Čo ste možno nevedeli o… Ľudovítovi Štúrovi

stur28. októbra 2015 uplynie 200 rokov od narodenia Ludevíta Velislava Štúra, ktorý sa narodil v dome (Uhrovec), kde sa o niekoľko rokov neskôr narodila ďalšia významná osobnosť našich dejín – Alexander Dubček. Štúr sa nezaujímal iba o jazykovedu, bol aj politikom, filozofom, historikom, spisovateľom, novinárom a učiteľom. K jeho menu sa viaže viacero pseudonymov: B. Dunajský, Bedlivý Ludorob, Boleslav Záhorský, Brat Sloven, Ein Slave, Ein, ungarischer Slave, Karl Wildburn, pravolub Rokošan, Slovák, Starí, Velislav, Zpěvomil. Po Štúrovi je dokonca pomenovaná planétka 3393 Štúr. Čítajte ďalej a Magistra História vám prezradí aj iné maličkosti, ktoré ste možno o tomto mužovi nevedeli. 

Spisovná slovenčina

Spisovnú slovenčinu uzákonil Štúr spoločne s Hurbanom a Hodžom v r. 1843 na základe stredoslovenských nárečí, pričom sa v ňom uplatňovalo staré známe „píš ako počuješ“. Dokonca nepoužíval y/ý, všade sa písalo i/í. Rovnako v tomto čase nepoužívali ä, ľ, všade sa písalo l a ô sa písalo ako uo. Dvojhlásky ia/ie sa písali ako ja/je. Boli by pre vás takéto pravopisné pravidlá jednoduchšie?

Jazyk ako jeden zo znakov národa

Jedným z dôvodov, prečo bola potrebná kodifikácia jazyka, bolo sociálne a kultúrne pozdvihnutie národa. Ako inak, ak nie v jazyku, ktorému by rozumeli aj tí najchudobnejší, by mohol Štúr prezentovať svoj politický a národný program?

Dvanásť jazykov

Okrem slovakizovanej časti ovládal Štúr aj latinčinu, maďarčinu, nemčinu, gréčtinu, francúzštinu, poľštinu, srbochorvátčinu, ruštinu, hebrejčinu, angličtinu a lákal ho aj indický jazyk. Je samozrejmé, že nie všetky jazyky ovládal a používal aktívne.

Školské roky v Györi

V roku 1827 začal Štúr ako 12-ročný študovať v Györi maďarčinu a nemčinu, získal tiež dôležité vedomosti o slovanskej spisbe. Bol pripravený začať štúdium na Evanjelickom lýceu v Bratislave. Jeho školské roky 1827 – 1829 sa nezaobišli bez komplikácií. Štúr ochorel a jeho spolužiak Ján Kiš ho liečil „kúrou vínovou“. Kúra zabrala a v r. 1829 začal Štúr svoje štúdium na Evanjelickom lýceu v Bratislave.

Na záver ešte jeden zo Štúrových citátov: „Človek bez svedomia je koža biedna, darobná; národ bez vedomostí o sebe, o predkoch svojich, je hromádka koží otrockých.“

Autorka: Daniela Čižmárová

Zdroj: dikda.eu

Obrázok: teraz.sk (upravený)

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.