Erwin Rommel – dokonalý stratég

erwin-rommelPoľný maršal Erwin Rommel nepochybne patrí medzi najväčších stratégov všetkých čias. Slúžil síce nacistickému Nemecku počas 2. svetovej vojny, no jeho schopnosti (a v podstate i povahu) rešpektovali aj protivníci. Magistra História si chce preto dnes na tohto veľkého muža „posvietiť„. 

Mladé roky

Erwin Rommel sa narodil 15. novembra 1891 v meste Heidenheim an der Brenz v časti Švábsko. Jeho otec bol učiteľom, no syna odporučil za vojaka. Zo začiatku sa mu do armády dostať nedarilo, ale ako sa hovorí, do tretice všetko dobre. Nakoniec to vyšlo a 19. júla 1910 vstúpil do 124. pešieho pluku kráľa Viliama I. V roku 1912 sa presunul k pluku vo Weingartene, kde školili regrútov. Potom na krátko pobudol pri 49. pluku poľného delostrelectva v Ulme a v rámci 1. svetovej vojny bojoval v Belgicku a severnom Francúzsku.

Vojenské úspechy

Prvým jeho vyznamenaním bol Železný kríž 1. triedy v roku 1915 a nato sa mohol tešiť z hodnosti nadporučíka. Potom vystriedal balkánsky front, kde bojoval s Ruskom a rovnako taliansky, kde sa zúčastnil bitky o Monte Matajur. V nej si získal rešpekt svojich podriadených. Jedno z najprestížnejších vyznamenaní  Pour le mérite dostal v decembri 1917. V závere vojny dosiahol kapitánsku hodnosť.

Medzivojnové obdobie

Ako ostatní nemeckí vojaci, aj on cítil po kapitulácii v 1. svetovej nesmierne poníženie. Ostal v armáde obmedzenej Versailskou zmluvou a v roku 1929 začal učiť na vojenskom učilišti v Drážďanoch. Čo sa týka nástupu nacistov, tak osobne sa riadil názorom, že vojaci sa nemajú do politiky miešať.

Z ďalších jeho vojenských úspechov treba spomenúť napríklad miesto veliteľa 3. práporu 17. pešieho pluku v Goslare a v 1935 ho povýšili na podplukovníka. Získal tak miesto riaditeľa pechotného učilišťa v Postupime. O necelé dva roky vydal knihu Pechota útočí. Tá sa stala úspešným bestsellerom vo svojej oblasti a všimol si ju aj samotný Adolf Hitler. Neskôr ho povýšil na plukovníka. Rommel  sa stal veliteľom vodcovho osobného práporu, a tak sa dostal do jeho tesnej blízkosti. Po Anšluse Rakúska sa stal veliteľom vojenskej školy vo Viedni. Počas obsadzovania Československa (Sudet a zvyšku) sa už pohyboval v tesnom Hitlerovom okruhu.

Druhá svetová vojna

Po páde Poľska sa začal podieľať na príprave útoku na Francúzsko. Tam dosiahol mnoho úspechov, získal si obdiv a vlastne aj nenávisť určitých vojenských kruhov. Na rozdiel od iných, velil z prednej línie fronty. Známy bol neskutočne rýchlym postupom svojej tankovej divízie (7. tanková divízia) a pomerne riskantnými akciami, ktoré mu vždy vyšli. Jeho jednotky boli známe tým, že sa objavili vždy na najmenej očakávanom mieste, preto získali prezývku ,,Divízia duchov“. Nad pádom Francúzska žasol celý vtedajší svet. 

Afrika

V severnej Afrike začali vojnu s Britmi najskôr Taliani, no ale tí krátko potom stratili skoro všetky územia. Hitler v snahe pomôcť svojmu spojencovi sformoval jednotky, ktoré dostali neskôr názov Afrikakorps a Erwin Rommel sa stal ich veliteľom. V tejto funkcii získal slávu, ktorá mu zaručila nesmrteľnosť do dnešných čias. Taktiež ho začali prezývať ,,Púštna líška“.

Erwin_Rommel_Africa_Korps

Zo začiatku tu dosahovali nesmierne úspechy a spojencom (sily Britského impéria, Slobodní Francúzi a ďalší) začala hroziť katastrofa. Rommela spomalila až úspešná protiofenzíva pri prístave Tobruk. Známy bol tým, že podobne ako aj vo Francúzku bojoval vždy v prvej línii, ale kombinoval to s tvrdosťou voči podriadeným. Všetkých však najviac udivovalo jeho ,,džentlmenstvo“. Napriek nepochybnej tvrdosti celej akcie, neboli tu zaznamenané žiadne masakre, aké poznáme napríklad zo Sovietskeho zväzu (o ktorých samotný Rommel podľa všetkého ani nevedel). Dokonca vyslovene odmietol Hitlerove príkazy na hromadnú popravu niektorých zajatcov. Jednalo sa hlavne o Nemcov a Rakúšanov, ktorí vstúpili do Francúzskej cudzineckej légie a po páde Francúzska prešli do síl Slobodných Francúzov pod vedením generála Gaula.

