Islam a západ (Prvá časť)

MOHAMED – PROROK, KTORÝ ZMENIL SVET

Islam a západ sú dva vzdialené, no predsa blízke svety, ktorých vzájomné vzťahy priblížime prostredníctvom článku pozostávajúceho z troch častí. V prvej sa dozviete viac o tom, ako prorok Mohamed obrátil národy Arábie vo vieru v jediného boha, akým spôsobom sa nové náboženstvo šírilo po svete a tiež o tom, aké spojenie existuje medzi islamom, judaizmom a kresťanstvom.

muhammadPočiatky monoteizmu

Islam, rovnako ako kresťanstvo a judaizmus, verí v jediného boha. Všetky tri náboženstvá majú svoj pôvod v rovnakej oblasti na Blízkom východe. Židovská svätá kniha Tóra hovorí o mužovi, ktorý objavil Boha a podrobil sa jeho vôli. Jeho meno bolo Abrahám a žiť mal asi dvetisíc rokov pred naším letopočtom. Skúškou viery Abraháma spočívala v obetovaní jeho jediného syna, ktoré Boh na poslednú chvíľu zastavil. Abrahámove bezpodmienečné podrobenie sa božej vôli z neho činí kľúčovú postavu všetkých troch náboženstiev.

Život spoločného predka je ale súčasne aj zárodkom konfliktov. Ako starému mužovi predpovie Boh Abrahámovi narodenie syna, čo sa zdá vzhľadom na pokročilý vek jeho ženy Sáry nemožné. Naplniť proroctvo tak pomôže otrokyňa Agar, ktorá Abrahámovi porodí syna Izmaela. Čoskoro nato však otehotnie aj Sára a porodí Izáka. Podľa Biblie preto Boh prikáže Abrahámovi, aby vyhnal Agar a Izmaela do púšte. Korán naproti tomu tvrdí, že Abrahám odíde s Izmaelom do Mekky, najväčšieho pútnického miesta sveta.

Mekka pred príchodom islamu

Mekka bola okolo roku 600 živým obchodným mestom situovaným na trase pretínajúcej Arabský polostrov zo severu na juh. V tomto meste budúci prorok Mohamed vyrástol a podobne ako iní sa živil prepravovaním a predajom tovaru z južnej Arábie do sýrskych miest. Hoci pochádzal z dobrej rodiny, nemal veľa peňazí ani vplyvu, čo sa zmenilo potom, ako mu ponúkla manželstvo 40-ročná vdova a vplyvná osoba Mekky menom Chadídža. Mohamed tak získal vplyv a z manželstva sa mu narodilo aj niekoľko detí, z ktorých neskôr prežili len štyri dcéry. Chadídža bola jeho prvou ženou a tiež prvou úspešnou obchodníčkou v islamských dejinách s obchodnými stykmi od Sýrie cez Jemen až do dnešnej Etiópie.

Mekka však v tej dobe nezávisela len na obchode, nakoľko v blízkosti trhoviska bolo už od čias staroveku významné pútnické miesto Al Kába, v ktorom sa uctievalo niekoľko rôznych bohov súčasne a na mieste, kde vraj kedysi padol meteorit, bola postavená svätyňa. Na Arabskom polostrove sa pôvodne uctievalo mnoho bohov, starajúcich sa o dianie v prírode, plodnosť či počasie. V Mekke boli súčasne zastúpené aj kresťanské a židovské tradície. Z rozprávania historika, čo v meste v tomto čase žil, vieme, že sa bolo možné stretnúť so zobrazeniami Ježiša, Márie, anjelov aj Abraháma.

Arábia vtedy hraničila s dvomi mocnými ríšami, ktoré sa usilovali o nadvládu nad celým Blízkym východom, Byzantskou a Perzskou. Arabskí obchodníci prichádzali do Byzancie, kde miestnym kostolom predávali kadidlo z južnej Arábie. Veľké kostoly, aké doma nepoznali, na nich zapôsobili a súčasne sa tu stretávali aj so Židmi. Prostredníctvom týchto obchodníkov sa tak do Mekky dostávali príbehy z Tóry a tradície Adama, Abraháma a Mojžiša. Rôzne náboženstvá teda existovali v Mekke pokojne popri sebe a každý beduínsky kmeň mal vlastné.

Zrod Koránu a šírenie božieho posolstva

Keď mal Mohamed 40 rokov, bol už uznávaným obchodníkom, pravidelne prinášal obety bohom Mekky a raz za rok po celý mesiac meditoval na blízkej hore, kde sa kajal zo svojich hriechov. A práve tu ho raz v noci navštívi archanjel Gabriel, ktorý Mohamedovi dáva text poslaný Bohom a ktorému prorok napriek negramotnosti rozumie. Tieto stretnutia pokračovali ďalších 20 rokov a z nich sa zrodil Korán.

