Katolícke sprisahanie proti Hitlerovi

Hitler aj pápež Pius XII. boli vychovávaní ako katolíci, v detstve plánovali stať sa kňazmi a oplývali výraznými ambíciami. Ich cesty však čoskoro nabrali veľmi odlišný smer. Prečítajte si nasledujúci článok a dozviete sa o katolíckom sprisahaní proti Hitlerovi, o operácii Valkýra aj o kontroverziách, ktoré sa viažu k osobe pápeža Pia XII.

Hlavné postavy katolíckeho sprisahania

Počiatkom roku 1939 zomrel pápež Pius XI. (1857-1939) a čoskoro ho na jeho mieste nahradil pod menom Pius XII. Eugenio Pacelli (1876-1958), ktorý dovtedy riadil zahraničné záležitosti Vatikánu. Nemecko, vedené Adolfom Hitlerom (1889-1945), rozpútalo neskôr 2. svetovú vojnu svojím podrobením si Poľska, krajiny s veľkým podielom obyvateľstva katolíckeho vierovyznania. Mnohí poľskí duchovní boli usmrtení alebo odvedení do koncentračných táborov.

O týchto udalostiach sa dozvedel aj nový pápež, ktorý sa nedokázal rozhodnúť, ako na ne reagovať. Mal by sa verejne vyjadriť a riskovať Hitlerov hnev alebo radšej mlčať, a teda ochrániť veriacich pred horším osudom? Obával sa, že by svojou aktívnosťou mohol celú situáciu zhoršiť a tým sa nepriamo podieľať na usmrtení väčšieho množstva ľudí.

Počas vojny využíval Vatikán celú sieť špiónov v Nemecku, ktorí zhromažďovali dôkazy o nacistických zločinoch proti cirkvi. Tu mal zásadnú úlohu Josef Müller, prezývaný Ochsensepp (1898-1979), ktorý pracoval ako tajný kuriér posielajúci správy nemeckých biskupov do Vatikánu. Nemenej dôležitá bola aj kontrarozviedka Abwehr zoskupujúca pod vedením admirála Wilhelma Canarisa (1887-1945) ľudí, ktorí chceli odstrániť Hitlera a čo najrýchlejšie ukončiť vojnu.

Zároveň sa v Abwehri domnievali, že je treba mať plán na usmrtenie Hitlera, aby tak Británia a ďalšie krajiny nespochybňovali uzatvorenie mieru s Nemeckom. K tomu chceli využiť mocnú osobu, ktorá by im dodala vierohodnosť a potvrdila reálnosť nemeckého odporu voči Hitlerovi. Touto osobou s veľkou autoritou sa mal stať práve pápež, ktorý mal vyjednať dohodu s Britmi, ktorá by po puči ochránila nemeckú suverenitu.

Abwehr však nevedel, akú bezpečnú linku možno použiť pre komunikáciu s Vatikánom a tu do hry vstúpil Müller, ktorý tak každý týždeň lietal na svojom letúne z Mníchova do Talianska, a to spolu s kufríkom plným dokumentov o nacistických zločinoch zameraných hlavne proti cirkvi. V októbri sa týmto spôsobom k pápežovi dostal tajný návrh Abwehru, s ktorým Pius po menšom otáľaní súhlasil.

Preferoval zbaviť sa Hitlera bez potreby atentátu, zároveň si však uvedomoval nevyhnutnosť tejto akcie a nachádzal podporu v učení Tomáša Akvinského (1224-1274), ktorý tvrdil, že kto zabije tyrana, bude velebený a odmenený. Spiknutie sa síce začalo pápežovou podporou, čoskoro ho však ohrozil iný pokus o atentát.

Neúspešný pokus o atentát a dohoda Britov s nemeckými sprisahancami

Mníchovský komunista Georg Elser (1903-1945) vložil v novembri 1939 bombu s časovou rozbuškou pod pódium, na ktorom Hitler tradične prednášal svoj príhovor pri príležitosti miestneho pivného puču. Rozbuška bola nastavená na čas 21:20, kedy mal byť Hitler podľa Elserovej skúsenosti z minulého roka v polovici svojho prejavu. Hitler sa však tento rok poponáhľal, aby stihol vlak z Mníchova do Berlína, kde plánoval nariadiť inváziu do západnej Európy. Tento pokus o atentát tak usmrtil 8 ľudí a desiatky ďalších zranil, Hitler mu však unikol bez ujmy.

