Hľadanie Adama

Podľa Biblie vytvoril Boh prvého muža na Zemi podľa svojho obrazu a hoci sa dnes ťažko predstavuje, že vyše sedem miliárd ľudí má rovnakého predka, verí v to popri kresťanstve aj islam a judaizmus. Prostredníctvom stopy v DNA hľadajú dnes vedci nášho prvého predka, otca nás všetkých. Vydajte sa spolu s nami na genetické hľadanie Adama a odhaľte tajomstvo jeho výnimočnosti na ceste, v ktorej sa Biblia prepája s biológiou.

adam

Ako možno hľadať našich dávnych predkov?

Naša DNA je zmesou rysov, ktoré nám odovzdali naši predkovia a ktoré robia každého z nás jedinečným. Jedna sekcia DNA však zostáva u mnohých takmer nemenná a je ňou chromozóm Y, ktorým oplývajú len muži a predáva sa takmer nemenne z otca na syna ako istá forma rodinného dedičstva. Dnes jeho skúmanie napomáha v určení faktu, či je určitý muž biologickým otcom narodeného dieťaťa.

Aby sme sa dostali k nášmu prvému mužskému predkovi, musíme najprv hľadať superpredkov, teda mužov, ktorí zanechali svoju genetickú stopu na mnohých ďalších. Ich poznaním sa dostaneme bližšie ku koreňom ľudstva a k vedeckému Adamovi. Väčšina Mongolov napríklad verí, že sú potomkami veľkého Džingischána (1162-1227). Jeden z najväčších bojovníkov v dejinách ľudstva je tak prvým potenciálnym superpredkom.

Chromozóm Y sa väčšinou predáva z generácie na generáciu nemenne, podobne ako priezvisko, občas sa však v ňom vyskytne menšia obmena, podobne ako sa môže meniť skloňovanie priezviska (napríklad Smith, Smithe, Smyth). Raz za čas sa na tomto chromozóme vyskytne nenápadná mutácia, ktorú potom zdedia všetci jeho synovia a ďalší potomkovia.

Genetik skúmajúci túto otázku objavil zhody v mutácii chromozómu Y u viacerých Mongolov žijúcich v USA, čo znamená, že skutočne majú spoločného superpredka z oblasti Strednej Ázie. Podľa názoru vedcov muselo ísť o mocného muža, ktorý po sebe zanechal mnoho synov a väčšina domnienok vedie práve k Džingischánovi, ktorého ríša sa rozprestierala od dnešného Kazachstanu až po Kóreu a ktorého dynastia vládla obrovskej a rozširujúcej sa oblasti po celé generácie. Potomkovia Džingischána šírili tak jeho gény ďalej po svete a hoci hrob veľkého dobyvateľa je dodnes neznámy, genetická stopa Džingischána sa zachovalo až do súčanosti.

Šalamúnove dedičstvo

Hoci naše hľadanie Adama pracuje s genetikou, vychádza samozrejme z náboženského zdroja, z Biblie. Tá nepodáva presné informácie o jeho fyzickej podobe, tvrdí iba, že bol vytvorený z prachu na Boží obraz. Po väčšine ľudí, ktorých Biblia zaraďuje do Adamovho rodokmeňa, sa nám nezachovali stopy. Výnimkou je tretí kráľ Izraela, Šalamún, nakoľko aj v súčasnosti natrafíme na ľudí, ktorí sa považujú za potomkov Šalamúnovej genetickej línie.

Ide o členov etiópskej kráľovskej rodiny, ktorí už dlho tvrdia, že majú vo svojom vlastníctve fyzický dôkaz o svojej spojitosti so Svätou zemou, Archu zmluvy obsahujúcu tabule s Desatorom. Archa mala byť strážená v Šalamúnovom chráme v Jeruzaleme, až kým ju syn Šalamúna a kráľovnej zo Sáby, Menelik I., nepreniesol do kostolíka v etiópskom meste Aksúm. Na základe týchto legiend etiópska kráľovská rodina tvrdí, že jej pôvod pochádza cez Menelika od Šalamúna, a tým pádom by mala byť v priamej Adamovej línii.

Je to však pravda? V roku 1974 bol etiópsky cisár Haile Selassie (1892-1975) zbavený trónu a jeho rodina odišla do exilu. Jeden z jeho potomkov súhlasil zúčastniť sa genetického výskumu, vedci však nemôžu odhaliť jeho identitu. Zistili, že jeho chromozóm Y je skutočne zaujímavý a hoci ukazuje istého ázijského predka, nie je jednoznačným dôkazom.

