Islam a západ (Druhá časť)

VOJNA A MÚDROSŤ

Druhá časť nášho seriálu, ktorý sa venuje vzťahom medzi islamom a západom, je venovaná vzájomnej výmene poznatkov a vedeckých pokrokov medzi oboma kultúrami. Dozviete sa aj to, aký dopad mali na tieto vzťahy križiacke výpravy a dostaneme sa tiež k momentu, kedy islamská veda začala za tou európskou zaostávať, hoci moc islamu paradoxne rástla.

Zlatý vek islamu

Centrom nového náboženstva sa v 7. storočí stala Mekka, mesto na okraji púšte, ktoré žilo z obchodu a pútnikov. Z nej sa posolstvo v arabčine šírilo po Arábii a ešte ďalej. V západnej Európe bol postup moslimov zastavený pri Pyrenejach a útoky na Rím boli tiež odrazené. Pod ich nadvládou zostali ale na dlhú dobu  talianske ostrovy v Stredozemnom mori a hlavne dnešné Španielsko, kde nastal zlatý vek islamu.

V období 9.-12. storočia dosahovala islamská filozofia a veda veľký pokrok v porovnaní s kresťanskou Európou. Moslimovia mali o vzdelávanie veľký záujem a preberali mnohé poznatky z antickej vedy, filozofie a medicíny, no tiež z indickej a perzskej kultúry. V čase vzniku Veľkej mešity La Mezquita v španielskej Córdobe nedokázal v kresťanskej Európe zatiaľ nikto postaviť nič tak impozantné a rozľahlé.

V tomto meste sa v roku 875 odohral aj prvý zdokumentovaný pokus človeka o lietanie, ktorý mal na svedomí básnik, matematik a vynálezca Abbás Ibn Firnás (810-887). Inšpirovaný krídlami holubice si postavil lietajúci stroj, s ktorým sa mu podarilo úspešne prekonať niekoľko stoviek metrov. Pri pristávaní však stratil nad prístrojom kontrolu, havaroval a zlomil si obe nohy.

Prednosti arabskej medicíny

Abbas

Abbás Ibn Firnás

Na inom mieste by podobná nehoda znamenala pre človeka koniec, nie však v Córdobe, centre moslimskej moci v Španielsku, v tej dobe najväčšom meste Európy a súčasne jedinom, ktoré disponovalo pouličným osvetlením a bolo značne rozvinuté. V Córdobe fungovali aj viaceré nemocnice a v jednej z nich bol liečený aj Abbás Ibn Firnás. Tunajší doktori poznali základné pravidlá hygieny, ktoré prísne dodržiavali a používali zároveň detailne prepracované nástroje.

Aj arabská medicína totiž výrazne predstihla svoju dobu, pričom jednou z jej veľkých výhod bola systematizácia umožňujúca lepšie liečiť jednotlivé prípady. V kresťanskej Európe tých časov bola naproti tomu choroba považovaná za boží trest, o ktorého vyliečenie bolo potrebné žiadať v kostole pred oltárom.

Ľudia prakticky nepoznali hygienu, ich medicínou bola ich viera a hoci tiež používali liečivé byliny, bolo to v oveľa menšej miere a systematizácii než u arabských kolegov. V západnom svete viera dlho nahrádzala vedomosti, čo zmenil až odkaz islamu, ktorý pritom paradoxne čerpal z antických zdrojov. Arabskí učenci prekladali do arabčiny a neskôr latinčiny grécke, indické a perzské spisy, ktoré sa touto formou dostali aj do Európy.

Všeobecne uznávaným vedcom svojej doby bol napríklad Ibn Sina, známejší pod latinským menom Avicenna (980-1037), ktorý bol považovaný za najväčšieho doktora islamského sveta. Narodil sa pri meste Buchara na území dnešného Uzbekistanu, ktoré bolo považované v tom čase za maják vzdelanosti. Avicenna trávil mnoho času v knižniciach a na základe získaných vedomostí a vlastných poznatkov zostavil učebnicu medicíny nazývanú Kánon medicíny. Tá sa stala pilierom medicíny na ďalších päť storočí a základom štúdia medicíny na univerzite v Paríži.

Pokroky islamskej vedy a techniky

Pre posun znalostí z islamského sveta do toho západného bol však nutný zásadný spojovací článok, papier. Ten v Európe dlho nepoznali a svoje spisy tak písali na pergameny. Moslimovia ale proces výroby papiera z ľanu, konope alebo bavlny poznali, hoci nemal svoj pôvod u nich, ale v Číne. Práve Arabi však začali pri tvorbe papiera využívať nové suroviny a výrobné postupy, ktorými tak umožnili jeho masovú výrobu.

