Kolaps doby bronzovej

Okolo roku 1200 p. n. l. došlo prakticky ku koncu vtedajšieho sveta, ktorý so sebou priniesol zánik viacerých veľkých civilizácií a zásadné zmeny v štruktúre spoločnosti, politickom systéme a riadení vojska. Čo však k tomuto koncu a následným zmenám viedlo? Čo ich zapríčinilo? O tom už viac v nasledujúcich riadkoch. 

kolaps

Zánik veľkých civilizácií a počiatok Temnej doby

Staroveký svet, ktorý sa rozprestieral od Egypta k Čiernemu moru, bol domovom mocných národov. Vládli im králi s veľkými armádami. Príslušníci mykénskej a minojskej kultúry vytvorili svoje domínium v pevninskom Grécku, na Kréte aj Egejských ostrovoch. Ramzes II. Veľký zásadne zmenil podobu Egypta, zatiaľčo Chetiti dominovali dnešnému Turecku a severnej Sýrii. Kanaánci mali medzitým pod palcom obchod a kontrolu ciest, rovnako ako súčasný Izrael, Libanon a Jordánsko.

Keď archeológovia začali tento rozsiahly a rozvinutý svet podrobnejšie skúmať v 30. rokoch 20. storočia, objavili v ňom zaujímavý vzor. Všimli si, že zhruba v rovnakom čase, a teda okolo roku 1200 p. n. l., došlo k rozsiahlemu ničeniu veľkých miest, ktoré sa začalo rýchlo šíriť. V tomto období tak zanikajú veľké civilizácie Mykénčanov, Minojcov a Chetitov, do veľkej miery je oslabený Kanaán a Egypt svoju niekdajšiu slávu už nikdy viac nedosiahne. Kultúry patriace k najväčším svojej doby tak prakticky zanikli v priebehu jednej až dvoch generácií.

Začiatok vlády egyptského faraóna Ramzesa II. so sebou prináša stavbu veľkolepých budov a pôsobivý pokrok krajiny. V čase panovania Ramzesa III. však už dochádza k rozsiahlej inflácii, kríze daňového systému a stavajú sa menej impozantné budovy. Približne storočie po vynájdení prvej abecedy v Ugarite a prvom hudobnom zázname zo Sýrie, písané nálezy z tohto obdobia náhle končia, a tak dochádza k času označovanému ako Temná doba alebo Doba temna. Tá so sebou prináša zánik niektorých civilizácií, zatiaľčo iné akoby zabudli písať či stavať vo veľkých rozmeroch.

Záhadné horské osídlenia na Kréte

Vieme, že na Kréte sa obchodníci začali presúvať z pobrežia do centra ostrova, kde bežne žili farmári a pastieri. Viaceré oblasti zostali tak prakticky bez osídlenia a vidieť na nich následky ničenia v podobe rozsiahlych hrobov a stôp po požiari. Hoci väčšina výskumníkov pôvodne hľadala príčiny ničenia v ruinách palácov niekdajších veľkých miest, skutočné dôkazy sa ukrývajú v horách a dolinách vnútrozemia Egejských ostrovov.

Na hore Karfi na Kréte boli objavené zvyšky horskej osady čiastočne skúmanej v 30. rokoch 20. storočia. Pôvodne sa považovali za sezónne osídlenie využívané počas studenej zimy, neskôr sa však prihliadlo na masívne steny tunajších domov. Výskumom osady sa podrobne zaoberal poľský archeológ Krzystof Nowicki, ktorý tu odkryl približne 30 obydlí, využívaných pre asi 120-150 rodín, a teda zhruba pre 600 až 1200 ľudí.

Poloha tejto osady v nadmorskej výške vyše 1100 metrov na vrchole kamenistej hory je veľmi nezvyčajná. V zime je toto miesto veľmi studené a veterné, podmienky pre život tu zďaleka nie sú ideálne. Nowicki objavil rozličné zvyšky keramiky, ktoré všetky možno datovať do doby okolo roku 1200 p. n. l. Krátko predtým pritom boli mnohé pobrežné osídlenia zničené alebo opustené.

Prírodné katastrofy ako zdroj zásadných zmien?

Čo viedlo ľudí k presunu z pobrežia do vnútrozemia? Na to odpovedajú mnohé teórie a väčšina dôkazov vedie k domnienke o prírodnej katastrofe v podobe sopečného výbuchu alebo rozsiahlych záplav vo východnom Stredomorí. Od konca doby bronzovej vody Stredozemného mora totiž výrazne poklesli. Ďalšou možnosťou sú ničivé zemetrasenia, ktoré pravidelne oblasť zasahovali a spôsobili zničenie mnohých tunajších pamiatok.

