Hiram Bingham a objav novodobého divu sveta

Keď bolo v roku 2007 vyhlásených 7 novodobých divov sveta, ocitlo sa medzi nimi aj impozantné mesto Inkov postavené v Andách pri Cuzcu. Ľudstvo sa o  existencii Machu Picchu dozvedelo pomerne nedávno. V roku 1911 ho objavil americký dobrodruh Hiram Bingham. Vydajte sa spolu s nami po stopách báječného objavu, ktorý ľudstvu predstavil turistické lákadlo Peru číslo jeden.

Kto bol Hiram Bingham a čo ho priviedlo do Južnej Ameriky

Hiram Bingham (1875 – 1956) sa narodil v roku 1975 ako jediné dieťa havajských misionárov. Jeho starý otec priviedol domorodú kráľovnú ostrovov na kresťanskú vieru a Hiramovi rodičia snívali, že by ich syn mohol niečo podobné vykonať s vládcom Číny. Rád čítal knihy a uvedomoval si, že má talent učiť svojiť spolužiakov. Preto rozmýšľal, že sa stane učiteľom. Jeho rodina však nebola príliš majetná ani nevynikala dostatočným postavením na to, aby bola táto cesta ľahko prechodná. 

Po ukončení univerzitného štúdia v Yale sa tak Hiram vrátil k rodičom do Honolulu, kde sa čoskoro oženil s Alfrédou Mitchellovou, budúcou matkou jeho siedmich detí. Neskôr sa Bingham presťahoval s rodinou do blízkosti Harvardskej univerzity, kde si urobil doktorát z histórie. Väčšina jeho spolužiakov sa sústredila na históriu Severnej Ameriky alebo Európy, on si však za hlavný predmet svojho štúdia zvolil na tú dobu pomerne neznámu Latinskú Ameriku.

Po výhre v americko–španielskej vojne začali Spojené štáty zvyšovať svoju prítomnosť v tomto regióne a v roku 1904 vybudovali Panamský kanál. Hiram bol presvedčený, že budú pre svoju zahraničnú politiku potrebovať expertov na danú oblasť a tiež veril, že USA môže latinskoamerické krajiny s úspechom viesť podľa svojho vzoru.

harry-bingham

Prvé výskumné expedície Hirama Binghama

Po niekoľkých rokoch štúdia a následného vyučovania histórie si Hiram Bingham uvedomil, že ho akademická dráha dostatočne neuspokojuje a rozhodol sa vydať na objaviteľské výpravy. Prvú z nich viedol z venezuelského Caracasu po andských cestách až do kolumbijskej Bogoty, pričom chcel takto zrekapitulovať cestu bojovníka za oslobodenie Latinskej Ameriky, ktorým bol Simon Bolívar.

Počas tejto expedície bol Hiram dostatočne úspešný, preto sa čoskoro s ďalšími dvoma kolegami vydal na druhú výpravu, ktorá tentokrát prechádzala z Buenos Aires cez vnútrozemie Južnej Ameriky do Bolívie, kopírujúc tak staré španielske obchodné cesty. Bingham sa snažil spoznať históriu na vlastnej koži a na prelome rokov 1908 – 1909 prešiel z Bolívie do Santiago de Chile, kde sa zúčastnil vedeckej konferencie.

Tu si začal uvedomovať, že latinskoamerická história, ktorú študoval, sa vo veľkej časti začínala až od získania nezávislosti regiónu od Španielska a maximálne išla späť do čias objavenia Ameriky. Pôvodné civilizácie existujúce pred príchodom Európanov na kontinent teda absolútne nezahŕňala. Na konferencii v Santiagu si Bingham vypočul prednášky viacerých peruánskych historikov a rozhodol sa z Chile vydať do niekdajšieho hlavného mesta Inského impéria, do Cuzca.

Sem prichádza v roku 1909 a obdivuje zachované inské stavby v meste, ako aj pevnosť Sacsayhuaman nad Cuzcom, čiže stavby, čo prežili Španielov aj prírodné zásahy. Na ceste do Limy ho presviedčali, aby navštívil aj Choquequirao, čo v kečuánskom jazyku znamená „Kolíska zo zlata“. Tu mu tunajší obyvatelia prezradili, že ide o posledné mesto Inkov. Hiram bol fascinovaný a v živých farbách si predstavoval tunajší život posledných obyvateľov mesta.

Hoci naň Choquequirao veľmi zapôsobilo, súčasne nespĺňalo jeho predstavu posledného mesta Inkov, a tak začal po svojom návrate do USA študovať k téme všetko, čo sa mu dostalo do rúk. Pritom spolupracoval s poprednými učencami Peru a následne si uvedomil, že v žiadnom prípade nemôže podobný titul prináležať Choquequirao.

