Kontroverzný Projekt „Blue Book“ sa dočká nového seriálového spracovania

     Uznávam, že téma mimozemských civilizácií sa môže javiť ako nevhodná pre web zaoberajúci sa históriou. No skutočnosť, že okrem ľudí by mohol vo vesmíre žiť aj niekto iný, je sama o sebe históriou. Ľudí od nepamäti fascinuje myšlienka návštevníkov z vesmíru. Ja sa ale nechcem v tomto článku zaoberať „mimozemšťanmi“ ako takými, ani rozoberať na teoretickej báze, či je možné, aby tu nejakí boli. Mojím cieľom je posvietiť si na kontroverzný, ale zároveň populárny Projekt „Blue Book“ (Modrá kniha). Nech sa páči, čítajte magazín Magistra História.

Čo to vlastne Projekt Blue Book bol

     Projekt sa spustil v roku 1952, ale jednalo sa už o druhé obnovenie podobnej štúdie. V podstate išlo o sériu systematických štúdií o UFO, ktoré previedlo Letectvo Spojených štátov amerických. V decembri 1969 bolo nariadené ukončenie, no v skutočnosti projekt fungoval ešte pár týždňov, a teda do januára 1970. Celý projekt bol od svojho vzniku až po koniec vedený J. Allenom Hynekom, bývalým profesorom astronómie na Štátnej univerzite v Ohiu. Kým vedúci vojenskí hodnostári sa v projekte vystriedali, on mu zostal verný.

Cieľ projektu

     Cieľom projektu bolo zvážiť a rozhodnúť, či mimozemské neidentifikovateľné objekty predstavujú nebezpečenstvo pre národnú bezpečnosť. Pod záštitou Blue Book bolo preverených niekoľko tisíc hlásení o UFO. Výsledkom bola Condonova správa, čo bola aj posledná bodka za projektom.

Výsledok 

     Počas svojho fungovania zaznamenal projekt 12 618 hlásení o UFO. Väčšina z nich bola odčiarknutá ako prírodný úkaz (búrka, hviezdy a podobne), prípadne sa to „zvalilo“ na konvenčné lietadlá. Niektoré zo správ boli uvedené ako falošné. Len asi 6 % (701) správ bolo označených ako nevysvetlené. Všetky správy boli archivované a sú k dispozícii vzhľadom na Zákon o slobode informácií. Akurát mená a iné osobné údaje boli zo správ vyňaté.

     Väčšina ľudí prijala výsledky projektu ako dôveryhodné. Zdalo sa im prijateľné zmieriť sa s tým, že UFO nie je nič mimoriadneho. Nájdu sa ale aj takí, ktorí sa domnievajú, že prostredníctvom Projektu Blue Book sa prevádzali pochybné výskumy, ba dokonca sa mali zakrývať dôležité stopy. Niektoré dôkazy veľmi okato  naznačujú, že určité prípady neboli v „Knihe“ vôbec zaznamenané. Pošepkáva sa, že projekt nikdy neskončil a vláda USA stále eviduje zvláštne prípady, hoci tvrdí opak.

Predchodcovia Blue Book

     Verejné štúdie neidentifikovateľných objektov boli spustené pod záštitou Projektu Znamenie už koncom roka 1947. Projekt vznikol na popud generála Nathana Twininga, veliteľa veliteľstva leteckého materiálu na leteckej základni Wright-Patterson. Práve táto základňa sa stala aj sídlom Projektu Znamenie, ako aj ďalších oficiálnych vyšetrovaní amerického letectva.

Výsledok Projektu Znamenie

     Z prvého oficiálneho projektu nevzišli žiadne oficiálne závery. Podľa prvého riaditeľa projektu Blue Book, kapitána Edwarda J. Ruppelta, bol konečný odhad taký, že lietajúce taniere sú skutočné stroje, ktoré nevyrobili Rusi ani Američania. Je pravdepodobné, že sú mimozemského pôvodu. Takto to bolo podané Pentagonu, no zistenia boli následne zničené generálom Hoytom Vandenbergom, veliteľom personálneho amerického letectva. Dôvodom mal byť nedostatok fyzických dôkazov. Následne nato bol Projekt Znamenie zrušený.