Nakoľko sa ľudia už odpradávna neustále hýbu z miesta na miesto, hľadať ich korene nie je vôbec ľahké, a preto je nevyhnutné analyzovať DNA ľudí, čo aj naďalej žijú v krajine svojich dávnych predkov. V rámci rozsiahleho geneticko – etnického projektu sa preto skúmajú vzorky ľudí z celého sveta, od austrálskych Aborigéncov cez príslušníkov domorodých kmeňov v Južnej Amerike, na Sibíri, v Afrike či strednej Ázii.

Prekvapiví predkovia Thomasa Jeffersona

O treťom prezidentovi USA, o Thomasovi Jeffersonovi (1743-1826), sa dlho tvrdilo, že bol otcom detí svojej otrokyne Sally Hemingsovej (1773-1835). Výskum v roku 1998 ukázal, že toto tvrdenie je takmer určite pravdivé a znamená, že tento biely muž mal dokázateľne potomkov čiernej pleti. Popri tom si ale genetici povšimli aj fakt, že Jeffersona mutácia chromozómu Y nevyzerá príliš európsky a vynorila sa tak otázka, odkiaľ pochádzali jeho predkovia. Ich stopy sa našli nielen v stredovekom Francúzsku a Anglicku, ale aj na území dnešného Libanonu a Sýrie. Dávni predkovia Thomasa Jeffersona teda pochádzali zo starovekej Fenície, ktorú Biblia nazýva Kanaán.

Tento objav je dôkazom, že náš vzhľad nemusí jednoznačne súvisieť s tým, odkiaľ pochádzame. To vyvoláva otázku nad tradičnou podobou Adama, ktorého umelci zobrazovali tradične ako Európana bielej pleti. Jeffersonov chromozóm okrem toho poukazuje na predka, ktorého zdieľa s mužmi z mnohých odlišných krajín a ktorý je považovaný za predka polovice dnešných mužov. Ten mal žiť pred asi 40-tisíc rokmi a zvykne sa označovať ako MRCA, v angličtine Most recent common ancestor, a teda Najbližší spoločný predok.

Hľadanie stôp vo východnej Afrike

Sú však aj muži, ktorí túto genetickú mutáciu nevlastnia, ako teda ďalej pokračovať s výskumom? Pomocnú ruku nám pri tom dávajú objavy mimo genetiky. Tými sú kosti a skameneliny. Najstaršie objavené ľudské kosti pochádzajú z Afriky a sú staré milióny rokov. Kosti predkov človeka boli objavené na Strednom Východe a pozostatky predchodcov ľudí sa našli aj na území Číny. Kosti teda poukazujú na tri oblasti, v ktorých sa mohol zrodiť človek: Áziu, Afriku a Stredný východ.

Jedným z bodov, kde sa tieto tri regióny stretávajú, môže byť malý ostrov Pate pri pobreží Kene. Tu stojí záhadné mesto s ruinami, ktoré nevyzerajú vôbec africky, objavili sa tiež monumenty pravdepodobne islamského pôvodu, ako aj keramika pripomínajúca čínsku. Aj tunajší obyvatelia sú veľmi rôznorodí, zatiaľčo niektorí sa vyznačujú svetlejšou pleťou ako Európania, iní majú šikmé ázijské oči a ďalší pripomínajú zas Arabov. Po celé stáročia sa na ostrove stretávali obchodníci z rôznych kútov starovekého sveta.

Vedci na tomto ostrove skúmali vzorku DNA 25 miestnych mužov a hľadali zhodu v ich chromozóme Y. Napriek väčšej genetickej variácii než v mnohých iných krajinách sveta poukazujú tieto vzorky na ďalšieho superpredka a väčšina má spoločnú mutáciu, ktorú genetici označujú ako M168. Túto mutáciu vlastnia takmer tri miliardy dnešných mužov, ktorých možno teda považovať za potomkov jedného dávneho predka. Mohlo ísť o Adama?

Problémom však je, že žiadny z mužov na ostrove Pate nevykazuje túto mutáciu a sú aj muži z iných častí sveta, ktorí touto mutáciou neoplývajú. Superpredok, z ktorého mutácia vychádza, preto nemôže byť skutočným Adamom a hoci sa nachádza hlboko v rodokmeni ľudstva, nemôže stáť v jeho základe.