Následne boli bezpečnostné opatrenia v blízkosti Hitlera výrazne sprísnené a spiklencom spolupracujúcim s Vatikánom sa tak skomplikovala ich misia. V januári 1940 sa pápež Pius XII. tajne stretol s britským veľvyslancom v Ríme, s D´Arcym Osbornom (1884-1964), a prezradil mu informáciu nemeckých špiónov, podľa ktorej sa Hitler chystal napadnúť západnú Európu, pričom v lete plánoval pochodovať na Paríž. 

Zároveň ho oboznámil s plánovaným sprisahaním niektorých nemeckých generálov a začal jednať o podmienkach, ktoré mali v Nemecku sprevádzať zmenu režimu. Briti požadovali nemeckú demilitarizáciu, obnovenie vlády práva, zastavenie plánu invázie, oslobodenie Poľska a danie na výber ostatným podrobeným národom, či sa rozhodnú zostať naďalej súčasťou Ríše, alebo dajú prednosť nezávislosti. Sprisahanci na oplátku požadovali od Británie sľub, že neskôr nenapadne Nemecko ani nebude zasahovať do jeho novej vlády. Táto vzájomná dohoda bola spísaná na vatikánskom hlavičkovom papieri a dokument bol prísne strážený, nakoľko by jeho zverejnenie ohrozilo životy všetkých, čo boli v sprisahaní zapletení, vrátane pápeža.

Ďalší priebeh vojny

Čas plynul, k atentátu na Hitlera nedochádzalo a sprisahanci strácali čoraz viac britskú dôveru. 10. mája 1940 Nemecko napadlo Francúzsko a neskôr vtrhlo aj do Holandska, Belgicka a Luxemburska. Pravdepodobnosť ďalšej dohody medzi Britmi a nemeckými generálmi, ktorí sa teraz nachádzali uprostred bojov, tak zásadne poklesla. Niektorí sprisahaneckí generáli začali byť presvedčení o tom, že Hitler nakoniec vojnu vyhrá a oni sa chceli nachádzať na strane víťaza.

Celé sprisahanie sa tak načas zastavilo. Za rok a pol ovládlonacistické Nemecko väčšinu Európy. December roku 1941 odhalil ale jeho slabiny prostredníctvom ústupu nemeckej armády na východnom fronte po porážke pri Moskve a japonského útoku na Pearl Harbor, načo do vojny vstúpilo USA. 11. decembra vyhlásilo Nemecku vojnu. Hitlerovo víťazstvo bolo čoraz neistejšie, počet obetí na oboch stranách narastal a sprisahanecký plán začínal znovu naberať na intenzite.

V marci 1943 dostali vysoko postavení dôstojníci nemeckej armády do Hitlerovho lietadla bombu, jej rozbuška sa však pravdepodobne v dôsledku studeného vzduchu vo vysokej výške neaktivovala a bomba nevybuchla. O necelý mesiac neskôr bol vatikánsky špión Müller obvinený z účasti na protihitlerovskom sprisahaní a zatknutý, načo sa zdalo, že snaha zabiť Hitlera je definitívne pochovaná.

Vojna zasahujúca do Ríma a otázka rímskych Židov

Medzitým sa vojna dostávala k pápežovým dverám. Spojenci sa do Talianska pripravovali vstúpiť z juhu a bolo len otázkou času, kedy boje zastihnú Rím. V júli 1943 zaútočili americké stíhačky na nemecké základne v Ríme, popritom však zabili aj tisíce nevinných a poškodili veľkú časť mesta, vrátane cintorína, v ktorom boli pochovaní Piovi rodičia.

Vojna tak dostala pre pápeža osobnú príchuť a on si mohol lepšie uvedomiť jej závažnosť. O niekoľko dní neskôr zatkla Benita Mussoliniho (1883-1945) jeho vlastná vláda a Hitler bol presvedčený, že je to súčasťou sprisahania z Vatikánu, ktoré je predohrou prechodu Talianska k Spojencom. Nová talianska vláda skutočne oznámila prímerie, načo nacisti ihneď vtrhli do Ríma a Vatikán bol za pár dní obkľúčený.

Z obáv o vzácne umelecké diela, boli mnohé z nich pred nacistami skrývané na cirkevnej pôde, rovnako ako približne 5-tisíc rímskych Židov. Hitler sa čoskoro dozvedel o snahe Vatikánu zachrániť ich a začínal sa obávať, že pápež verejne odsúdi holokaust, načo by mnohí vojaci slúžiaci v jednotkách SS mohli prestať veriť, že Boh stojí na ich strane. Pius opäť zaťažený dilemou sa zamýšľla, či by mal pred svetom verejne odsúdiť holokaust alebo radšej mlčať zo strachu pred Hitlerovou odplatou.

