Iulia Agrippina (Agrippina Mladšia)

… štvrtá manželka cisára Claudia (41 – 54)

Iulia Agrippina, známejšia pod menom Agrippina Mladšia, nebola len manželkou (a zároveň neterou) cisára Claudia, ale celkovo veľmi významnou členkou iulsko–claudiovskej dynastie s trpkým osudom a výrazným vplyvom. Podobne ako jej prababička Livia (tretia manželka cisára Augusta), aj Agrippina výrazne ovplyvnila osud svojej rodiny, pričom si vzala z Livie náležitý príklad. 

Príbeh Agrippinej rodiny

Agrippina, narodená 7. novembra v Oppium Ubiorum (neskôr Colonia Agrippina, dn. Kolín nad Rýnom),  mala vznešený pôvod po oboch rodičoch. Jej otcom bol Liviin vnuk Germanicus (po jej druhom synovi Drusovi a Drusovej manželke Antonii, dcere Marca Antonia a Agustivej netere Octavie). Jej mama, Agrippina Staršia, zas bola dcérou Iulie, teda vnučkou Augusta a jeho druhej ženy Scribononie. Agrippinin rodokmeň je teda preplnený slávnymi menami a zo všetkých vetiev nejako prepletený členmi iulsko-claudiovskej dynastie. Takýmto urodzeným pôvodom, pravdaž,e nedisponovala iba ona, ale aj jej 5 súrodencov, ktorí sa dožili dospelosti. Jej jedinej sa však podarilo prežiť krušné chvíle vlády Tiberia a napokon aj jej brata Caligulu. Pravdepodobne prvou obeťou Tiberia sa stal jej otec, Tiberiov synovec a zároveň adoptívny syn, Germanicus, ktorý zomrel v roku 19 za veľmi záhadných okolností. Vo vojvodcovských schopnostiach sa totiž podal na svojich oboch otcov, biologického i adoptívneho (Drusa i Tiberia), a bol medzi vojakmi veľmi obľúbený. Navyše sa netajil sympatiami k republikánskemu zriadeniu, preto ho Tiberius mohol považovať za hrozbu a padlo naňho podozrenie z Germanicovej nečakanej smrti. Agrippinina matka sa chcela pomstiť za manželovu smrť, postavila sa proti Tiberiovi a bola poslaná do vyhnanstva. Agrippina v exile aj zomrela (v roku 33 si vybrala dobrovoľnú smrť hladom). Tiberiovu vládu neprežili ani dvaja bratia Agrippiny mladšej – Nero Caesar a Drusus Caesar. Posledný brat  Gaius, známejší ako Caligula, prežil len vďaka otrockej poslušnosti voči strýkovi (a adoptívnemu dedovi). Tri dcéry Germanica a Agrippiny Staršej, teda Agrippina Mladšia, Iulia Drusilla a Iulia Livilla boli Tiberiom rovnako ušetrené. Vtedy boli totiž len mladé ženy bez potomkov a politického vplyvu, takže preňho nepredstavovali hrozbu.

Agrippina mladšia a jej prababička Livia

Trpký osud, ktorý postihol jej otca, zabezpečil Agrippine výchovu tromi silnými a cieľavedomými ženami. Prvou bola jej  matka Agrippina Staršia, ale len do roku 29, kým nebola vypovedaná do exilu. S výchovou Agrippiny Mladšej potom vypomáhali aj babka a prababička z otcovej strany Antonia a Livia. Hlavne medzi osobnosťou a životom Livie a jej pravnučky Agrippiny možno nájsť mnoho paralel. Obe svojho času boli manželkami a neskôr i matkami rímskych cisárov. Takisto obe boli prvýkrát veľmi mladé a po prvých manželoch a rodinných príslušníkoch zdedili obrovský majetok. Tak ako mala Livia výrazný vplyv na cisárskom dvore za vlády cisára Augusta, rovnako umne z pozadia ovplyvňovala politiku na cisárskom dvore Agrippina počas posledných rokov Claudiovej éry. Obidve sa celý život snažili zabezpečiť svojim synom z prvých manželstiev post rímskeho cisára. Obom sa to podarilo aj dosiahnuť. Obe majú povesť nekompromisných travičiek, len aby tento cieľ dosiahli (u Agrippiny je táto povesť viac preukázateľná ako u jej prababičky). Obe sa však zo svojho splneného sna príliš dlho netešili, pretože časom ich  synovia odsunuli do úzadia. Agrippinu dokonca jej syn Nero pripravil o živor.

