Kartágo – legendy a fakty

nove mestoKartágo (z fenického QART HADAŠT – NOVÉ MESTO), staroveké fenické mesto v severnej Afrike neďaleko dnešného mesta Tunis, bolo nielen centrom mestského štátu, ale aj centrom starovekej kartáginskej civilizácie. Svoju históriu si začalo písať asi v r. 814 p. n. l. Predtým, ako sa pozrieme na samotné fakty súvisiace so založením mesta, nechajme prehovoriť legendy, ktoré tvoria neodmysliteľnú súčasťou histórie každého mesta.

Odporúčame tiež : Staré civilizácie: Feničania

Legendy o založení Kartága

Podľa príbehu, ktorý prevzalo aj niekoľko antických autorov, vládol v polovici 9. storočia p. n. l. v meste Tyr  kráľ, ktorý po sebe zanechal dve deti. Staršia dcéra Elissar mala za muža veľkňaza Sicharbaala, ktorý mal nárok na trón. S touto skutočnosťou sa však nedokázal zmieriť Pygmalion, mladší brat Elissary, a preto Sicharbaala zavraždil. Elissar aj spolu so svojimi vernými utiekla a rozhodla sa hľadať novú vlasť. Podarilo sa jej ju nájsť na výbežku dnešnej tuniskej pevniny. Kráľ, ktorý vládol tomuto územiu, im dovolil usadiť sa v jeho ríši, ale len na území, ktoré ohraničí jedna volská koža. Elissar s takouto podmienkou súhlasila a prikázala rozrezať kožu na tenký remienok a ohraničila ním také veľké územie, ktoré si lakomý kráľ pri kladení podmienky určite nepredstavoval.

Ďalšia legenda sa rovnako viaže k fenickej princeznej Dido (Elissar). Vo Vergíliovom epose sa zamiluje do Aenea. Láska však zostane nenaplnená, pretože Aenas poslúchne rozkaz bohov a odíde do Itálie, aby sa stal praotcom rodu, ktorý neskôr založí Rím. Sklamaná Dido prisahá na večnú nenávisť medzi Kartágom a Rímom a vrhá sa do zapálenej hranice, aby tragicky ukončila príbeh nenaplnenej lásky.

Založenie Kartága

Kartago

Ako sme už spomínali, Kartágo bolo založené v roku 814 p. n. l. fenickými osadníkmi z mesta Týros. Fenické mestá boli vysoko závislé od obchodu a v mnohých z nich sa nachádzali prístavy. Kartágo bolo vybudované na útese s prístupom k moru na juhu a severe. Táto jeho výhodná poloha z neho spravila centrum stredomorského námorného obchodu. Vo vnútri mesta boli vybudované dva prístavy – jeden vojenský (kotvilo v ňom 220 vojenských lodí) a druhý obchodný prístav. Kartágo sa stalo jedným z najväčších miest helenistického obdobia a až do čias priemyselnej revolúcie patrilo medzi najväčšie mestá histórie.

Obchod

Kartágo bolo v oblasti obchodu závislé na mestách ležiacich na Pyrenejskom polostrove, od ktorých získavali zlato, striebro, olovo a cínovú rudu, ktorá bola prísadou pri výrobe bronzových predmetov. Kartáginci vyrábali jemne vyšívané farebné textílie z bavlny, vlny, ľanu a hodvábu, remeselníci zhotovovali ozdobnú, ale aj úžitkovú keramiku, pracovali so sklom, drevom či slonovinou  a vyrábali z nich široký sortiment predmetov.

Obyvatelia Kartága neboli len zručnými remeselníkmi, vynikali aj v poľnohospodárskej výrobe. Pestovali napr. víno, ktoré bolo v Ríme a Grécku vysoko oceňované. Vo výrobe olivového oleja dokázali konkurovať aj Grécku a chovali kone, podobné dnešným arabským koňom, ktoré boli vo veľkej miere vyvážané a kupci sa za nich nebáli zaplatiť poriadne vysokú sumu peňazí.

Púnske vojny

Púnske vojny v sebe zahŕňajú tri konflikty, ktoré sa odohrali v rozmedzí rokov 264 p. n. l. – 146 p. n. l.  Ich názov je odvodený od slova Puni, ktorým Rimania nazývali Kartágincov. Rímska ríša sa postupne jednotlivými výbojmi stávala stredomorskou veľmocou, nebola však jedinou. Konkurovať jej mohlo práve Kartágo. Oheň bol na streche, pretože Rímska ríša aj Kartágo zatúžili po pocite, ktorý by im mohla dať hegemónia nad celým Stredomorím. Zámienkou pre vznik vojny sa stala práve Sicília, ktorú túžili ovládnuť obidve mocnosti.

Hannibal Barkas

Hannibal

Bol kartáginským generálom, stratégom, politikom, jedným z najvýznamnejších vojenských veliteľov svetových dejín. Preslávil sa najmä prechodom armády a bojových slonov z Ibérie cez Pyreneje, južnú Gáliu a Alpy až na sever Apeninského polostrova v čase druhej púnskej vojny. Častokrát býva hodnotený ako jeden z najväčších vojenských géniov všetkých čias a v dejinách sa „otcom stratégie“ nechali inšpirovať napr. Napoleon či vojvoda z Wellingtonu.  

Výsledok púnskych vojen

Trojicu konfliktov zavŕšila porážka a úplné zničenie Kartága. Rímska ríša tak ovládla takmer celé Stredomorie vrátane Španielska, Grécka a Sicílie. Mesto Kartágo po sto rokoch od jeho zničenia vzkriesil až Gaius Julius Caesar, ktorý dal mesto znovu vybudovať, samozrejme už ako rímske. Po Feničanoch a Rimanoch sa v meste usadili Vandali, Byzantínci, Turci, Španieli, Francúzi, no stálymi obyvateľmi sa stali Arabi. Kartágo je dnes jednou z najnavštevovanejších oblastí Tuniska. 

Autorka: Daniela Čižmárová

Zdroje: forum-kmene.webnode.cz, iulius.wz.cz

Obrázky: forum-kmene.webnode.cz, wikipedia.org

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.