Hrobka Alexandra Veľkého objavená!

Táto správa nedávno obletela celý svet. Tím archeológov a historikov z Poľského centra archeológie, ktorí robili výskum v krypte starovekého kresťanského kostola, odkryli mauzóleum vyrobené z mramoru a zlata. A sú to práve oni, kto tvrdí, že by mohlo ísť o dlho hľadanú hrobku Alexandra III. Macedónskeho, ktorý je v histórii známy hlavne pod menom Alexander Veľký. Je však viac než diskutabilné, či je objav skutočne autentickým odhalením stratenej hrobu. Posúďte sami.

MIESTO NÁLEZU

Miestom odkrytia historického a archeologického skvostu je oblasť známa ako Kom el-Dikka, štvrť v srdci mesta Alexandria (Egypt), iba 60 metrov od mešity Nebi Daniel, kde sa podľa arabskej histórie nachádzal hrob tohto velikána, no napriek množstvu vykopávok sa tu nikdy nič nenašlo.

Oblasť sa však stala známym pútnickým miestom, keďže túto údajnú hrobku navštívilo mnoho rímskych vládcov, vrátane takých mien ako Július Caesar či Gaius Octavius (známy skôr ako Augustus), o ktorom sa hovorí, že položil kvety a zlatý diadém na Alexandrovu mumifikovanú hlavu. Posledná zaznamenaná návšteva sa pripisuje rímskemu cisárovi Caracallovi v roku 215 n. l., menej než storočie predtým, ako toto miesto úplne vymizlo z rímskej histórie.

POHĽAD ZVNÚTRA

Obrovský monument bol zrejme zapečatený a ukrytý v treťom alebo štvrtom storočí nášho letopočtu, pravdepodobne z dôvodu ochrany pred kresťanským útlakom a zničením pohanských miest po zmene oficiálneho náboženstva a vierovyznania v Rímskej ríši. Celé miesto je svedectvom o multikultúrnej povahe Alexandrovej ríše, kombinácií umenia a architektúry, ktorá bola silno ovplyvnené jeho gréckymi, egyptskými, macedónskymi a perzskými koreňmi. Nápisy sú zväčša v gréčtine, no obsahujú taktiež niekoľko egyptských hieroglyfov, aby pripomenuli, že mauzóleum je venované „Kráľovi kráľov, Dobyvateľovi sveta, Alexandrovi III.“.

V údajnej hrobke sa nachádzal zlomený sarkofág vyrobený z kryštálového skla, ktorý bol pravdepodobne poškodený počas rabovania v čase politických nepokojov, ktoré zdevastovali Alexandriu, keď jej vládol Aurelian, krátko po roku 270 n.l. Hrob tiež obsahoval 37 kostí, väčšina bola zlomená alebo ťažko poškodená. Predpokladá sa, že všetky patrili tomu istému dospelému mužovi. Momentálne prebieha rádio-karbónová analýza datovania, ktorá určí vek kostí a bude nasledovať mnoho ďalších testov, aby sa s istotou mohlo potvrdiť, či by nájdené kosti mohli patriť práve macedónskemu kráľovi. Okrem toho sa v hrobe našlo malé množstvo artefaktov. Ide najmä o rozbitú keramiku datovanú do obdobia ptolemaiovskej a rímskej éry.

NEKONEČNÉ PÁTRANIE

Najvyššia rada pre egyptské pamiatky oficiálne pripustila viac než 140 neúspešných výskumov miesta posledného odpočinku Alexandra III., ktoré nechal vystavať Ptolemaiom Philadelphosom okolo roku 280 pred n. l. Rôzni historici spracovali mnoho úžasných správ o tom, že všetky z dovtedy vykonaných vykopávok vyšli doslova nazmar. Niektorí vedci dokonca prišli s teóriou, že telo macedónskeho kráľa bolo neúmyselne ukradnuté z Alexandrie párom benátskych kupcov, odvezené do Benátok, omylom premenované a uctievané ako pozostatky evanjelistu Sv. Mareka v Bazilike di San Marco (Benátky, Taliansko).

Aktuálne skutočnosti však vyzerajú byť omnoho bližšie k tomu, čo tvrdili mnohí autori staroveku a stredoveku (napr. Ploutarchos, Ibn Abd al-Hakam, Al-Massoudi alebo Leo Africanus). V roku 321 pred n. l., na svojej ceste späť do Macedónie, bol vraj pohrebný voz s Alexandrovým telom unesený v Sýrii jedným zo sýrskych generálov Ptolemaiom I. Sótérom. Ten potom presunul telo do Egypta, kde ho pochovali v Memphise, centre Alexandrovej egyptskej vlády. Neskôr, koncom štvrtého a začiatkom tretieho storočia p.n.l., bolo kráľovo telo prevezené z Memphisu do Alexandrie, kde bolo znova pochované.

Minimálne od 4. storočia n. l. je miesto hrobu Alexandra III. neznáme. Arabskí pisári, vrátane Ibn Abd Al-Hakama (871 n.l.), Al-Massoudiho (944 n.l.) a Lea Africanusa (16 st. n.l.) síce tvrdili, že videli hrobku Alexandra III., no nikto z nich nikdy neurčil jej presnú lokalizáciu.

ODHALENIE TISÍCROČIA?

Tento nový objav, ktorý sa podaril Poľskému centru, by mohol byť s určitosťou jeden z najdôležitejších a najprelomovejších. Táto organizácia už neraz priniesla obrovské bohatstvo v podobe rôznorodých archeologických pokladov, možno to vyjde aj tentokrát. Miesto, ktoré sa pokladá za novoobjavené, čo sa týka odpočinku macedónskeho kráľa, je samo o sebe veľdielom architektúry a umenia. Obsahuje mnoho možných dôkazov o tom, že hrobka bola venovaná práve veľkému kráľovi. Ak sa potvrdí, že nájdené kosti patria skutočne Alexandrovi Veľkému, dôležitosť tohto neuveriteľného nálezu vyletí do sveta raketovou rýchlosťou a stane sa jedným z najúžasnejších objavov v histórii archeológie, ak nie priamo tým najväčším.

Autorka: Lucia Pangracová

Zdroj: worldnewsdailyreport.com

Obrázky: bbc.co.uk, worldnewsdailyreport.com

Obrázky:

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.