Manželsvo s Gnaeom Domitiom Ahenobarbom

Rok 28 bol rokom uzavretia manželstiev strýka a netere, neskorších manželov Claudia a Agrippinny Mladšej. Claudius  v tomto roku uzavrel ale svoje druhé manželstvo s Aeliou Paetinou a trinásťročnú Agrippinu vydal úradujúci cisár Tiberius za Gnaea Domitia Ahenobarba. Jej manžel pochádzal z váženej a bohatej rímskej rodiny s mnohými predkami – rímskymi konzulmi (sám sa ním stal v roku 32). Jeho predok, vďaka matke Antonii Staršej, bol aj samotný Augustus. Bol to vplyvný muž s veľkým bohatstvom, no s pochybnou povesťou. V súvislosti s ním padli obvinenia z množstva zločinov, podvodov, násilia, dokonca aj incestu. Mali spolu syna Lucia  Domitia Ahenobarba, známeho pod menom Nero. Jeho otec vošiel do povedomia najviac výrokom o svojom synovi, ktorý mu pripisuje Suetonius pod vplyvom dojmov z vlády a rovnako nelichotivej povesti cisára Nerona. „… a proroctvom sa stali aj slová jeho otca Domitia… : “on a Agrippina nemohli splodiť nič iné ako netvora, ktorý bude nešťastím pre štát“  (Suetonius ,Nero 6). Domitius zomrel, keď mal Nero 3 roky a 2/3 svojho majetku odkázal cisárovi Caligulovi, vyšnú tretinu synovi. Aj tú si však vzal Caligula pre seba a bola mu vrátená až cisárom Claudiom o niečo neskôr.

Krátky výstup na výslnie v roku 37 a rýchly pád

Agrippina Mladšia žila v ústraní až do  marca roku 37, keď umrel obávaný Tiberius a k moci sa dostal jej brat Caligula. Ten mal so svojimi tromi sestrami nadštandardné vzťahy a Rimania museli odprisahať vernosť nielen jemu, ale aj jeho sestrám. Nechal raziť mince s ich podobami po vzore zbožstvených ptolemaiovských kráľovien. Udržiaval so sestrami  aj incestný vzťah (najmä s Drusillou) a Agrippinu to obišlo pravdepodobne len vďaka tomu, že v čase Caligulovho nástupu bola už tehotná. To, že Agrippine dané pocty a postavenie nestačili, a teda mierila vyššie, dokazuje jej konanie v nasledujúcich mesiacoch a rokoch bratovej vlády. Keď sa jej v decembri 37 narodil syn, tak Caligula bol bezdetný a pravdepodobne dúfala, že si jej syna adoptuje. Podľa Suetonia chcela, aby Caligula vybral meno jej chlapcovi s nádejou, že ho pomenuje po sebe a prijme ho za svojho nástupcu. Nestalo sa tak. Caligula Agrippinu potopil žartom, že ho pomenuje po Claudiovi, ktorý bol v tom čase každému v rodine na posmech. Paradoxom je, že práve Claudius neskôr naplnil jej túžbu po moci.

Táto jej  túžba dostať sa k moci prostredníctvom cisárskeho postu svojho syna sa naplno prejavila  v roku 39, keď sa Caligulovi narodila dcéra. Preukázaná plodnosť jej brata Agrippinu vydesila, zhoršilo to nástupnícke šance jej syna. Navyše, Caligula sa stal nenávideným despotom a nenávisť sa mohla preniesť na celú rodinu, teda aj na ňu. Preto sa spolu so svojou sestrou Livillou a ich švagrom Lepidom (Drusilla už bola mŕtva) pridala k sprisahaniu veliteľa Hornej Germánie, Cornelia Lentula Gaetulica. Bolo neúspešné a obe sestry skončili vo vyhnanstve na Pontských ostrovoch. Namiesto zlepšenie pozície, teda Agrippinu čakal život v izolácii.

Cisár Claudius –  jej záchranca a naplneniteľ jej ambícii

Počas života vo vyhnanstve prišla Agrippina o svojho syna (vychovávala ho babka Antonia), svoj majetok a na prelome rokov 40 a 41 jej umrel manžel Domitius. Agrippinin majetok (vrátane dedičstva budúceho cisára) si uzurpoval Caligula.

