Hlasisti a Masarykova idea

Hlasistické hnutie sa organizovalo okolo mládežníckeho spolku Detvan v Prahe. Ideologický základ mu poskytol jednak tolstoizmus, no predovšetkým treba uviesť Masaryka ako ideového vodcu, ktorý inicioval i samotné vydávanie časopisu Hlas (1898-1904) a taktiež vytýčil jeho okruh zamerania.

hlasisti

Medzi popredných predstaviteľov tohto ideového hnutia patrili:

Vavro Šrobár, ktorý bol spočiatku prívržencom tolstoizmu, no v neskoršom období bol spomedzi hlasistov v najväčšej miere naviazaný na Masaryka.

Pavel Blaho sa snažil revidovať program Hlasu v troch zásadných bodoch.

Ad. 1 Nechať stranou náboženskú otázku.

Ad. 2 Zanechať propagáciu tolstoizmu.

Ad. 3 Prestať bezhlavo propagovať český masarykovský realizmus v jeho celkovej podobe.

Anton Štefánek v tomto spore dvoch popredných hlasistických osobností výraznejšie nevystupoval, no možno ho považovať za jedného zo stúpencov Šrobára. Zaoberal sa predovšetkým otázkou slovenského národa.

Milan Hodža bol v rozvíjaní vlastného programu najautonómnejší. Prišiel s vlastnou verziou realizmu, v ktorej kládol dôraz na demokratizmus a hospodársku emancipáciu slovenských roľníkov. Neskôr sa snažil presadiť s agraristickým programom.

Hlasistické hnutie bolo ideovo pomerne výrazne heterogénne, no i napriek tomuto faktu možno naznačiť istú spoločnú ideovú orientáciu. Snažili sa presadzovať aktivistické postoje a Masarykovu ideu drobnej práce, ktorá mala postupne zlepšovať postavenie národa. Vyzdvihovanie vlastného národa a jeho záujmov na úkor všeľudských nadnárodných hodnôt humanity bolo ale neakceptovateľné.

Autor: Radoslav Hoppej

Zdroj: Klobucký, R.: Hlasistické hnutie: národ a sociológia, Bratislava, 2006.

Obrázok: ezahorie.sk

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.