História anjelov

Anjeli sú tradične považovaní za ochrancov a poslov prinášajúcich správy. Hoci si ich väčšinou spájame s kresťanstvom, vyskytujú sa aj v iných náboženstvách. Inšpirovali mnohé veľké umelecké diela a dodnes sú súčasťou našej kultúry, napríklad aj vo forme vianočných dekorácií. Ak aj vás anjeli fascinujú, neváhajte sa zahĺbiť do nasledujúceho článku a rozšíriť si popritom obzory o týchto obľúbených postavách. 

anjel

Prvotný výskyt a podoba anjelov

Typický obraz anjelov predstavuje postavu v bielom rúchu, spojenú s krídlami a svätožiarou. V Biblii sú anjeli súčasťou kľúčových udalostí, Gabriel podáva Márii správu o nepoškvrnenom počatí, anjel oznamuje narodenie Krista pastierom a anjeli sú tiež svedkami Kristovho ukrižovania aj zmŕtvychvstania.

Stopy po anjeloch objavujeme ale aj v iných náboženstvách a kultúrach. Bohovia a duchovia boli v starovekých spoločnostiach často portrétovaní bez ľudských charakteristík a naopak mali podobu zvierat s rohmi alebo krídlami. V spoločnosti egyptských faraónov a na zdobení truhiel tiež môžeme vidieť okrídlené postavy predstavujúce duchov sprevádzajúcich zosnulého na ceste z tohto sveta.

Z Egypta a Stredného Východu sa okrídlené postavy presunuli do iných kultúr a obzvlášť grécke a rímske umenie je plné polobožských stvorení pripomínajúcich anjelov. Krídla patria napríklad neodlučiteľne ku gréckej bohyni víťazstva Niké, bohovi lásky Erosovi a poslovi bohov Hermesovi s okrídlenými sandálmi. V hebrejčine sa anjel označuje ako malakh, pričom toto slovo súčasne znamená aj posol. Vzišla z neho grécka verzia angelos a neskôr latinská angel, teda po slovensky anjel.

Vystupovať ako posol je pravdepodobne jedna z hlavných úloh anjelov a tým najznámejším z nich je určite archanjel Gabriel, ktorý Máriu oboznámi s narodením Krista, a ktorého meno znamená pri preklade z hebrejčiny doslova Boží hrdina. Gabriel sa okrem toho mal zjaviť Mohamedovi počas meditácie v jaskyni, kedy mu vyjavil verše Koránu. Aj v tomto prípade vystupuje ako podávateľ božieho slova a premostenie Zeme a neba.

Hierarchia anjelov a ich vnímanie v období stredoveku

V minulosti si ľudia predstavovali svet ako tri oddelené etapy, ktorými bolo peklo, zem a nebo. Nebo mali obývať stvorenia, ktoré mohli navštevovať aj druhú etapu, teda ľudí na zemi. Z obdobia ranného stredoveku pochádza aj vnútorná hierarchia neba, v ktorej anjeli stoja v rôznej vzdialenosti od Boha, čo určuje ich pozíciu v kráľovstve nebeskom. Tá vznikla z diela mnícha sýrskeho pôvodu pôsobiaceho na prelome 5 a 6. storočia, ktorý sa nazýval Pseudo – Dionýzios Areopagita.

On rozdelil anjelov do deviatich rádov a usporiadal ich v závislosti od ich dôležitosti. Za najvyšších anjelov označil cherubínov a serafínov, ktorí mali najbližšie k Bohu a existovali len preto, aby ho uctievali. Nasledovali tvorcovia zázrakov trónovia, panstvá prinášajúci spravodlivosť, cnosti dozerajúci na nebo, mocnosti ochraňujúce ľudských veriacich a kniežatá zaoberajúce sa blahobytom národom. Túto hierarchiu ukončujú archanjeli a anjeli, teda sprievodcovia a poslovia ľudí.

