Gjergj Kastrioti Skanderbeg (časť tretia)

Obliehanie

Ďalšou epizódou Ottomanských vojen v Európe a Albánskeho boja za oslobodenie bolo obliehanie mesta Krujë, ktoré sa odohralo v roku 1450. Osmanská stotisícová armáda vedená priamo sultánom Muradom II. a jeho synom Mehmedom II. postupovala územím taktikou spálenej zeme, čo bolo pre Turkov pomerne neobvyklé (radi totiž využívali miestne zdroje vo svoj prospech). Obrane mesta a 1 500 člennej posádke velil Vrana Konti, jeden z najlepších Skanderbegových dôstojníkov, ktorý svoju lojalitu preukázal aj počas obliehania, keď odmietol sultánovu ponuku, že za zradu svojho pána dostane vysokú hodnosť v tureckej armáde a 300 000 asprov (strieborných). Samotný Skanderbeg s približne 8 000 mužmi neustále napádal zásobovacie trasy Turkov pričom obrancovia mesta zatiaľ odolali trom masívnym útokom na hradby, pri ktorých Turkom spôsobili výrazné straty. V októbri 1450 po výraznom poklese morálky a rozširujúcim sa chorobám Turci odtiahli do Edirne, keďže sultán videl, že pred zimou Krujë nezíska. Osmanská armáda utrpela ťažké straty, len pri samotnom obliehaní mesta padlo 20 000 vojakov a ďalší umierali pri úteku z Albánska.

Počas obliehania Krujë sa však postupne Skanderbegovi otočili chrbtom všetci albánski šľachtici a pridali sa na stranu Murada II. Kastrioti vyčerpal všetky svoje zdroje, prišiel o majetky a ostalo mu iba Krujë. Skanderbeg teda odcestoval do Ragusy žiadať o podporu, odkiaľ bola táto požiadavka smerovaná na pápeža Mikuláša V. Vďaka ohlasu, ktorý jeho víťazstvá vyvolali po celej Európe, mu bola poskytnutá finančná pomoc a prúdili k nemu vyslanci z Ríma, Neapola, Uhorska a Burgundska. S touto podporou dokázal udržať Krujë a získať späť veľkú časť svojho územia.

Po ničivej tureckej kampani však bola krajina zdevastovaná – šírili sa choroby a hladomor spôsobený neúrodou, ako aj zničenými poľami. Skanderbeg sa pokúsil o spojenectvo s Benátčanmi, tí ho však odmietli, a tak 26.3.1451 podpísal zmluvu v Gaeta s Alfonzom V. Aragonským. Kastrioti sa tak formálne stal vazalom Alfonza V. výmenou za vojenskú pomoc. Aragornský kráľ krátko nato uzavrel spojenectvá aj s ďalšími albánskymi šľachticmi, zrejme kvôli plánom na križiacku výpravu smerujúcu z oblasti Albánska, ktorá sa ale nikdy neuskutočnila a zrejme o nej jednal aj Skanderbeg s pápežom pri tajnej návšteve Neapola a Vatikánu.

Po krátkom oddychu, ktorý bol Albáncom dopriaty od obliehania Krujë, počas ktorého sa Osmani pokúšali rozdrviť zvyšky Byzantskej ríše, nariadil v roku 1452 nový sultána Mehmed II. ťaženie proti Skanderbegovi. Na územie Albánska bolo vyslaných 25 000 mužov rozdelených na dve armády pod velením Tahipa Pashu a Hamza Pashu. Skanderbeg vytiahol do vojny so 14 000 mužmi a 21.7. rozdrvil obe turecké armády. Ďalšia turecká výprava, tentokrát vedená Ibrahimom Pashom, vtrhla do Albánska 22.4.1453, v ten istý deň však bola porazená vo vlastnom tábore prekvapivým jazdeckým útokom počas búrky.

O pár týždňov, po páde Konštantínopolu, však už turecká hrozba smerovala inam. Mehmed II. Dobyvateľ sa teraz sústredil na zničenie Uhorského kráľovstva. Nasledujúce mesiace sa niesli v znamení diplomatických rokovaní medzi Kastriotim, Aragornským kráľom, Benátkami či Vatikánom, v ktorých Skanderbeg vyjadril pápežovi svoje obavy z možnej Osmanskej invázie. Rokovania vyústili do poskytnutia finančnej aj vojenskej pomoci pre Albánske knieža – vrátili sa napríklad katalánske oddiely, ktoré už v minulosti pôsobili na hrade Krujë a Alfonz V. poslal aj duchovných Fra Lorenza da Palerina a Fra Giovanniho dell’Aquila s križiackou zástavou na znak pripravovanej križiackej výpravy. Nasledovalo ťaženie na mesto Berat, v ktorom boli Albánci porazení armádou nového sultána, kvôli Kastritiho taktickej chybe. Po niekoľko mesačnom obliehaní prisľúbil turecký veliteľ pevnosti kapituláciu, načo sa Skanderbeg s veľkou časťou armády vzdialil. Osmani však túto situáciu využili a rozdrvili sily ponechané na dokončenie kapitulácie, okrem iných zmasakrovali aj 5 000 jazdcov, polovicu albánskej kavalérie.

V roku 1456 ale Skanderbeg získal ďalšie víťazstvo, keď v bitke pri Oraniku porazil 15 000 Turkov vedených Moisim Golemim – albánskym šľachticom, ktorý na krátko prebehol k Osmanom, následkom čoho sa Moisi vrátil k Albáncom. Podobné zrady vlastného ľudu boli pomerne bežné, samotné Benátky podporovali menšie albánske kniežatá či slabších susedov, aby sa Skanderbegovi postavili. V roku 1456 Kastriotiho synovec zase predal Turkom pevnosť Modrič, v tom istom roku sa narodil Skanderbegovi syn, čím jeho synovec Hamza Kastrioti stratil nádeje v to, že bude vládnuť po svojom strýkovi a tiež prebehol k Ottomanom.

V lete 1457 sa na planine Ujëbardha utáborilo 70 000 Osmanov pod velením Isak-Bega a Hamzu Kastrioti. Skanderbeg na tábor zaútočil 2.9., pričom 15 000 Turkov padlo a ďalších 15 000 bolo zajatých, spolu s Hamzom, ktorý bol poslaný do väzenia v Neapole. Toto rozhodné víťazstvo prinútilo sultána k 5-ročnej mierovej dohode.

Prvú časť krátkeho seriálu o Skanderbegovi si môžete prečítať TU

Ak máte záujem o druhú časť, kliknite SEM

____________

Autor: Dávid Šálka

Zdroje:

britannica.com/biography/Skanderbeg

historyofwar.org/articles/people_skanderbeg.html

albanianstudies.weebly.com/skandebeg.html

roman-catholic-saints.com/skanderbeg.html

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/16/Rrethimi_i_pare_I_krujes_1449-50.png

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.