Expedícia objavujúca Machu Picchu

Bingham tak v júli 1911 zorganizoval novú expedíciu do Peru. Spolu so svojím tímom prichádza do Cuzca, odkiaľ sa vydáva Posvätným údolím (Valle Sagrado) po starých inkských horských cestách popri toku rieky Urubamba. Dňa 23. júla 1911 opustila skupina rieku v oblasti Mandorpampa. Odtiaľ ich začal viesť miestny obyvateľ, ktorý vedel o prítomnosti inských ruín v okolí.

Na druhý deň (24. júla) veľmi pršalo, no len čo dážď skončil, Binghamova skupina zamierila smerom, ktorý určil tunajší rodák. Čoskoro natrafili na sídlo domorodej rodiny, ktorá v oblasti žila. Rodina súhlasila, aby expedíciu viedol po zvyšku cesty ich syn (prezývaný Pablito), ktorý lokalitu poznal veľmi dobre.

Zakrátko sa pred nimi zjavilo mesto uprostred džungle, postavené zo svetlých a tmavých kameňov. Hiram zostal uchvátený a hneď sa pustil do prieskumu ruín. Narazil pritom na viaceré zachované chrámy (napríklad Chrám troch okien) a uvedomil si, že má pred sebou niečo špeciálne. Machu Picchu je jediným mestom Inkov, ktoré sa až dodnes zachovalo takpovediac vo svojej pôvodnej podobe, keďže Španieli sa o jeho existencii nikdy nedozvedeli a nemohli ho poškodiť ako iné miesta, v ktorých sa neuznával kresťanský Boh. 

Ľudia z Cuzca a jeho okolia vedeli o existencii ruín už dávnejšie. Na kameňoch Chrámu troch okien boli už pred príchodom Binghama vyrezané niektoré mená. Jedným z nich bolo aj meno Agustína Lizárragu, ktorý podľa niektorých názorov objavil Machu Picchu ešte pred Binghamom (v roku 1902). Nemal však dostatočné zdroje, aby dokázal svoj výskum financovať a zverejniť.

Výskum Machu Picchu a jeho poklady

Po návrate do USA zverejnil Hiram svoj objav a hneď si získal pozornosť médií, ktoré Machu Picchu označili za „stratené mesto v oblakoch“. Chcel sa na Machu Picchu vrátiť, aby tu viedol vykopávky spolu s podporou univerzity v Yale, ktorá dúfala, že jej laurerát sa vráti so zbierkou, ktorá obohatí kolekciu univerzitného múzea. Mnohým ľuďom v Peru sa však nepozdávalo, aby poklady ich dejín opustili národné územie a preferovali, aby slúžili na vzdelávanie ich vlastných archeológov.

Napokon sa podarilo dosiahnuť dohodu medzi univerzitou v Yale a Peru, na základe ktorej si Yale mohla z vykopávok odniesť polovicu. Súčasne mala slúžiť ako kurátor objavu. Bingham sa teda vracia na miesto (v lete 1912) a spúšťa vykopávky v oblasti chrámov. Najskôr sa mu veľmi nedarilo. Situácia sa zmenila, keď zamestnal miestnych farmárov. Tí sa síce spočiatku zdráhali z poverčivosti aj rešpektu kopať na miestach, kde boli pochovaní ich vzdialení predkovia, na nakoniec predsa prišlo vytúžené ovocie. 

Vyčistili hradby od vegetácie a Bigham mohol následne spraviť fotografie, ktoré tvorili kompletný obsah jedného z čísiel časopisu National Geographic (vydaného v roku 1913). Keď sa ale peruánski intelektuáli dozvedeli o podmienkach vzájomnej dohody, mysleli si, že prezident Peru, tej doby Augusto Leguía (prezident v období rokov 1908 – 1912), predáva peruánske poklady zahraničným vlastníkom a nepáčilo sa im to. Nový peruánsky prezident Guillermo Billinghurst (na prezidentskom kresle v rokoch 1912 – 1914) navyše umožnil Yale exportovať všetky artefakty, ktoré objaví.

V 21. storočí sa proti tomu postavila veľká ľudová revolta, ktorá požadovala, aby Yale vrátila Peru poklady pochádzajúce z Machu Picchu. V roku 2008 Peru pod vedením prezidenta Alana Garcíu univerzitu zažalovalo a aj mnohí absolventi Yale tlačili na univerzitu, aby sa vlastníctva objektov vzdala v prospech Peru. Pred Dňom vďakyvzdania v roku 2010 napokon prezident García oznámil, že s univerzitou v Yale začali príslušné rokovania. Na ich základe sa podarilo prísť k dohode, podľa ktorej sa časť artefaktov vráti do Peru v priebehu nasledujúcich dvoch rokov a Yale bude spolupracovať s univerzitou v Cuzcu, kde budú môcť artefakty študovať spoločne.

______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Cradle of Gold: The Story of Hiram Bingham and Machu Picchu

Obrázok: inkybeer.files.wordpress.com/2013/07/harry-bingham-peru-1911-631.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.