Problémom však je, že poškodené miesta nezanikali súčasne, ale v rozličný čas v priebehu 500 rokov. Dnes už vieme, že existuje efekt, ktorý geológovia nazývajú sekvencia zemetrasení, kedy puklina v zemskom povrchu nevypustí všetku svoju silu v podobe zemetrasenia naraz, ale v priebehu viacerých rokov. Prechádza vtedy v smere z východu na západ alebo zo severu na juh. Celý tento proces môže zabrať niekoľko desaťročí.

Mnoho zničených miest sa nachádza v seizmicky aktívnych zónach. Táto teória však nevysvetľuje, prečo sa ľudia presúvali do ťažšie dostupných miest. Nehostinné lokality mohli byť tak posledným útočiskom, ktoré malo poskytnúť ochranu nie pred prírodou, ale ľudskými nepriateľmi. Palác v Ugarite v severnej Sýrii bol zničený požiarom okolo roku 1200 p. n. l. a v jeho ruinách bola v modernej dobe objavená listina požadujúca od spojencov posily pred blížiacimi sa početnými nepriateľskými loďami. Listinu sa ale očividne nepodarilo včas odoslať a mesto bolo zničené.

Útoky morských národov

Ľudí prichádzajúcich od mora na lodiach označili Egypťania ako morské národy a zachytili ich na maľbách so zvláštnymi prilbami na hlavách. Ich hnutie ohrozovalo celé východné Stredozemie, pričom jeho cieľom nebolo len napádanie, ale aj usádzanie.

Kryzstof Nowicki po skúmaní Karfi objavil ďalšiu horskú osadu menom Katalimata, ktorá je dostupná výhradne náročným stúpaním po takmer neviditeľnom chodníku tiahnucom sa po okraji hory. Tu odhalil stopy života pastierov a farmárov, ktorí očividne obriaďovali svoj dobytok a úrodu v údoliach len v čase, keď to bolo bezpečné. Život tu bol nepochybne veľmi ťažký, zároveň však poskytoval bezpečné útočisko.

Každý blížiaci sa nepriateľ musel byť viditeľný už z veľkej diaľky, čo tunajším obyvateľom dalo dostatok času na prípravu obrany. Útočníci by boli nútení stúpať po úzkom horskom chodníku jeden za druhým a počas šplhania po útese by nemohli držať zbrane. Aj menšia skupinka z osady by tak na tomto mieste dokázala zastaviť silnejšiu a početnejšiu armádu.

Nowicki preskúmal na Kréte takmer 2000 hôr a objavil približne 80 horských osád, z ktorých všetky boli datované do tej istej doby. Zároveň boli orientované rovnakým spôsobom, otvorené smerom k horám v pozadí, čo tiež podporuje domnienku, že slúžili na ochranu pred morskými národmi a nie susednými nepriateľmi.

Kto sa však skrýva pod označením morské národy? Istá egyptská správa identifikuje 9 skupín morských národov, ktorých pomenovania nám dávajú nápovedu o ich možnom pôvode. O skupine Šekleš sa napríklad tvrdí, že pochádzala zo Sicílie a medzi možnými domovmi morských národov udávajú odborníci juhovýchodné Turecko, severnú Sýriu, východné Stredozemie alebo Sicíliu, Sardíniu či západné a stredné Stredozemie. Nevieme presne určiť, či sa pohybovali v smere z východu na západ alebo naopak.

Rebélia nižších vrstiev spoločnosti?

Existuje aj teória, podľa ktorej samotná štruktúra starovekého sveta ho zásadne oslabila pred útočníkmi prichádzajúcimi zvonku. V tejto štruktúre mocný panovník ovládal a kontroloval prakticky celý každodenný život spoločnosti a bol považovaný za pozemského reprezentanta bohov. Jedinú možnosť bežným ľuďom pre aspoň čiastočné vymanenie sa zo systému poskytovala armáda, hoci aj v tej bola ich úloha podradná.

V týchto časoch sa v armáde často používali bojové vozy, ktoré riadili vyššie postavení vojaci, udávaní v záznamoch po mene. Za nimi sa nachádzali bežní vojaci, ktorí dokončovali prácu vozov a záznamy ich udávajú v množstvách. Kým dochádzalo ku konfliktom, našlo sa pre týchto ľudí miesto, koncom doby bronzovej ale nastal relatívny mier, dosiahnutý prostredníctvom dohody medzi Ramzesom II. a Chetitmi. Toto polstoročie mieru bolo jedným z vrcholov rozkvetu staroveku, nasledoval ho však zánik.