V potrebe organizácie neba sa odráža vlastná hierarchia cirkvi, pozostávajúcej z pápeža, kardinálov, arcibiskupov, biskupov, kňazov a ďalších. Areopagita teda možno chcel nebeskou hierarchiou ospravedlniť existenciu tej pozemskej. Tak či onak, tento obraz pretrvával po celé storočia a slúžil ako vhodný nástroj dokazujúci oddelenie človeka od Boha.

Anjeli sú často spomínaní aj v diele Tomáša Akvinského (1224-1274), ktorý sa snažil odpovedať na otázky, ktoré si ľudia o anjeloch často kládli, napríklad ako rýchlo sa anjeli dokážu pohybovať, či jedia, zomierajú, majú deti, ale i to, aký spôsob komunikácie medzi nimi existuje. V protestantskej reformácii sa anjelom veľká pozornosť nevenovala a Ján Kalvín (1509-1564) považoval zaoberanie sa s anjelmi za stratu času, keďže nevieme, ako presne vyzerajú.

Pravdou je, že keď v Biblii Gabriel prichádza za Máriou, jeho vzhľad popísaný nie je. Nespomína sa dokonca ani to, že by ho mohla vidieť. Píše sa len, že ho počuje. Ako teda môžeme poznať vzhľad anjelov? Náš pohľad na nich ovplyvňujú už po stáročia rozliční umelci, ktorí sa anjelom vždy snažili dávať ľudské črty. V pôvodnej hebrejskej tradícii sa krídla anjelov nespomínajú, preberajú sa až v štvrtom storočí od gréckych a rímskych božstiev. Pod týmto vplyvom začínajú anjeli tiež dostávať jemné ženské črty a vytvárajú ideál krásy, ktorý je značne ženský, hoci si naďalej zachovávajú mužské tváre.

Anjeli ako ochrancovia a bojovníci

V dnešnej dobe existujú nové formy viery v anjelov mimo tradičných náboženstiev. Možno sa tiež stretnúť s mnohými príbehmi ľudí, ktorým sa vraj zjavili anjeli a pomohli im v ťažkých situáciách alebo im zachránili život. Moderný anjel je vnímaný predovšetkým ako ochranca a priateľ. Vystupuje v mnohých knihách a jeho zobrazenie je súčasťou rozličných objektov. V niektorých mestách sveta sa organizujú tiež masové anjelské konferencie a vedú sa anjelské terapie používajúce silu anjelov na liečenie.

Idea ochrancu má staré korene, už starovekí Gréci verili, že každému človeku bol pri narodení daný ochranca na celý život. Podľa hebrejskej tradície sú všetci sprevádzaní po celý život dvojicou anjelov. Jeden z nich je dobrý a má ich viesť, zatiaľčo druhý je zlý a má pokúšať. Túto ideu prevzalo aj kresťanstvo.

Anjeli majú okrem toho prinášať pokoj, preto sú často v podobe sôch súčasťou cintorínov, keďže sa verí, že nás sprevádzajú na ceste z tohto sveta do ďalšieho. Nie je zhodou okolností, že zdravotné sestry boli počas 1. svetovej vojny na bojových poliach označované za anjelov milosrdenstva. Keď v auguste 1914 v Belgicku Briti prekvapujúco vyhrali nad nemeckou prevahou, tvrdilo sa, že sa jedná o nadpozemský zásah a britská tlač dokonca spomínala, že ľudia videli počas bitky anjelov. Týmto spôsobom sa zrodila legenda o anjelovi z Mons.

Aj medzi samotnými anjelmi nachádzame bojovníka, archanjela Michala, ktorý vystupuje ako hlas neba v boji dobra a zla. V Anjelskom hrade v Ríme je Michal zobrazený ako ochranca večného mesta, pripravený brániť jeho obyvateľov. Považuje sa za bojového anjela, a preto ho často vidieť v zbroji a v bojovnej pozícii bojujúc proti diablovi. Často mu tiež spoločnosť robia váhy, na ktorých váži ľudské duše, a tak rozhoduje, či daný človek pôjde po smrti do neba alebo do pekla. Úloha Michala ako ochrancu síl dobra sa zvýraznila počas 50. rokov 20. storočia, kedy ho pápež Pius XII. (1876-1958) vyhlásil za svätca policajtov.