Poskytuje ale dostatočný dôkaz na to, aby sme sa domnievali, že pôvod ľudí leží vo východnej alebo južnej Afrike. Podľa genetikov je presnejšou lokalitou Veľká priekopová prepadlina na území dnešnej Tanzánie a Etiópie. Tá by mohla byť skutočnou rajskou záhadou vedeckého Adama. Genetika odhaduje, že žil pravdepodobne pred 60-tisíc rokmi, čo sa nám môže zdať dávno, zároveň sa však nevraciame späť v minulosti až k ľuďoopom žijúcim pred viac než 3 a pol miliónmi rokov.

Genetici skúmali aj príslušníkov východoafrického kmeňa Hadza (Hadzabe), ktorých DNA ich spája takmer priamo s Adamom. Ich spôsob života zároveň naznačuje, ako mohol žiť aj Adam a jeho potomkovia. Odhaľuje tiež, čo ho robilo tak výnimočným, že sa stal otcom všetkých ľudí na Zemi.

Výnimočnosť Adama oproti jeho súčasníkom

Je pravdepodobné, že v čase Adamovho života sa ľudská populácia nachádzala prakticky na pokraji vyhynutia a klesla na pár tisíc jedincov. V tomto momente sa však človek začína pohýnať vpred, vzniká umenie v podobe jaskynných malieb a ľudské nástroje sú oveľa pokrokovejšie. Niečo v ľudskej podstate sa v tejto dobe radikálne zmenilo a to práve v čase, kedy odhadujeme, že Adam žil. Možno ide len o zhodu náhod, súčasne je ale aj možné, že práve Adam dal do pohybu podobné zmeny. Podľa niektorých vedcov bol prvým mužom, ktorý myslel podobne ako my, a teda bol prvým skutočne moderným človekom.

Spôsob života členov kmeňa Hadza je aj naďalej pomerne primitívny a zakladá sa predovšetkým na love. Ich luky a šípy vyrábané z dreva okolitých stromov sa zdajú jednoduché, vo svojej dobe však museli byť revolučné, keďže išlo o zbrane so smrteľnou presnosťou zabíjajúce na diaľku. Inovácia je jedným z kľúčov evolúcie ľudstva.

Niektorí odborníci sú tiež presvedčení, že Adam už mal schopnosť používať komplexnejšiu reč pripomínajúcu reč Hadza, pozostávajúcu z takzvaných klikov. Tento jazyk je oveľa komplexnejší než mnoho moderných jazykov, čo znamená, že existuje oveľa dlhšie. Pre porovnanie, angličtina má okolo 30 rozdielnych zvukov, zatiaľčo reč Hadza vyše 100.

Veda si nemôže byť s určitosťou istá, čo Adama odlišovalo od iných mužov, ktorí si tiež vytvárali vlastné línie. Tie všetky však časom zanikli, a to buď preto, že mali len dcéry, alebo naopak žiadne deti nesplodili. Ich chromozómy Y sa tak navždy stratili. Vďaka svojej väčšej vyspelosti a znalosti jazyka sa Adam musel preukázať ako vodca svojho kmeňa. Možno dokázal vyvinúť nové zbrane alebo techniky lovu a tým sa stal úspešnejší v získavaní potravy. Tým sa stal atraktívnejší u žien a mal viac detí, ktoré mohli dediť jeho charakteristické črty spoločne s chromozómom Y.

Adamova inteligencia umožnila jeho potomkom opustiť Afriku a zaľudniť svet. Približne pred 50-tisíc rokmi sa ľudia začali presúvať z Afriky do iných oblastí a v priebehu pár tisíc rokov sa dostali aj do tak vzdialených končín ako je Austrália. Hoci vedecký Adam sa od toho biblického líši, vedci súhlasia v tom, že bol skutočne mužom, ktorého DNA sa zachovala u všetkých ostatných mužov na Zemi. A napriek tomu, že ľudia žili aj pred ním, až po ňom ich môžeme považovať za skutočne moderných. Chromozóm Y tak objavil spoločný základ pre svet viery a vedy.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Search for Fisrt Man on Earth Adam

Obrázok: teddybearspicnic.net/s/cc_images/teaserbox_4092788048.jpg?t=1423672695

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.