spôsobom ako klince, v španielčine „clavos“.

Architektonické dedičstvo chavínskej kultúry

Je jasné, že stavba tak rozsiahleho chrámu ako je Chavín de Huantar si vyžadovala rozsiahlu pracovnú silu, nakoľko niektoré kamenné bloky vážia aj desať ton. Celá architektúra má pyramídovú štruktúru a bola stavaná po vrstvách, čím sa postupne rozrastala. Cez objekt sú vybudované aj kanály, ktoré ho jednak odvodňovali a jednak sa využívali pre rituálne účely. Vďaka svojmu historickému významu a dodnes zachovanému vzhľadu bol Chavín de Huantar zapísaný do Zoznamu svetového dedičstva ľudstva UNESCO. Nie je však jedinou stavbou, ktorú po sebe spoločnosť zanechala. Ďalšími, hoci oveľa menej známymi, sú napríklad chrámy Kunturwasi a Pacopampa ( región Cajamarca), Chongoyape (Lambayeque), Caballo Muerto (La Libertad), Garagay (Lima) a Chupas (Ayacucho).

Chavin-de-Huantar

Hospodárska situácia Chavínu

Významným prvkom chavínskej kultúry bola aj keramika, unikátna pre svoju jemnosť, precíznosť a zdobenie zvieracími a rastlinnými motívmi. Jedným z druhov keramiky boli napríklad nástroje pripomínajúce slimačie ulity, cez ktoré bolo možné vydávať zvuky a hudbu. Pre ich využitie sa pri stavbe chrámov bral preto aj ohľad na akustiku a rezonanciu jednotlivých chrámových miestností. Z remesiel sa v Chavíne praktizovalo aj zlatníctvo, textilná výroba, maliarstvo a sochárstvo. Spoločnosť žila vo veľkej miere i zo zberu plodín, lovu, rybolovu a poľnohospodárstva. Hlavná plodina, ktorou bola kukurica, sa používala aj na výmenný obchod, keďže chavínska kultúra ešte nepoznala peniaze. Čo sa týka konca chavínskej kultúry, predpokladá sa, že ku koncu jej slávy už náboženstvo nedokázalo byť dostatočne silné na udržanie kontroly v regióne. Na miesto Chavínu tak nastúpili ďalšie civilizácie, ktoré ju po vojenskej stránke prekonali.  

_________

Autorka: Monika Nosková

Zdroje:

youtube.com/watch?v=lZ63liDXKBY

todosobrelahistoriadelperu.blogspot.pe/2011/07/cultura-chavin.html

culturamundial.com/2010/04/cultura-chavin.html

historiacultural.com/2009/05/cabezas-clavas-chavin.html

laculturainca-cusi.blogspot.pe/2011/07/la-cultura-chavin.html

Obrázky

inside-peru.com/image-files/huantar_de_chavin.jpg

aracari.com/wp-content/uploads/2015/04/chavin-cabeza.jpg

laem.imgix.net/wp-content/uploads/2009/12/Chavin-de-Huantar.jpg?fit=fill&bg=262626&w=786&h=600

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.