Anjeli z pekla a diabol pokušiteľ

Popri dobrých anjeloch nachádzame aj zmienky o padlých anjeloch, ktorí boli vyhnaní z neba. Podľa Biblie anjel Lucifer žiarlil na Božiu lásku k Adamovi a viedol preto voči nemu rebéliu. Boh potrestal Lucifera a jeho prívržencov tým, že ich vykázal do pekla. Luciferovo meno pritom znamená lepší ako svetlo, postihla ho však pýcha, keď Bohovi závidel jeho pozíciu a snažil sa byť lepší ako on.

Hlavným pekelným anjelom je diabol, ktorého meno pochádza z gréckeho diablos, čo je pojem označujúci zlého ducha a démona. V Ríme sa toto slovo stalo synonymom zla a v rannom kresťanstve sa spájalo so zlým a negatívnym duchom. V Biblii sa diabol zobrazuje ako had alebo drak, vedúci všetkých padlých anjelov. Je pokušiteľ Adama a Evy, neskôr Ježiša a v tejto pozícii vystupuje aj v Koráne pod označením Al Šajtán.

Umelci tradične odlišovali zlých anjelov od dobrých tak, že ich maľovali v tmavých farbách, pridávali im rohy, výrazné oči a občas aj chvost. Zlí anjeli vyvolávajú v ľuďoch hrôzu a strach, hoci aj tí dobrí môžu byť nemenej strašidelní. Martin Luther (1483-1546) sa napríklad modlil, aby anjela nestretol a keď ľudia našli Ježišov hrob prázdny, po jeho boku stál anjel a povedal im, aby sa nebáli. Musel teda existovať dôvod preto, aby sa ľudia anjelov báli a títo boli nie vždy nutne len nositeľmi dobrých správ.

Predovšetkým v období renesancie, kedy umelci hľadali obraz ideálnej krásy, sú anjeli stvárňovaní aj ako malé rozkošné deti spájané s láskou. Z nich vyniká Kupid vyzbrojený lukom či Cherubín kreslený v spoločnosti s Máriou a malým Ježiškom, s ktorým sa hrá. Mnoho detí zomieralo kedysi vo veľmi mladom veku a hoci myšlienka anjelov ako duší zosnulých detí môže byť považovaná za heretickú, súčasne prinášala ľuďom pokoj a takéto umenie sa im teda dokázalo priblížiť.

Ďalšie charakteristické znaky anjelov

Ako sme už spomenuli, umelci začali anjelom pridávať krídla až od 5. storočia a odvtedy ich bez krídel takmer nevidíme. Cherubíni a serafíni dokonca môžu byť vybavení nielen jedným, ale aj dvomi alebo tromi pármi krídel. Krídla majú popri dekoratívnej tiež praktickú príčinu. Slúžia na to, aby ľudia dokázali anjelov jasne rozoznať a súčasne aj ako prostriedok dopravy pre pohyb medzi nebom a Zemou. V tom sa môže odrážať navyše aj ľudská túžba po schopnosti lietať.

K anjelovi často patrí aj svätožiara, vďaka ktorej ho možno tiež jasne odlíšiť od človeka. Biblia tvrdí, že anjeli boli stvorení, keď bolo vytvorené svetlo, teda na samotnom úsvite stvorenia. Anjeli na nebesiach predstavujú aj radosť, ktorú vyjadrujú spievaním, tancom a hrou na hudobných nástrojoch. Tými sú nástroje, ktoré si získali popularitu počas renesancie, teda flauta, lutna a hlavne harfa.

Fascinácia ľudí anjelmi sa zďaleka nekončí ani v modernej dobe. Naďalej inšpirujú umelcov a ich rozličné podoby nás obklopujú zo všetkých strán. A ak sa ešte stále pýtate, či anjeli skutočne existujú, môžeme odpovedať jediné. Áno, existujú pre ľudí, ktorí v nich veria.

___________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: historický dokument History of Angels

Obrázok: cdn.pixabay.com/photo/2016/03/06/18/33/angel-1240953_960_720.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.