Napriek postupne zhoršujúcemu sa zásobovaniu dosahoval Rommel s vojakmi úspechy. Dobyl prístav Tobruk (bol menovaný najmladším poľným maršálom Wehrmachtu) a nakoniec došiel až po Egypt. Briti plní strachu vymenili hlavného veliteľa (odišiel Wavell prišiel Montgomery) a premiér Churchill osobne priletel do Egypta podporiť vojakov.

Pri El Alameine došlo k obratu a Britom sa podarilo preraziť nemecké pozície. Erwin Rommel začal požadovať u Hitlera ústup, no ten (ako uňho bolo zvykom) to ostro odmietol a prikázal mu bojovať do posledného muža.

Tento nezmyselný rozkaz Rommel opäť neposlúchol a rozhodol sa s vojakmi stiahnuť, keďže zostať na pozíciách by znamenalo istú smrť. Hitler začal najprv zúriť a obviňovať ho zo zrady, ale neskôr to neochotne akceptoval. Ústup bol prakticky úspešný, keďže straty boli minimálne. O Hitlerovi si myslel, že je veľmi schopný veliteľ, ale že najbližšie okolie ho zavádza do omylu. Konkrétne mal na mysli Himmlera, Goringa a Keitla.

Osobne sa začal psychicky pripravovať aj na to, že môže byť britským zajatcom. Žene napísal:

1: ,,…Bol by som ti veľmi vďačný, keby si mi mohla poslať anglicko-nemecký slovník. Som si istý, že ho budem potrebovať.“

Po páde Afrikakorpsu bol Rommel odvolaný (oficiálne zo zdravotných dôvodov). Potom bol však reaktivovaný do Talianska, kde bránil Nemecké pozície na severe. Dostal rozkaz k poprave talianskych vojakov, ktorí bojovali proti Nemcom. Vydal síce tvrdé nariadenie pre nemeckých vojakov, kde hovoril o tom, že s Talianmi, ktorí bojujú pod vedením nového premiéra Badoglia, sa bude zachádzať tvrdo a nie sú prípustne žiadne sentimentálne prejavy voči nim, no žiadne represálie na civilistoch či vojakoch nenastali. Preto ani talianskí antifašisti k nemu dodnes necítia odpor.

Dôvera v Adolfa Hitlera

Potom ho prevelili k Atlantickému valu, kde očakával vylodenie. Do svojej úlohy sa pustil s veľkou energiou, no zrejme v konečne víťazstvo Nemecka už neveril. Myslel, že vyjednávaním by mohol dosiahnuť nejakú formu mieru. O tom sa zmienil aj v rozhovoroch s Hitlerom. Ten síce možnosť, že sa nedosiahne víťazstvo pripustil, ale ostro odmietol bezpodmienečnú kapituláciu, ktorú od Nemcov požadovali spojenci. Keďže stále považoval Hitlera za človeka na správnom mieste, veril, že si neskôr uvedomí skutočný stav veci, odstúpi a pripustí vyjednávanie o mieri.

Vo februári 1944 navštívil Rommela Karl Strölin. Ten zo začiatku patril k horlivým nacistom, ale po neúspechoch v Rusku sa pridal k Hitlerovým odporcom. Pred Rommelom sa na rovinu zmienil, že keď Hitlera neodstránia, všetko bude stratené. Rommel mu odvetil len to, že nech o tom nerozpráva pred jeho synom. Taktiež mu Strölin povedal o plynových komorách. To bolo zrejme prvýkrát, čo o tom Rommel počul.

