Keď malo Uhorsko dvoch kráľov…

Keď počas bitky pri Moháči v roku 1526 zomrel uhorský panovník Ľudovít II. Jagelovský, v Uhorsku vymreli Jagelovci a bolo otázne, kto sa stane novým panovníkom. Na základe dohody medzi Jagelovcami a Habsburgovcami to mal byť Ľudovítov švagor, a teda Ferdinand Habsburský. Avšak o trón mal záujem aj domáci magnát Ján Zápoľský, ktorý sa postupne pripravoval na úlohu kráľa. Ak máte záujem dozvedieť sa viac o vývoji Uhorska za panovania dvoch kráľov, určite si prečítajte nasledujúci článok magazínu Magistra História.

ferdinand-a-zapolsky

Korunovácie v Uhorsku

Prvá korunovácia sa v Uhorsku uskutočnila krátko po smrti Ľudovíta II., a to 11. novembra roku 1526. Ján Zápoľský sa nechal korunovať v Stoličnom Belehrade. Táto korunovácia sa uskutočnila vďaka nitrianskemu biskupovi Štefanovi Podmanickému. Ján o tejto významnej udalosti následne informoval európske panovnícke dvory. V liste poľskému kráľovi sa prezentoval tak, akoby o panovanie nemal záujem, avšak „obetoval sa“ pre Uhorsko. „Ľud uhorský uvalil na nás ťarchu panovania. Uvedomujúc si našu slabosť, trvali sme na tom, aby vláda inému oddaná bola. Konečne však privolili sme k tomu, lebo našou najhlavnejšou úlohou vždy bolo ochraňovať veci verejné a vieru kresťanskú proti Turkom.“

Ferdinand I. Habsburský sa rovnako snažil získať uhorskú korunu. Znevýhodňovalo ho práve to, že bol cudzincom, čo sa šľachte veľmi nepozdávalo, avšak obava tureckej hrozby bola napokon omnoho väčšia. Ferdinandov brat, rímsko-nemecký cisár Karol V., sľúbil, že Uhorsku pomôže v prípade tureckej invázie a rovnako sa zaviazal, že opätovne získa Belehrad. Práve preto časť uhorskej šľachty prestala váhať a zvolila si Ferdinanda za panovníka v Bratislave(17. december 1526).

Skríženie mečov

Bolo iba otázkou času, kedy dôjde k vojenskému konfliktu. Obe strany sa spočiatku snažil uzmieriť poľský panovník Žigmund, a preto panovníkov vyzval rokovať o danej situácii. Začiatkom roku 1527 došlo k stretnutiu v Olomouci, avšak rokovania neboli úspešné a výsledkom sa stal otvorený konflikt.

Ferdinand so svojím vojskom postupoval pomerne rýchlo, a už v auguste roku 1527 sa mu podarilo získať hlavné mesto Uhorska, Budín. Zdalo sa, že zvíťazil. Keď si vzdal Trenčiansky hrad, Zápoľský sa utiahol do Poľska.

Spočiatku to vyzeralo tak, že Zápoľský je už iba kráľom bez kráľovstva, avšak on sám sa rozhodol, že sa panovania len tak ľahko nevzdá. V tom období sa totižto spojil s tureckým sultánom Sűlejmanom II. Následne si najal žoldnierov a opätovne vtrhol do Uhorska. Domáce obyvateľstvo sa veľmi rýchlo pridalo na Zápoľského stranu, pretože bolo vyčerpané rôznymi výčinmi vojska Habsburgovcov.

Do Uhorska už zakrátko vtrhol aj turecký sultán, a to začiatkom roku 1529. Veľmi rýchlo postupoval cez Budín smerom k Viedni. Napriek tomu, že Viedeň sa obránila, tento turecký vpád výrazným spôsobom podporil Zápoľského vládu a oslabil Ferdinanda.

V nasledujúcom roku sa snažil Ferdinand opäť útočiť, aby sa stal jediným panovníkom v Uhorsku. Vzájomný konflikt, ale i turecké plienenie spôsobilo to, že v Uhorsku bolo skôr bezvládie a šľachta sa pridávala na tú stranu, ktorá prinášala väčšie výhody.

Obaja králi sa napokon rozhodli pre uzmierenie. Mierová zmluva bola podpísaná vo Veľkom Varadíne v roku 1538. Panovníci sa navzájom uznali a rozdelili si Uhorsko. Ferdinand si ponechal západ a sever kráľovstva, pričom jeho hlavným mestom bola Bratislava. Panovník Ján mal Sedmohradsko a Zadunajsko, pričom jemu ostalo ako hlavné mesto Budín. Takisto sa dohodli, že ak Ferdinand umrie bez dediča, všetko získa Ján. Na druhej strane, ak by zomrel Ján, jeho prípadný potomok už nemal byť vymenovaný za kráľa, ale iba spišského grófa. Obaja túto zmluvu držali pred Turkami v tajnosti.

Panovník Ján sa však napokon netešil dlhému panovaniu, pretože zomrel v roku 1540, krátko po oslave narodenia jeho jediného syna. Následne bol pochovaný v Stoličnom Belehrade ako uhorský panovník, preto malo Uhorsko opätovne už iba jedného kráľa. Avšak vzájomný spor o moc spôsobil značný nárast tureckej moci, čo oslabilo Ferdinanda ako kráľa.

________________

AutorkaVeronika Dziaková

Zdroj:

SEGEŠ, Vladimír (ed.). Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2010, s. 299. ISBN 978-80-10-02026-3.

Obrázok:

upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2d/Ferdinand_I_HRR_MATEO.jpg/230px-Ferdinand_I_HRR_MATEO.jpg

cs-mince.eu/images/post/1/635_large.jpeg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.