Pisári arabských vládcov písali na papier ich nariadenia a tie boli v tejto forme rozposielané po zvyšku krajiny. Papier sa stal súčasne univerzálnym spôsobom šírenia vzdelania, čo si uvedomoval aj granadský biskup Recemundo, ktorý v roku 961 prikázal vyrobiť z papiera knihu, v ktorej mali byť spísané vedecké pokroky tej doby vrátane papiera, technicky vyspelých mlynov a zavlažovacieho systému. Kniha známa pod menom Córdobsky kalendár bola tak biskupovou vďakou a uznaním technickej nadradenosti jeho moslimských pánov. Osobne ju odovzdal do rúk vtedajšieho kalifa Alhakéna II.

Vek križiackych výprav

Úspešný obchod a kontakty medzi islamským a západným svetom v roku 1095 prerušilo volanie pápeža Urbana II. (1042-1099) po tom, aby rytieri získali pre kresťanov späť posvätné miesta v Jeruzaleme. Križiaci z dnešného Francúzska a Nemecka tak v roku 1099 útočia na Jeruzalem, ktorý obývajú popri moslimoch aj kresťania a židia. Keďže rytieri ich vzájomne od seba nedokážu rozoznať, masakrujú všetkých bez výnimky. Počas tohto zásahu tak v meste zahynie okolo 30-tisíc ľudí.

Tento počiatok kresťanskej okupácie Stredného Východu navždy poznamenal vzťah islamu a západu. Aby križiaci chránili pútnické cesty a potvrdili svoju nadvládu v Svätej zemi, začali zakladať početné hrady a územia, ktoré sa zarezávajú hlboko do islamského sveta, čím ho rozdeľujú na polovicu. Komunikácia v Arabskej ríši sa v takomto stave rúca a trasa z východu na západ spájajúca Afriku s Áziou je zablokovaná.

O 90 rokov neskôr obnovil pocit moslimskej jednoty kurdský bojovník a veliteľ sýrskej armády Saladin (1138-1193), ktorý sa chopil moci po smrti svojho vládcu. V roku 1187 porazil križiakov v bitke pri Hattíne a stal sa tak hrdinom všetkých moslimov, ktorého hrob v Damasku bol dlhú dobu pútnickým miestom všetkých tých, ktorí snívali o stratenom zlatom veku islamu. Saladinovi sa podarilo dobyť späť aj Jeruzalem. Vodcu kresťanov však nechal nažive s tým, že kráľ nezabíja iného kráľa.

Inšpirácia Fridricha II. islamským svetom

V Európe po čase objavil prvý európsky panovník, ktorý sa rozhodol učiť od islamu a osvojil si z neho viaceré zvyky, napríklad sokolníctvo. Bol ním cisár Svätej ríše rímskej a sicílsky kráľ Fridricha II. (1194-1250), ktorý svojej rozsiahlej ríši vládol z južného Talianska. Sicílskemu kráľovstvu pritom dlho predtým vládli moslimskí Saracéni a voči tým, čo tu zostali, aj naďalej prejavoval cisár veľkorysosť, dokonca z nich spravil svojich najvernejších vojakov. To bolo prejavom tolerancie a zároveň malo aj praktický význam, keďže tento vládca bol jasným politickým pragmatikom.

Podobne sa zachoval aj v boji o Jeruzalem a v rámci piatej križiackej výpravy sa mu podarilo dosiahnuť dohodu, ktorá kresťanom zaručovala bezpečný prístup k pútnickým miestam vo Svätej zemi. Išlo tak o zmierovaciu križiacku výpravu bez krviprelievania, hoci tento úspech mu paradoxne u mnohých ľudí vyniesol nenávisť a namiesto mierotvorcu v ňom videli služobníka diabla ohrozujúceho kresťanstvo.

Štát, ktorý Fridrich II. v južnom Taliansku založil, bol krajinou mnohých národností a štátnych úradníkov s orientálnym modelom. Aby mal preň potrebnú administratívnu podporu, založil v Neapoli vlastnú univerzitu, ktorá nesie jeho meno dodnes. Bol vizionárskym panovníkom 13. storočia a jeho talianske kráľovstvo vstrebalo odkaz Orientu.