Napokon bolo 18. októbra 1943 vyše 1000 rímskych Židov, hlavne žien a detí, z mesta násilne odvlečených, pričom vojnu prežilo len 16 z nich. Pápež tak Židov ochrániť nedokázal a zároveň ich ani nevaroval pred blížiacim sa nebezpečenstvom. Niektorí sú toho názoru, že ak by Pius XII. prehlásil, že vraždenie je pekelný hriech, mnohí katolícki vojaci Nemecka by si svoj podiel na vraždení Židov premysleli. Iní zas tvrdia, že ak by aj prejav vydal, jeho slová by sa cez nepriateľské hranice nedostali.

Strauffenbergova pozícia v pláne Valkýra

Nová nádej sprisahania sa objavila v osobe nacistického plukovníka Clausa von Strauffenberga (1907-1944), ktorý bol v apríli 1943 ťažko zranený v Severnej Afrike, kedy prišiel o oko, rameno a polovicu dlane. Hoci bol držiteľom železného krížu za udatnosť, zároveň ho čoraz viac ťažilo svedomie a po svojom zranení si definitívne uvedomil, že boje je potrebné ukončiť. Stal sa impulzom, ktorý sprisahanie potrebovalo, mal motiváciu a víziu. Bol pripravený dotiahnuť veci do konca.

Keď sa plukovník Strauffenberg zotavil zo svojich zranení, bol povolaný do jednotky, ktorej úlohou bolo okrem iného zasiahnuť v prípade povstania ľudí na nútených prácach, ktorí boli v tomto momente dôležitým pilierom nemeckej ekonomiky. Možné povstanie sa Strauffenberg rozhodol využiť v prospech sprisahania, a tak vznikol plán známy ako Valkýra.  Plukovník plánoval svoju jednotku využiť k zničeniu nacistického režimu, zabitiu Hitlera a následnej aktivizácii jednotiek po celej krajine, ktoré by potlačili posledné zvyšky odporu nacistov, zatiaľčo by Strauffenberg vypracoval plán vytvorenia protinacistickej vlády. S týmto plánom bol oboznámený aj pápež.

Po deväť mesiacoch trvajúcom obliehaní bol Rím oslobodený od nemeckej nadvlády americkými jednotkami dňa 4. júna 1944 a o šesť týždňov neskôr sa Strauffenberg pripravoval na svoju úlohu. Je známe, že ako oddaný katolík navštívil deň pred plánovaným sprisahaním jeden z berlínskych kostolov, vyspovedal sa a požiadal o rozhrešenie sv. Leva, udeľované tradične pred veľkou bitkou alebo inou výnimočnou udalosťou, ktorá s veľkou pravdepodobnosťou povedie k smrti daného veriaceho.

Dňa 20. júna 1940 sa napokon plán Valkýra zmenil na realitu, keď o jedenástej popoludní prišiel plukovník Strauffenberg, spolu s dvoma bombami ukrytými v aktovke, do Hitlerovho prísne tajného vojenského komplexu známeho pod menom Wolfsschanze, čo možno preložiť ako Vlčia hradba. Po niekoľkých minútach stretnutia za Strauffenbergom prišiel vojak a upozornil ho na urgentný telefonát z Berlína. Strauffenberg teda miestnosť s Hitlerom a bombou opustil. 

Krátko nato bomba vybuchla. Strauffenberg letel urýchlene do Berlína, presvedčený o úspešnosti svojej misie. Po príchode do hlavného mesta začal obvolávať dôstojníkov sprisahania po celej Európe, aby spustili plán Valkýra. Tieto aktivity však prerušila náhla správa o tom, že Hitler pokusu o atentát unikol s ľahkým zranením. Smrti ušiel, lebo počas dvoch minút, kým Strauffenberg už nebol v miestnosti, niekto posunul aktovku s bombou o niekoľko centimetrov doprava, vedľa veľkého dreveného podstavca stola. A tento pilier odklonil energiu výbuchu tým spôsobom, že Hitler prežil.

Ešte v tú istú noc vystúpil v rozhlase, aby tak čo najskôr vyvrátil rýchlo sa šíriace zvesti o jeho smrti. Zároveň nechal okamžite zatknúť všetkých sprisahancov a plukovník Strauffenberg spolu s ďalšími osobami bol popravený improvizovaným vojenským súdom. Valkýra sa tak zmenila z očakávaného okamihu vykúpenia na koniec celého sprisahania.