Fakt, že bežní vojaci už neboli veľmi potrební mohol viesť k ich povstaniu alebo k tomu, že sa dobrovoľne pridali na stranu cudzieho nepriateľa. Vo výzbroji týchto vojakov a ľudí morských národov vidieť viaceré podobnosti. Tieto národy nepoužívali zbroj, ktorá by ich spomaľovala v boji. Namiesto nej využívali len malé kožené štíty a hrôzostrašné prilby.

Aj odpoveď na to, ako dokázali morské národy pokoriť mocnejšie civilizácie, môže tkvieť v ich vojenskej stratégii. Pre víťazstvo v boji nepotrebovali drahé bojové vozy s konským záprahom, radšej využívali lacnú zbraň používanú pôvodne pre lov, kópiu. Pred tou sa vojaci riadici voz a vyzbrojení masívnou výzbrojou nevedeli dobre chrániť, ba ani sa efektívne brániť v boji zblízka. Bojovníci s ľahkým štítom, kopijou a malým mečíkom boli oproti ním oveľa pohyblivejší a pokiaľ kopijou zabili zdiaľky koňa ťahajúceho voz, jeho majiteľ v neskoršom boji tváre v tvár nemal veľkú šancu na úspech.

Ako Egypt unikol skaze

Hoci Egypt už po útokoch morských národov svoju niekdajšiu slávu neobnovil, na rozdiel od susedných kultúr im dokázal odolať. Vynikal rozsiahlym medzinárodným obchodom aj rozvinutou diplomatickou sieťou, čo mu umožnilo udržiavať efektívnu komunikáciu s okolitými národmi. Aj prepracovaný špionážny systém pomohol Egyptu k tomu, že bol o blížiacom sa nebezpečenstve včas informovaný a mohol sa naň teda lepšie pripraviť.

Egypťania si uvedomili, že v rozpore s ich označením boli morské národy silnejšie na suchej zemi a väčšinu bojov viedli na súši. Ramzes III. sa ich preto rozhodol zastaviť skôr než pevninu dosiahnu a túto jeho snahu dokumentujú viaceré maľby zobrazujúce rozsiahly boj na člnoch na vodnej hladine. Nedá sa však určiť, či ide o rieku Níl alebo otvorené more.  Lukostrelci pritom útočili na nepriateľov aj zo súše.

Zmeny po útokoch morských národov

O niečo neskôr sa posledná vlna morských národov rozpŕchla, zaužívané vojenské stratégie však prešli zásadnou zmenou. Zatiaľčo v dobre bronzovej spočívalo jadro obrany v bojových vozoch, v nasledujúcej dobe železnej sa rozhodujúcou bojovou silou stalo rozsiahle pešie vojsko. Hoci vozy sa používali aj naďalej, stratili na svojej dôležitosti.

Po porážke hlavných národov doby vzniklo mocenské vákuum a upravilo sa usporiadanie spoločnosti, v ktorom spodná trieda zložená z farmárov, pastierov a otrokov nadobudla väčší význam. Keď nebezpečenstvo útoku morských národov pominulo, ľudia obývajúci horské útočiská (ako tie objavené na Kréte) sa vrátili späť do údolí bližšie ku svojim poliam a dobytku. Už nemali potrebu budovať si osídlenie v podobnej výške. Čo sa ale stalo s bojovníkmi označovanými za morské národy je naďalej záhadou. Egypťania tvrdia, že ich zvyšky sa usadili na území Egypta a Kanaánu.

Nemožno však spochybniť fakt, že po konci doby bronzovej došlo k niečomu novému. Hoci nastala temná doba, z jej popola sa neskôr zrodil fénix v podobe antického Grécka, ktoré prinieslo so sebou nové politické systémy a demokraciu. Morské národy možno zničili vtedajší svet, zároveň ale umožnili, aby vznikol nový, ku ktorému by v pôvodnom usporiadaní spoločnosti pod vládou všemocných panovníkov pravdepodobne nikdy nedošlo. Zvrhnutie starých štruktúr jednoducho viedlo k vzniku nových.

Hoci presná skupina zmien, ku ktorým koncom doby bronzovej došlo, musí byť ešte skúmaná, najpravdepodobnejšie je, že išlo o súhrn viacerých faktorov. Útokom morských národov pomohol technologický pokrok a zrejme aj niekoľko prírodných katastrof (požiarov, povodní a zemetrasení). Pod súhrnom viacerých faktorov súčasne systém skolaboval a vystriedal ho iný systém prinášajúci mnohé zmeny.

______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Bronze Age collapse

Obrázok: i2.wp.com/scienceheathen.com/wp-content/uploads/2015/02/image52-e1423695313274.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.