Gemerské školstvo alebo Perla medzi školami

Do roku 1520 sme na našom území mali len päťdesiat škôl. V 16. storočí začali vznikať nové školy, no menil sa aj ich charakter. Farské a kláštorné školy sa menili na mestské a dedinské. Perlou medzi školami na Slovensku bolo v tom období gemerské školstvo. Najväčšie roky slávy zažilo v 19. storočí, keď tu bolo v r. 1856 založené Prvé slovenské gymnázium, na ktorom študovali mnohí poprední predstavitelia slovenského národného obrodenia. Poďme sa však pozrieť, ako to so školstvom bolo v 16. a 17. storočí.

skola

Farské školy

Úlohou farských škôl bolo pripraviť chlapcov pre prácu v kostole a cirkvi. V školách sa vyučoval spev, čítanie a katechéza, pričom písaniu sa venovala len malá pozornosť. Žiak sa zväčša mohol naučiť písať za špeciálny poplatok.

Postavenie učiteľov v tom čase vôbec nebolo priaznivé. Učiteľ bol zamestnancom farára, častokrát býval v jednej miestnosti, v ktorej aj vyučoval. Takéto postavenie učiteľov ich nútilo venovať sa aj inej práci, nejakému remeslu, čo sa zase na druhej strane prejavilo v zanedbávaní učiteľských povinností.

Takéto farské školy boli zriadené napr. v Gemerských Janovciach, Tisovci, Ožďanoch…

Školský poriadok v evanjelických školách

V začiatkoch nemali evanjelické školy vypracovaný vlastný školský systém, preto využívali napr. Saský školský poriadok, ktorý zostavil F. Melanchton. Podľa tohto dokumentu boli následne vypracované Zákony bardejovskej školy, ktoré sa používali v celom Uhorsku.

Žiaci boli rozdelení do skupín a nazývali sa podľa pomôcok: tabulisti, sylabisti, donatisti a alexandristi. Hlavnými povinnosťami žiakov bolo slušne sa obliekať, svedomito sa učiť. Mali sa vyhýbať vojenskému oblečeniu a tureckým účesom. Slušnosť a ochota boli samozrejmosťou a zakázané bolo kupčenie, hazardovanie a lumpovanie.

Bardejovský školský poriadok kládol dôraz nielen na katechizmus a spev, ale aj na počty, písanie a jazyky (latinčina, slovenčina, nemčina). Obľúbenou učebnou metódou bolo memorovanie.

Takto nejako to fungovalo aj na gemerských školách napr. v Rožňave, Štítniku, Dobšinej.

Učiteľské platy

Požiadavky na učiteľa boli v tej dobe vysoké. Učiteľ mal mať to isté vzdelanie ako kňaz, ale i napriek tomu bol kňazovi podriadený a mal nižší plat ako kňaz. Okrem školských povinností si učiteľ plnil svoje povinnosti aj v kostole. Hral na organe, organizoval spevokol, zvonil…

Platy učiteľov neboli jednotné, základnú časť im vyplácalo mesto. Časť sumy sa vyplácala aj v naturáliách. Zmluvy sa učiteľom vystavovali zväčša na jeden rok.

komenskyKonkurencia

V 17. storočí na našom území začínajú vznikať jezuitské školy, čo vlastne prispelo k súťaživosti a tým pádom aj k zlepšovaniu školstva.

Základný obsah učiva sa ani v tomto období veľmi nezmenil. Hlavným cieľom bolo osvojenie si latinského jazyka. V školách boli povolené mierne telesné tresty, ale do vyučovacieho procesu už pomaly začínajú prenikať myšlienky a učebnice  J.A. Komenského.

Aj takýmto vývojom muselo prejsť školstvo, kým získalo dnešnú tvár.  Ako sami vidíme, niektoré veci zostali rovnaké a niektoré sa zmenili. Alebo ani nie?

AutorkaDaniela Čižmárová

Zdroj: Historická revue

Obrázky: pslgrevuca.edu.sk, wikimedia.org  

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.