Prenos kultúry vyusťujúci do vedeckej revolúcie a renesancie

Antické, čínske, indické a perzské vedomosti, ktoré zhromaždili a rozvinuli Arabi, sa v 12. storočí dostávali na západ prostredníctvom Neapolu a Toleda, ktoré bolo už v roku 1085 späť dobyté kresťanmi, spolu s jeho početnými knižnicami. Noví panovníci tu založili prekladateľskú školu fungujúcu aj dnes a Toledo sa stalo svedkom bezprecedentného prenosu kultúry. Pri novom spôsobe prekladu pracujú viacerí prekladatelia súčasne, čo je možno menej presnou, zároveň však veľmi rýchlou metódou pre učenie.

Vedomosti získané podobným spôsobom znamenali v Európe vedeckú revolúciu a položili základ, z ktorého sa o dve storočia neskôr vyvinula renesancia. Pokrok prinesený islamom tak viedol v Európe k veľkému skoku vpred. Renesanciou sa začína zlatý vek Európy, pričom jedným z jej centier bola talianska Florencia. Dochádza k obrovskému pokroku ľudstva, objavujú sa nové vynálezy a myšlienky. Európania spoznávajú nástroje pre pozorovanie oblohy, čínsky a arabský systém čísel v matematike, moslimskú medicínu a chirurgické nástroje, orientálne potraviny a korenia, papier ako prostriedok uchovania a šírenia vedomostí, či mlyn ako pohonnú jednotku.

Do islamského sveta prichádzajú Mongoli

V tomto bode však islam zároveň ohrozuje nový nepriateľ z Východu, Mongoli. Divokí bojovníci zo stepí Strednej Ázie predstavujú v 13. storočí obávanú a nepredvídateľnú silu. V roku 1258 dobývajú Bagdad a ich obetí je toľko, že z ich lebiek stavajú pyramídy. Obeťou podobných nájazdov sa stali aj vedomosti. Úrodná zem medzi Tigrisom a Eufratom bola na dlhé storočia zničená a spustošená.

Pád Bagdadu však neznamenal koniec islamskej ríše, ktorá vo svojich okrajových územiach naďalej prekvitala. Mongoli v uzbeckom Samarkande prijali náboženstvo porazených nepriateľov a vytvorili nové miesta oplývajúce nádherou. Tu nechal v roku 1437 vládca Ulug-beg (1394-1449) postaviť obrovské observatórium, v ktorom sa tvorili mapy, oblohy prekonávajúce tie antické a katalóg nebeských telies obsahoval okolo 1800 hviezd. V Európe prejdú ďalšie dve storočia, kým tunajší astronómovia podobné úspechy prekonajú.

Observatórium neskôr zničili náboženskí fundamentalisti, aby tak potrestali ľudskú trúfalosť voči Bohu. Zničeniu však unikla podzemná časť budovy, kde naďalej leží obrovský sextant používaný k štúdiu pohybu Slnka. Vieme tiež, že tunajší astronómovia vypočítali dĺžku roka s veľkou presnosťou, ktorá sa líši od dnešných výpočtov len o 58 sekúnd. Vedecké úspechy Ulug-bega však neurobili dojem na jeho súčasníkov a on sám bol po politických nepokojoch v krajine zosadený. Jeho odkaz tak prežil len vďaka preneseniu na Západ, podobne ako v prípade mnohých ďalších vedomostí Orientu.

Presun vedeckého pokroku 

Koncom 15. storočia sa začína v Európe vek zámorských objavov, ktorý umožnil pokroky v stavbe lodí a rozvoj navigačných systémov. Objavom Ameriky a námornej cesty do Indie strácajú staré arabské obchodné cesty po súši svoj význam. Európa zrazu získala nad moslimským svetom výhodu a zdá sa, že ten je príliš pozadu na to, aby ju dohonil.

V roku 1492 moslimovia strácajú svoju poslednú dŕžavu v Európe, ktorou bola španielska Granada. Islamská veda a učenie v nasledujúcich storočiach stagnovali, hoci moslimská moc na východe rástla. Jej prejavom bolo v roku 1453 dobytie najväčšieho a najbohatšieho mesta kresťanského sveta, Konštantínopolu. To položilo začiatok najmocnejšej moslimskej ríše všetkých dôb, ríše osmanských Turkov.

________________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film ISLÁM A ZÁPAD II. – Válka a Moudrost

Obrázok: media.licdn.com/mpr/mpr/AAEAAQAAAAAAAALTAAAAJDFjM2M4

NDY4LTVmY2ItNDBhMS1hZjJkLTM1MTQ5ZGMzY2MwMQ.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.