     Na „Znamenie“ nadviazal v roku 1948 Projekt Grudge, ktorého úlohou bolo všetko dôkladne prešetriť a vyriešiť. Ruppelt toto obdobie nazval ako „temné časy“ vyšetrovania UFO. Podľa očakávaní označil „Grudge“ všetky zvláštne správy a objekty za prírodné javy, prípadne za ich zlé vysvetlenie, pretože 23 % správ bolo nevysvetlených.

Kapitán Ruppelt

     Ruppelt svojho času uviedol, že na konci roku 1951 boli viacerí vysoko postavení vplyvní generáli amerického letectva natoľko nespokojní s vyšetrovaním UFO, že zrušili Projekt Grudge a nahradili ho Projektom Blue Book. Do projektu sa zvlášť angažoval generál William Garland, ktorý presadzoval veľmi dôkladné preskúmanie, a to z toho dôvodu, že UFO sám spozoroval. Prvým vedúcim projektu bol zmienený kapitán Edward J. Ruppelt, letec vyznamenaný počas 2. svetovej vojny. To on zaviedol pojem „neidentifikovaný lietajúci objekt“, aby nahradil termín „lietajúci tanier“ či „lietajúci disk“. O niekoľko rokov Ruppelt na svoju funkciu rezignoval a napísal knihu Správa o neidentifikovaných lietajúcich objektoch. Kapitán zaviedol viacero zmien, napríklad usmernil spôsob, akým bolo UFO hlásené vojenským úradníkom, aby sa predišlo výsmechu. Pre svedkov zvláštnych úkazov nariadil vytvoriť štandardný dotazník, aby tak získal dáta potrebné na štatistickú analýzu. Na základe týchto dát bol neskôr vytvorený masívny výskum ukončený v roku 1954 a známy ako Zvláštna správa projektu Blue Book číslo 14. Ruppelt bral svoju prácu veľmi vážne a snažil sa, aby sa personál nerozdelil na frakcie, a teda prívržencov a odporcov UFO. K projektu pristupoval objektívne. Ak bol niekto málo, či príliš nadšený mimozemským svetom, s výskumného tímu ho vyhodil. Pod Ruppeltovým vedením sa Blue Book zaoberal napríklad aj svetlami v Lubbocku a kontroverzným kontaktom nad Washingtonom. Na Ruppeltové veľké sklamanie bolo americkému letectvu odporučené, aby zbagatelizovalo fenomén UFO a zahájilo kampaň na zmiernenie záujmu verejnosti. Navrhovalo sa zľahčovanie v médiách, s pomocou spoločnosti Walta Disneyho, s využitím psychológov, astronautov a celebrít. Fenomén UFO sa tak nadobro zosmiešnil a priniesol prozaické vysvetlenia pre väčšinu zvláštnych prípadov.

Zamietnuté pod koberec

     Mnohí veria, že program oficiálnej propagandy a špehovania slúžil na ovládanie verejného názoru. Nariadenia a odporúčania vlády ovplyvnili spôsob vyšetrovania UFO do dnes. V decembri 1953 zakázalo nariadenie 146 hovoriť armáde Spojených štátov amerických o tajných správach s nepovolanými osobami. Za porušenie hrozilo dvojročné väzenie alebo pokuta 10.000 dolárov.