Pre moslimov je Mohamed príjemcom božieho posolstva a nie jeho autorom. Prijal ho od Gabriela, ktorému ho dal sám Boh. Preto môže byť podľa väčšiny moslimov za pravý Korán považovaný len taký, ktorý je napísaný v arabskom jazyku. Niekoľko rokov po Mohamedovej smrti boli texty prepísané na  palmové listy a ďalej opisované. Odvtedy sa podoba Koránu prakticky nezmenila.

Korán pozostáva zo 114 kapitol rôznej dĺžky, ktoré sa nazývajú súry a obsahujú pravidlá pre bohoľúbi život. Z nich je najdôležitejších päť pilierov islamu – dosvedčenie božej existencie, modlenie 5-krát za deň presne daným spôsobom, raz ročne absolvovať v denných hodinách pôst, dávať almužny chudobným a raz za život vykonať púť do Mekky. Moslim by tiež nemal ubližovať iným, hrať hazardné hry, mal by sa vyhýbať alkoholu, byť verný v manželstve a starať sa o svoju rodinu. Súhrn islamskej teológie spočíva vo viere, že niet Boha okrem Alaha a Mohamed je poslom božím.

Nové náboženstvo spojené s pevne stanovenými pravidlami sa najprv netešilo v Mekke veľkej obľube a Mohamedova aktívna kampaň proti ostatným náboženstvám prinášala na jeho hlavu iba hnev, keďže ohrozovala profitujúci obchod s pútnikmi. Mohamed má spočiatku len pár spojencov, z ktorých vyniká hlavne jeho žena Chadídža, prvý človek, ktorý uverí v jeho posolstvo a podporuje ho v jeho šírení. Moslimovia ju preto dodnes označujú za Matku veriacich.

Vysoké postavenie Chadídže zabezpečovalo Mohamedovi spočiatku ochranu, po jej smrti v roku 622 bol však nútený Mekku spolu s niekoľkými nasledovníkmi opustiť. Zdanlivá porážka sa však neskôr zmenila na jeho najväčší triumf, a preto je hidžra, teda Mohamedov odchod z Mekky, považovaná za začiatok islamského kalendára.

Mohamed sa presunul do 300 kilometrov vzdialenej Mediny, kde pre svoje posolstvo našiel úrodnejšiu pôdu. Panovali tu totiž spory medzi jednotlivými kmeňmi a Mohamed sa stal ich prostredníkom, ktorého charizma umožňovala zmierovať bojujúce beduínske kmene. Dal im aj novú vieru a zákonník, podľa ktorého sú si všetci rovní. Medina je tak zárodkom novej civilizácie a jej meno znamená v arabčine Mesto proroka. Pre moslimov je druhým najdôležitejším mestom islamu hneď po Mekke.

Mohamed zjednotil beduínske kmene pod svojím velením a protivníkov porazil silou. Uvedomoval si však, že jeho úspech nevydrží dlho, pokiaľ sa mu nepodarí ovládnuť hospodárske a náboženské centrum Arábie, Mekku. O niekoľko rokov neskôr sa na čele armády vracia do svojho rodného mesta a dobýja ho. K obyvateľom bol však milosrdný, nakoľko jeho cieľom bola trvalá aliancia kmeňov na Arabskom polostrove.

Vznik Arabskej ríše a jej styky so susednými ríšami

Z proroka Mohameda sa postupne stáva mocný generál, ktorý zjednotením kmeňov vytvoril národ a založil tretie mocenské centrum v oblasti. Mladá Arabská ríša sa však dostala do konfliktu so staršími impériami regiónu, Perzskou ríšou na východe a Byzantskou na západe. V konflikte troch mocností napokon zvíťazia Arabi, ktorých nespomalila ani Mohamedova smrť v roku 632. Beduíni smerovali z púštnej Arábie do Sýrie plnej zelene a vody v čase, kedy na Arabskom polostrove panovalo jedno z najhorších súch za posledných desaťtisíc rokov.

V roku 636 Byzantínci vyslali na zastavenie postupu beduínov mocnú armádu, ktorá sa s nepriateľmi stretla na hraniciach dnešnej Sýrie a Jordánska. Hoci bola armáda Byzancie oveľa väčšia, tvorili ju zároveň príslušníci rôznych národov vrátane arabských kresťanov, ktorých spájal s beduínmi rovnaký jazyk. Tieto jednotky prebehli na druhú stranu a tým spečatili v bitke zánik byzantského vojska.

