Chorvátski šľachtici na Slovensku

V bojoch na Krbavskom poli (1493) a pri Moháči (1526) stratili život viacerí chorvátski šľachtici. Tí, ktorým sa podarilo zostať nažive, utiekli pred tureckými vojskami najprv do Istrie a Slavónska, odtiaľ do severnejších oblastí Rakúsko-Uhorska, a tak si viaceré chorvátske šľachtické rody našli cestu aj na Slovensko. Na našom území sa usadili prevažne príslušníci starobylých šľachtických rodov, akými boli Kružičovci, Ostrožičovci, Keglevičovci či Stančičovci. A práve nimi sa chce dnes Magistra História zaoberať. 

Kružičovci

Odvodzujú svoje korene od rodu Vidašičovcov a pochádzajú z lokality Kruge. Z názvu tejto oblasti si neskôr odvodili aj svoje priezvisko Kružič. Kružičovský rod sa rozdeľuje na niekoľko vetiev, pričom jednu z nich reprezentoval Peter Kružič, ktorý bol kapitánom hradu Klis v Dalmácii. Keď po útoku na tento hrad Turci Petra zajali a sťali, správcom majetku sa stal jeho brat Tomáš, ktorý mal syna Jána. Ten ako 25-ročný odišiel do horného Uhorska. Bol kapitánom mesta Krupina, správcom hradných panstiev Likava, Čabraď, Sitno, Svätý Jur a Pezinok.

Ostrožičovci

Pochádzali z Bosny a po dobytí Bosny Turkami sa presídlili do Slavónie. Na našom území sú známi od r. 1542. V rokoch 1549 – 1564 bol županom Trenčianskej stolice Ján Ostrožič, ktorý získal hradné panstvá v Ilave, Liptovskom Hrádku a Ludaniciach.

Prínos v oblasti vzdelávania

kniznica

Chorvátska šľachta mala svoje zásluhy nielen v protitureckých bojoch, ale významnou mierou prispela aj v oblasti politického, duchovného, hospodárskeho a kultúrneho života. Napríklad Stančičovci založili v Strážkach gymnázium a knižnicu, ktoré patrili k najvýznamnejším vzdelávacím a kultúrnym inštitúciám vo vtedajšom Uhorsku.

Stančičovci boli zároveň aj stúpencami protestantizmu, teda ako nositelia myšlienok reformácie sa zaslúžili aj o propagáciu nových náboženských vzorov a myšlienkových prúdov v oblasti Spiša.

Polyhistori

gabrielMnoho uhorských vzdelancov pochádzalo práve z prostredia chorvátskej šľachty. Napr. kardinál Leopold Kolonič z rodu Draškovičovcov, ktorý sa zaslúžil o založenie tlačiarne v Trnave. Ďalším významným vzdelancom bol Gabriel Kolinovič Šenkvický, ktorý spolupracoval s Matejom Belom pri vytváraní diela Notitia Hungariae novae (Historicko-zemepisná vedomosť o novom Uhorsku). Ďalším  šenkvickým vzdelancom bol Martin Juraj Kovačič Šenkvický, ktorý sa stal priekopníkom v oblasti teórie a systému spracovania archívnych dokumentov.

Životný štýl a kultúra chorvátskej šľachty boli poznačené prvkami latinizácie a najmä kozmopolitizmu, čím vlastne ozvláštnili náš historický, etnický a kultúrny profil.

Autorka: Daniela Čižmárová

Zdroj: časopis Historická revue

Obrázky: sng.sk, teraz.sk  

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.