Tesne potom do svojho denníka napísal:

2: ,,Spravodlivosť je základ štátu. Odporné krviprelievanie prináša strašnú vinu.“

Stalo sa napríklad, že jedného príslušníka špeciálnych anglických jednotiek zadržali pri inšpekcii spomínaného Atlantického valu. Potom ho previezli do miestnosti k samotnému Rommelovi. Najprv bol k nemu tvrdý, ale potom mu priamo povedal, že jediná vec, ktorú ľutuje, je to, že Angličania a Nemci nebojujú radšej proti spoločnému nepriateľovi – Rusku. Daný vojak mu odvetil, že to je zaujímavá myšlienka, ale medzi Nemcami a Britmi je veľa rozdielov, a teda nemôžu robiť nič spoločne. Rommel ho vyzval, aby uviedol nejaký príklad rozdielov. Vojak mu hneď spomenul židovskú otázku. Rommel odvetil:

3: ,,To je ale politická vec. My sme vojaci a nás sa politické veci netykajú.“

A vojak na to:

4: ,,No vidíte, preto nemôžeme bojovať bok po boku.“

Tesne pred inváziou Britov a Američanov kontaktovali Rommela nemeckí generáli vo Francúzku s plánom na odstránenie Hitlera. Rommel sa odmietol do toho zapojiť, ale plán nevyzradil. Stále veril, že Hitler pochopí situáciu, odstúpi a bude umožnený mier.

Po vylodení v Normandii si uvedomoval neútešnú nemeckú situáciu. O pár mesiacov neskôr sa stretol s veliteľom nemeckých vojsk vo Francúzsku Rundstedtom. Povedal mu, že Hitlerovi navrhne politické ukončenie konfliktu. Samozrejme nestretol sa s pochopením a jeho návrhy boli odmietnuté. Tesne pred atentátom na Hitlera poslal Stulpnagel k Rommelovi svojho človeka, ktorý ho mal presvedčiť, aby sa pridal na ich stranu. Rommel ho opäť odmietol. O štyri dni neskôr písal Hitlerovi:

5: ,,Armáda bojuje hrdinsky. No tento nerovný boj sa blíži ku koncu. Myslím, že musíme urobiť záver, podľa danej situácie. Cítim, že mojou povinnosťou vrchného veliteľa armády je vyjadriť to veľmi jasne.“

Mal plán, že sa Hitler vo Francúzsku jednoducho vzdá a nazdával sa, že to môže isť ľahko.

17. júla sa Seppa Dietrecha, generála SS spýtal, že keby mu dal príkazy, ktoré by boli v rozpore s Hitlerom, koho by poslúchol. Ten odpovedal, že prejaví vernosť, pretože on je jeho veliteľ.

Rommelov pád

Erwin-Rommel17. júna 1944 sa britským stíhačom podarilo zasiahnuť Rommelove auto. Bol veľmi ťažko ranený, ale prežil. Jeho názory zrejme prenikli k skupine okolo Stauffenberga. Tí sa s ním začali baviť na tému odstránenia Adolfa Hitlera. On sa priamo do atentátu nezapojil a vlastne s ním ani celkom nesúhlasil.

Ako všetci vieme, atentát bol neúspešný a po ňom začalo Gestapo rozsiahle vyšetrovanie. K Hitlerovi sa dostali informácie, že Rommel o atentáte vedel a údajne vyhlásil, že keď sa podarí, bude k dispozícii novej vláde. Rommel vedel, že je v nebezpečenstve. Predpokladal, že verejne ho Hitler neobviní, ale keby sa dostavil ku Keitlovi do Berlína, tak by ho v tichosti odstránili a oficiálne by zverejnili nejakú klamlivú verziu.

10. októbra navštívili Rommela Hitleroví generáli a doniesli mu ampulku s kyanidom. Jeho dom bol obkľúčený ľuďmi z Gestapa. Generálom povedal:

6: ,,Miloval som Führera a milujem ho stále.“

Muži mu povedali, že buď pôjde pred ľudový súd a bude odsúdený ako zradca obesením (a ani jeho rodina nemusí dopadnúť dobre), alebo užije kyanid a oficiálna verzia bude, že zomrel v službe vlasti. Pripravia mu pohreb s vojenskými poctami a rodina bude ušetrená.

Rommel si vybral prirodzene druhú možnosť. Oficiálnou verziou smrti bol infarkt pri službe na fronte.

Záver

Musím uznať, že Erwin Rommel zanechal dojem aj na mňa. Osobne nedokážem pochopiť, ako je možné, že sám zločiny odmietal, ale slúžil zločinnému režimu. Jeho život je krásnou ukážkou nezmyselnosti vojen. 

Autor: Tomáš Karľa

Zdroj:

1. http://druha.svetova.cz/osobnosti/erwin-rommel/

2. Mýtus jménem Rommel (Mythos Rommel, csfd: http://www.csfd.cz/film/299580-mytus-jmenem-rommel/)

Citáty: Mýtus jménem Rommel – diel 3. – Spilen

Obrázky: history.com, gophotos.us, legadohistoria.blogspot.de

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.