Dva roky predtým zabrali aj hlavné mesto Sýrie, a teda Damask, kde im obyvatelia mesta jednoducho otvorili brány. Dobyvatelia sa pritom správali veľmi civilizovane a namiesto toho, aby mesto spustošili, vyjednali s ním zmluvu, ktorá kresťanom zaručila ochranu a náboženskú slobodu výmenou za pevne stanovená daň. Tá bola nižšia než daň požadovaná Byzanciou a biskup Damasku s tým preto nemal problém súhlasiť. V meste sa nachádzala svätyňa s ostatkami sv. Jána Krstiteľa, ktorého mali v úcte aj kresťania a to je možno tiež dôvodom, prečo bol v Damasku islam relatívne vítaný, keďže ho kresťania nepovažovali za vieru príliš odlišnú od svojej vlastnej.

Ježiš z pohľadu Koránu

Mohamed netvrdil, že prináša nové náboženstvo, ale že ide o pokračovanie všetkých náboženstiev pred ním od čias Adama. Preto rešpektoval kresťanstvo aj judaizmus. Tak Ježiš ako aj Mojžiš sú v Koráne spomínaní s úctou a rešpektovaní ako proroci či hlásatelia pravej viery.

Jeden zo životopiscov Mohameda spomína, že prorok ako mladý chlapec raz navštívil po boku svojho strýka Abú Táliba na obchodnej ceste sýrsku Bosru, ktorá bola v 7. storočí kvitnúcim provinčným mestom Byzantskej ríše. Žili tu kresťania a Mohamed navštívil kláštor, kde žil mních Bahíra. Ten mal vraj sen, že sa stane svedkom príchodu proroka a v Mohamedovi spoznal proroka zo svojho sna a uznal jeho poslanie. Tento príbeh zdôrazňuje blízkosť islamu a kresťanstva.  

Ježiš, syn Márie, je v islame považovaný za najdôležitejšieho proroka pred Mohamedom a Korán ho označuje za Mesiáša a konateľa zázrakov, ktorého narodenie rovnako ako v Biblii oznámil archanjel Gabriel. Mnoho kresťanov ani nevie, že Ježiš je v Koráne opisovaný v tak pozitívnom zmysle. Korán však popiera ukrižovanie a podľa jeho interpretácie Ježiš vstúpil do nebies nezranený. V islame je považovaný za príliš dôležitého na to, aby ho jednoducho popravili ako bežného človeka.

Mohamed však protestoval proti hnutiam, ktoré z Ježiša robili boha. Štyri evanjeliá Nového zákona nechávali priestor pre interpretácie a tie viedli k sporom. Byzantský cisár presadil svoju obľúbenú doktrínu, podľa ktorej je Ježiš zároveň človekom aj bohom. Mnoho kresťanov však dávalo prednosť interpretácii biskupa Ária, popierajúceho božskú podstatu Ježiša.

Šesť rokov po smrti Mohameda (v roku 638) dobýjajú moslimské vojská Jeruzalem, kde už po tri storočia stál kostol na mieste predpokladaného Ježišovho hrobu a išlo teda o najposvätnejšie miesto kresťanstva. Podobnou architektúrou ako tento kostol sa vyznačuje blízky islamský dóm, pri ktorého stavbe pomáhal byzantský architekt. Je najstaršou sakrálnou stavbou islamu a stojí nad skalou, z ktorej podľa legendy Mohamed vstúpil na nebesá. V podzemí sa nachádza aj jaskyňa, ktorá je občas považovaná za prorokov hrob.

Nasledovníci Mohameda

Väčšina názorov sa však prikláňa k tomu, že po svojej smrti (v roku 632) bol Mohamed pochovaný v Medine. Následne vyvstala otázka, kto ho bude na jeho pozícii nasledovať. Krátko nato sa preto začal boj o moc a vplyv, ktorý trval tri dekády. Novým vodcom moslimov sa napokon v pozícii nástupcu Mohameda a kalifa stal Alí ibn Abi Talib. Ten bol Mohamedovým bratrancom a oženil sa s jeho dcérou Fatimou.

Napriek tomu bol Alí v roku 661 v moslimskom svete vplyvným mužom, nie všetci boli ochotní uznať jeho autoritu. Jeho odporcovia ho tak raz napadli otrávenou dýkou, na čo zomiera a hoci nebolo isté, kto presne ho usmrtil, jeho stúpenci obvinili z tohto činu vplyvnú rodinu v Damasku, Umájovcov. Alího syn Alí Husajn zhromaždil armádu a zaútočil na domnelých vrahov svojho otca. Bitka sa odohrala pri meste Karpa, kde Husajnova armáda po čase dezertovala a on sám bol zabitý.

Od týchto čias sú Mohamedovi nasledovníci navždy rozštiepení, hoci paradoxne bol príčinou nie náboženský spor, ale fakt, že Mohamed nemenoval svojho nástupcu. Tak sa zrodila odnož islamskej viery s vlastnými tradíciami a rituálmi menom šiíti. V súčasnosti tvoria asi 15% všetkých moslimov a dodnes trúchlia za padlými pri Karpe.

