Germánske právo

Germáni sa spočiatku riadili zvykovým právom, ktoré postupne získalo aj svoju písomnú podobu. Ak chcete o tom vedieť viac, čítajte magazín Magistra História.

germanske pravo

Zvykové právo a česť

Germánske právo sa pôvodne tradovalo v ústnej podobe z generácie na generáciu. Toto zvykové právo riešilo rozmanité problémy spoločnosti. V prípade väčších sporov riešilo konflikt kmeňové zhromaždenie. To tvorili muži, ktorí ovládali ústne tradované právo. V mnohých prípadoch kmeňové zhromaždenie rozhodlo, že sporiace sa strany majú svoj problém vyriešiť osobným súbojom dvoch mužov.

Ak šlo o vážny zločin (vraždu, lúpež alebo osobnú urážku), rodina, ktorej sa tento zločin týkal, si kládla za svoju povinnosť odplatiť sa vinníkovi. Takýmto spôsobom sa snažila zachovať si česť. Zvyčajne sa odplata prejavila krvnou pomstou. Takto sa dokázali vyvraždiť aj celé rodiny. Nakoľko tento spôsob riešenia vzájomných sporov bol pomerne častý, bola snaha zaviesť v rámci germánskeho práva nový spôsob riešenia. Výsledkom sa stal tzv. Wergeld. To bola finančná kompenzácia, ktorá mala byť vyplatená rodine, ktorá bola poškodená. Wergeld nebol presne stanovený. Jeho výška závisela od sociálneho postavenia človeka, ktorému sa stala ujma.

Wergeld nemal pomerne veľký úspech, čo sa prejavilo najmä počas úpadku za vlády Merovejovcov. Právny aparát bol v danom období nefunkčný, a preto rodiny opätovne prevzali spravodlivosť do vlastných rúk. Nakoľko vyvražďovanie bolo častým riešením, do situácie sa snažila zasiahnuť cirkev. Tá chcela vo vzájomnom konflikte vystupovať ako mediátor, pretože sa usilovala obe strany uzmieriť. Stávalo sa tiež, že vyplatila Wergeld za vinníka. Aj napriek týmto snahám bol vzájomný súboj alebo krvná pomsta obľúbeným riešením, ktoré fungovalo počas celého obdobia stredoveku.

Kodifikácia práva

Germánske právo získalo svoju písomnú podobu z dôvodu konfliktov medzi Rimanmi a Germánmi. Pôvodné zvykové právo nereflektovalo na nové pomery a predovšetkým na nové konflikty, ktoré prinášalo spolužitie Germánov s Rimanmi. Výsledkom bolo to, že počas kodifikácie práva doňho prenikli nové normy s rímskeho prostredia a germánske právo sa tak romanizovalo. Takýmto spôsobom bolo poznačené aj rímske právo, ktoré sa na území germánskych kráľovstiev postupne zjednodušilo, teda sa vulgarizovalo.

K prvej kodifikácii došlo okolo roku 475 vo Vizigótskom kráľovstve. Vtedajší panovník Eurich dal spísať rozsiahli zákonník, ktorý sa volal Codex Euricianus. Zákonník sa stal vzorom aj pri ďalšej kodifikácii v rámci vizigótskeho práva. K reedícii zákonníka došlo následne v 2. polovici 7. storočia, a to dielom Liber iudiciorum. Takto sa vytvorila najväčšia zbierka germánskeho práva.

Zákonník Salských Frankov bol zase príkladom zákonníka, do ktorého najmenej preniklo rímske právo. Predstavoval ešte pôvodné zvykové právo a aj najviac germánskych výrazov. Nachádzali sa v ňom predovšetkým normy, ktoré ustanovili postavenie kráľa, ale i jednotlivých sociálnych vrstiev.   

____________

Autorka: Veronika Dziaková

Zdroj:

MÚCSKA, V. – DANIŠ, M. – ŠEVČÍKOVÁ, Z. Dejiny európskeho stredoveku. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška, 2006, s. 388. ISBN 80-7165-576-7.

Obrázok: media.rendip.external.edgebooster.com/images/pagethumbnails/3794.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.