V roku 41 však prišla Agrippina záchrana v podobe úspešného atentátu na jej brata a na jeho miesto povolali pratoriáni, cisárska ochranka, jej strýka Claudia. Ten ju z vyhnanstva povolal späť do Ríma a ocitla sa opäť v centre diania. Navrátil jej aj majetok. Začala sa obzerať po novom manželovi s urodzeným pôvodom a bohatstvom. Keď nezlákala uznávaného vojvodcu, navyše z bohatej rodiny a  s priazňou svojej rodiny, Galbu, (zhodou okolností sa stal rímskym cisárom po smrti jej syna) na rozvod a následné manželstvo s ňou, tak sa vydala za Gaia Sallustia Crispa Passiena, manžela pranetere cisára Augusta, Domitie. Claudius ho presvedčil, aby sa rozviedol a vzal si Agrippinu. Passienus spĺňal do bodky Agrippine podmienky. Bol vplyvný senátor, bývalý konzul a mal blízko cisárskej rodine. Okrem toho bol tiež rozprávkovo bohatý. Podľa Suetonia disponoval majetkom dvoch miliónov sesterciov. Ďalej nás informuje, že vďaka tomuto majetku prišiel o život. Podľa neho ho otrávila práve Agrippina potom, ako ju spravil svojou dedičkou. Stalo sa tak v roku 47, po 6 rokoch manželstva.

V 32 rokoch sa Agrippina stala dvojnásobnou bohatou vdovou s obľubou u vojska i cisára. Vďaka jej bohatstvu a vplyvu sa jej syn Domitius stal takou hrozbou pre Messalininho a Claudiovho syna Brittanica v súboji o trón, že ho Messalina chcela dať zavraždiť. Jej tušenie bolo správne, avšak pokus o vraždu budúceho cisára Nerona nevyšiel a ani pokus o prevrat v roku 49. Claudius starol a Messalina za snahu naisto zabezpečiť trón pre svojho stále pomerne malého syna zaplatila životom.

Vďaka Messalininmu odsúdeniu a nútenej samovražde prišla Agrippinina životná šanca. Stala sa štvrtou manželkou cisára Claudia a najmocnejšou ženou Rímskej ríše. Bola prvou ženou od čias Lívie, ktorej bol  za života oficiálne priznaný titul Augusta. Dokonca bolo po nej premenované jej rodné mesto Oppium Ubiorum na Colonia Agrippina (dn. Kolín nad Rýnom). Podľa Tacita využívala svoju moc, vládla mužskou logikou a tvrdou rukou.

Vzťah so synom

Ako už bolo spomenuté vyššie, od narodenia svojho syna Lucia Domitia Ahenobarba pracovala Agrippina na tom, aby sa stal budúcim rímskym cisárom. Snažila so o to za vlády svojho brata Caligulu i strýka Claudia. Definitívne sa k svojmu cieľu priblížila v roku 50, keď ho Claudius adoptoval a z Domitia sa stal Neronom. Nikdy to nebol typický bezkonfliktný vzťah matky so synom. Agrippina bola odjakživa cieľavedomá a mala ambície a syn bol prostriedok na ich naplnenie. Na druhej strane sama nemala šťastné detstvo a veľmi dobre vedela, že svoj život  môže mať  jej syn aspoň čiastočne v rukách jedine, ak bude mať v rukách aj moc. Zabezpečila mu náležité vzdelanie, za tútorov a učiteľov mu vybrala vzdelaného filozofa Senecu a veliteľa prétorianov Afrania Burra. Jeho prvoradé postavenie v nástupníctve poistila sobášom proti jeho vôli s jeho nevlastnou sestrou Octaviou, ba dokonca, keď Claudius začal o nástupníctve jej syna pochybovať, urýchlene ho otrávila.

Tak sa v roku 54 stala Agrippina cisárovnou matkou. Nero dosiahol necelé dva mesiace po nástupe na trón len 17 rokov. Preto Agrippina získala vrchnú moc v rodinných, ale aj štátnych záležitostiach. Svedčia o tom aj mince , ktoré sa krátko po nástupe Nerona na post cisára začali raziť. Je na nich zobrazený spoločne s matkou, ale ona je  dokonca v popredí.  Pochopiteľne si chcela toto vedúce  postavenie udržať čo najdlhšie a chcela mať syna plne pod kontrolou. Podľa dobových autorov sa neštítila ničoho, dokonca ani sexuálneho vzťahu so synom či hrozieb, že Nerona zvrhne a dosadí na jeho miesto Britannica. S poslušného syna, ktorý dokázal krivo svedčiť na súde proti svojej tete Lepide, len aby ulahodil matke, sa postupne stával rebel. Ich vzťah sa nadobro začal vyhrocovať, keď Agrippina začala kritizovať Neronov vzťah s bývalou otrokyňou Acte a jeho umelecké, podľa nej zženštilé sklony. Už necelý rok po nástupe na trón (11. februára roku 55) vzal Nero Agrippine otrávením Britannica posledný skutočný tromf z rukáva. Dokonca ju potupil núteným vysťahovaním z cisárskeho paláca. Agrippina pochopila, že je načase sa stiahnuť a v Ríme sa vyskytovala zriedka. Občasné stretnutia matky so synom sa stali formálnymi a chladnými.