Suniti, ako väčšina islamskej komunity, riadili takmer všetko a ich noví vládcovia (Umájovci) vytvárajú prvý islamský štát na svete, ktorého sídlo presúvajú z Mekky do Damasku, Perly islamu. Už v roku 750 boli ale Umájovci zvrhnutí dynastiou Abbásovcov a centrum mocenského svetu islamu sa presunulo po čase viac na východ, kde v 8. storočí vyrástlo na mieste porazenia hrdej Perzskej ríše pôsobivé mesto Bagdad.

Počet obyvateľov Bagdadu dosiahol čoskoro milión ľudí, ktorí mali v domoch tečúcu vodu. Mesto skrášľovali verejné parky a početné kúpele. Vďaka obchodu sa z Bagdadu stalo veľké obchodné centrum, ktorému dominoval palác kalífu so záhradami plnými exotických zvierat. V meste sa stretávali aj početné etniká a práve tu sa pôvodne beduínske náboženstvo stalo svetovou kultúrou. Bagdadom sa šírila vzdelanosť, kultúra, umenie aj filozofia a vznikli tu aj slávne príbehy Tisíc a jednej noci. Zbierka rozprávok z 9. storočia sa stala súčasťou islamskej kultúry podobne ako Korán.

Šírenie islamu do sveta

Mohamed v priebehu niekoľkých rokov zjednotil arabský polostrov a premenil arabskú kmeňovú spoločnosť na jeden národ. Dvesto rokov po jeho smrti sa islam rozšíril na tri kontinenty. Do Pamíru pri hraniciach s Čínou na východe. Medzi národy Strednej Ázie, kde boli mestá Samarkand a Buchara, v dnešnom Uzbekistane v stredoveku považované za strediská vedy a umenia, ktorých povesť dorazila až do západnej Európy. Islam sa rozšíril aj do severnej Afriky, kde sa Káhira neskôr rozrástla na najväčšie moslimské mesto na svete.

Moslimské vojská prešli popri pobreží Stredozemného mora až k Atlantickému oceánu, odkiaľ sa odvážili vydať do Európy. Oblasť Gibraltáru v južnom cípe Pyrenejského polostrova predstavuje bod, z ktorého má Európa najbližšie k Afrike. Meno dostala po svojom arabskom dobyvateľovi, ako Jabal Tariq, čo v arabčine znamená Tárikova hora.

V máji roku 711 sa totiž začína na území dnešného južného Španielska nová kapitola európskych dejín. Do ríše tunajšieho kráľa prichádzajú noví cudzí bojovníci, hoci aj sám kráľ sídliaci v Tolede a jeho ľud pochádza ako Vizigóti z ďalekého Ruska. Panovník sa spolieha na to, že jeho boh prichádzajúcich cudzincov porazí, čo by sa mu hodilo pre posilnenie vlastnej slabej autority.

Armáda Tárika ibn Sijáda mala pozostávať z 12-tisíc mužov, ktorí sa preplavili do Španielska z Maroka a podľa legendy potom veliteľ nechal všetky lode spáliť, rozhodnutý buď novú krajinu dobyť, alebo v nej zomrieť. Obe vojská sa stretli pri rieke Guadalete v Andalúzii a táto bitka rozhodla o osude Pyrenejského polostrova na celé storočia. Hoci bola kresťanská armáda oveľa väčšia, aj tak bola napokon porazená a jej kráľ zabitý. V nasledujúcich rokoch Tárik a jeho potomkovia pokračovali v dobývaní polostrova, do ktorého prinášali svoje náboženstvo spojené s postavou proroka Mohameda a vyznávaním boha Alaha.

Moslimovia tak postupne zabrali celé Španielsko a okolo roku 730 postúpili aj na územie dnešného Francúzska. Pri Tours a Poitiers však narazili na Frankov pod vedením Karla Martela a boli porazení. Tento moment je považovaný za zlomový okamih európskych dejín, hoci dnes niektorí historici pochybujú o tom, že by Arabi v tomto čase skutočne chceli dobyť Severnú Európu a tvrdia, že skôr šlo o malé moslimské vojsko túžiace len po drancovaní a nie dobývaní.

Väčšina Španielska zostala ale pod nadvládou Arabov aj naďalej a po celé storočia tu žili kresťania po boku moslimov v mieri. Vracali im aj zabudnuté znalosti staroveku, ktoré väčšinou získali vlastným výskumom antických kultúr. Veda a umenie prekvitali a začína sa zlatý vek islamskej kultúry, ktorý si priblížime v nasledujúcej časti nášho článku.

___________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film ISLÁM A ZÁPAD I. – Muhammad – Prorok, který změnil svět

Obrázok: themuslimissue.files.wordpress.com/2012/08/muhammad.jpg?w=600&h=586

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.