Prenasledovanie a likvidácia sprisahancov

V septembri 1944 boli navyše v sídle nemeckého Abwehru objavené dokumenty dosvedčujúce nemecké sprisahanie s cieľom usmrtenia Hitlera, vedúce až k pápežovi, vrátane poznámky na pápežskom hlavičkovom papieri, kde sa schvaľovalo odstránenie nacistického režimu. Hitler bol obsahom dokumentov tak šokovaný, že po celý nasledujúci týždeň nevstal z postele. Pôvodne bol presvedčený, že júnový pokus o atentát viedla len malá skupina dôstojníkov a teraz zistil, že celé sprisahanie má hlbšie korene zasahujúce až do Vatikánu.

Keď spamätal z počiatočného šoku, rozhodol sa s novým elánom zničiť všetkých, čo mali v sprisahaní prsty, kým ešte mohol. Hlavný pápežov špión Müller pobýval vo väzení už vyše roka a teraz bol odsúdený k smrti na šibenici. Počas jednej konfrontácie s gestapom sa mu podarilo zničiť vatikánsky hlavičkový papier kompromitujúci pápeža, jeho vlastné mučenie sa však len začínalo.

Admirál Canaris, významná postava nemeckých dejín z čias 1. svetovej vojny a veliteľ Abwehru bol na Hitlerov príkaz usmrtený čo možno najkrutejším spôsobom, zatiaľčo bolo jeho utrpenie natáčané na film, neskôr prehrávaný s ďalšími podobnými filmami v Hitlerovom bunkri.

Müller však v posledných momentoch 2. svetovej vojny smrti unikol a až neskôr zistil, že ho zachránil telefonát starého priateľa, pôsobiaceho v tej dobe v Hitlerovej osobnej stráži. Generál SS Johann „Hans“ Rattenhuber (1897-1957) sa o blížiacej poprave dozvedel od svojho kolegu, ktorého požiadal o ušetrenie Müllera s tým, že ako človek s konexiami vo Vatikáne by mohol vyjednať lepšie podmienky nemeckej kapitulácie vo vojne. Po vojne si Müller získal uznanie v celej Európe a stretol sa aj s pápežom, ktorý ho srdečne privítal ako dlho strateného syna.

Kontroverzie ohľadom pápeža Pia XII.

Pápež Pius XII. vykonával svoje pápežské povinnosti nasledujúcich 13 rokov až do svojej smrti v roku 1958. Následne bol chválený po celom svete ako popredná postava svetového mieru, hoci bezprostredne po vojne bol dosť kritizovaný za svoj postoj k nacistom a niektorí ho dokonca označovali za Hitlerovho pápeža.

Jeho kritici hovoria, že mlčať počas vojny bolo veľmi pomýlené rozhodnutie, ktorým nechcel vystaviť riziku cirkev ani svoju osobu, a nestal sa tak tým, kým mal byť, morálnym hlasom sveta. Obhajcovia pápeža naopak jeho mlčanie ospravedlňujú a tvrdia, že sa tak vyhol zbytočnému prilievaniu oleja do Hitlerovho ohňa. Podľa iného názoru bol aj pápež len človekom, čo mal úprimnú snahu chrániť cirkev. Mať na pleciach podobne veľkú zodpovednosť počas okolností 2. svetovej vojny určite nebolo jednoduché.

Zároveň existuje snaha prehlásiť tohto pápeža za svätého, ku ktorej sa vykonal v roku 2009 prvý krok prehlasujúci ho za ctihodného. Zatiaľčo pre niektorých by možná kanonizácia Pia XII. bola zaslúženou spravodlivosťou, podľa iných to nie je vhodné, a to vzhľadom na pápežovu prílišnú zdržanlivosť a mlčanie v okamihoch, ktoré si vyžadovali jeho reakciu. Kvôli dodnes pretrvávajúcim otázkam a rozporom ohľadom jeho osoby je možné predpokladať, že Pius XII. v blízkej budúcnosti za svätého prehlásený nebude.

Zároveň sa nám však pri pohľade na tohto pápeža otvárajú ďalšie otázky. Do akej miery by náboženskí vodcovia mali zasahovať do politických konfliktov? Vedú ich výroky k posilneniu mieru alebo k povzbudzovaniu nepriateľa? Možno vôbec niekedy ospravedlniť vraždu pre vyššie dobro, či už teóriami Tomáša Akvinského alebo iným učením? Každá vojna v histórii preveruje naše definície dobra a zla, žiadna ale zrejme nepoukazuje tak zreteľne na šedé miesta, ako práve tajný boj medzi pápežom a Hitlerom počas 2. svetovej vojny.

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Pápež vs. Hitler

Obrázok: thecatholicthing.org/wp-content/uploads/Hitler

_Credit_Everett_Historical_via_wwwshutterstockcom

_Pope_Pius_XII_Public_Domain_CNA.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.