Smrť rukou najmilovanejšej osoby

Agrippina však naďalej kritizovala syna zo svojich víl v kúpeľných centrách Ríma. To sa samozrejme Neronovi nepáčilo a obával sa jej možného sprisahania proti nemu. V roku 59 sa odhodlal k dlho plánovanému, ale aj na tú dobu neslýchanému činu – matkovražde. Najprv sa ju pokúsil niekoľkokrát otráviť. Agrippina však už bola príliš ostrieľaná v mocenských intrigách a roky užívala protijed, a tak sa na otravu stala imúnnom. Keď prvý pokus nevyšiel, skúsil to druhý  raz. Nero pozval matku na veľkolepú hostinu do Bájí, ktorá mala skončiť plavbou po jazere. Pre matku priplavil špeciálnu loďku s dômyselnou pascou, ktorá mala loď potopiť a Agrippina sa mala utopiť. Loď sa síce potopila, avšak Agrippina živá doplávala na breh. Tretí pokus o jej vraždu bol už priamočiary a vyšiel. Nero poslal do matkinej vily svojich námorných dôstojníkov a tí ju jednoducho dobodali. Takto zomrela 23. marca 59 jedna z najznámejších a najmocnejších žien starovekého Ríma.

_____________

Autorka: Zuzana Szabóová

Zdroje:

  1. Edície prameňov

CASSIUS DIO: Lucius (Claudius) Cassius Dio (Cocceianus). Rómaiké historiá. In Loeb Classical Library, 9 volumes, Greek texts and facing English translation, prel Earnest Cary. Cambridge, Massachsetts : Harvard University Press, 1914-1927. Dostupné na internete http://penelope.uchicago.edu/thayer/e/roman/texts/cassius_dio/home.html (Videné 31.1. 2017 PLINIUS SECUNDUS: Plinius Secundus, Gaius. Naturalis historiae [online]  penelope.uchicago.edu [cit. 2017 02.10.] Dostupné na internete: http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Pliny_the_Elder/home.html

SUETONIUS: Gaius Suetonius Tranquillus. De Vita Caesarum In Životopisy rímskych cisárov, prel. Etela Šimovičová. Bratislava: Spolok slovenských spisovateľov, 2010, 312 s. ISBN 978-80-8061-427-0.

SUETONIUS: Gaius Suetonius Tranquillus.:  Vita Passieni Crispi In SUETONIUS  TRANQUILLUS, Gaius. Životopisy dvanácti císařů spolu se zlomky jeho spisu O význačných literátech : De vita Caesarum (Orig.).. Praha: Svoboda, 1974. 582 s. NEMÁ ISBN

TACITUS : Publius Cornelius Tacitus. Annales. In Tacitus Letopisy, prel  Antonín Minařík- Antonín Hartmann Praha : Svoboda 1975, 554s. nemá ISBN

  1. Knihy

BARRETT, Anthony (ed.). Životy cisarů. Praha: Academia,2012, 450 s. ISBN: 978-80-200-2082-6.

GRANT, Michael. Římští císařové. Praha : BB art, 201. ISBN 978-80-7381-771-8.

SVOBODA, Ludvik, kol. autorov. Encyklopedie antiky. Praha: Academia, 1973, 741 s. nemá ISBN.

  1. Internet

HURLEY, D. 1999. Agrippina the Younger (Wife of Claudius) [online] De imperatoribus romanis [cit. 2017 02.10.] Dostupné na internete:  https://www.roman-emperors.org/aggieii.htm

BEZ AUTORA. 2015. Agrippina mladší ) [online] Antický svět [cit. 2017 003.10.] Dostupné na internete:  http://www.antickysvet.cz/26120n­agrippina­mladsi

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/d/db/Rome_Agrippina_Minor.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.