Robertsonova porota

     Ruppelt vo svojej knihe píše, že vláda v zastúpení Robertsonovej poroty spôsobila demoralizáciu pracovníkov Blue Book a obmedzila ich vyšetrovacie právomoci. Po odporúčaniach poroty vstúpilo do platnosti nariadenie armády 200-2, ktoré zakazovalo publikovať prípady UFO, ktoré ešte neboli vyriešené, ba dokonca ich mali tajiť. Následne prešli právomoci na novo vytvorenú 4602. leteckú výzvednú eskadru (AISS) leteckej obrany. Jej úlohou bolo vyšetriť najdôležitejšie prípady, ktoré sa zároveň dotýkali aj národnej bezpečnosti. Tieto prípady boli Projektu Blue Book odobraté a ponechali mu len triviálnejšie pozorovania. Veliteľom personálu letectva sa stal generál Nathan Twining, ktorý stál pri zrode Projektu Znamenie. Ten aj UFO definoval ako „akýkoľvek objekt vo vzduchu, ktorý svojím výkonom, aerodynamickými vlastnosťami alebo nezvyklými prvkami nezodpovedá súčasne známym typom lietadiel a rakiet, prípadne taký objekt, ktorý sa nedá popísať ako známy“.  4602 fungovala v utajení, a tak sa stal z Blue Book len falošná organizácia. Preto sa netreba čudovať, že frustrovaný Ruppelt požiadal o preloženie. Obdobie jeho vyšetrovania je považované za vrchol verejného prešetrenia UFO, kedy bolo vyšetrovanie vedené vážne a malo podporu na vysokých miestach. Po Ruppeltovi sa projekt dostal do „obdobia temna“, z ktorého sa už nikdy nevyvliekol. Nešťastný kapitán Ruppelt neskôr sám nazval UFO ako „Mýtus vesmírneho veku“.

Tí, ktorí prišli po Ruppeltovi

     V marci 1954 bol do čela Blue Book postavený kapitán Charles Hardin. Väčšinu vyšetrovaní však prevádzala AISS a kapitán nenamietal. Práca na projekte ho nudila a každého, kto sa zaujímal o UFO, považoval za blázna. Po ňom prevzal vedenie projektu v roku 1956 kapitán George T. Gregory. Ten viedol Blue Book v ešte väčšej anti-UFO miere. AISS bolo zrušené a vyšetrovanie prevzala 1066. eskadra letectva. Gregoryho taktikou bolo, že „možné“ sa stalo „pravdepodobným“ a „pravdepodobné“ sa stalo „určitým“. Možná kométa sa tak stala pravdepodobnou kométou, kým pravdepodobná kométa sa stala proste kométou. Takto jednoducho znížil počet nevysvetlených prípadov UFO. Major Friend viedol projekt od roku 1958. Snažil sa o vylepšenie údajov a katalógov, no jeho snaha bola podkopaná nedostatkom financovania a podpory. V roku 1960 prebehlo vypočúvanie v Kongrese ohľadne UFO. Civilná výskumná skupina NICAP mala dojem, že Blue Book zatajuje dôkazy, dokonca mala podporu niekoľkých spojencov v Kongrese. Blue Book tak prešetroval nielen Kongres, ale aj CIA. Výsledkom bolo rozšírenie personálu, pretože zainteresovaní sa domnievali, že Blue Book nie je vedeckou štúdiou na úrovni. Zároveň sa zvýšil aj rozpočet. To kritikov utíšilo, ale len na okamih. Keď Friend v roku 1963 z projektu odchádzal, sám si myslel, že by ho bolo dobré rozpustiť, a to aj napriek námietkam kritikov. Major Hector Quintanilla sa stal vedúcim Blue Book v roku 1963. Pokračoval v snahe všetky prípady rýchlo objasniť, a preto si jeho pôsobenie v projekte vyslúžili najostrejšiu kritiku. Blue Book stratila hodnovernosť.

Condonova komisia

     Kritika Blue Book postupne narastala. Civilná skupina NICAP pritlačila a obvinila vládu z utajovania informácií. Po vypočúvaní v roku 1966 bola založená Condonova komisia ako neutrálne vedecké výskumné teleso. Komisia sa ale dostala do sporu, pretože niektorí členovia obvinili riaditeľa Edwarda U. Condona zo zaujatosti. Nakoniec komisia prehlásila, že na UFO nie je nič podivné, a preto sa ho neoplatí viac skúmať.

Konečná stanica Blue Book

     Podľa prehlásenia Condonovej správy zo 17. decembra 1969 uviedol tajomník letectva Robert C. Seamans, že Projekt Blue Book bude ukončený, pretože ďalšie vyšetrovanie sa nedá obhájiť ani z hľadiska národnej bezpečnosti, ba ani z vedeckého hľadiska. Všetky záznamy boli odoslané z archívu letectva na leteckú základňu Maxwell v Alabame. V záverečnej správe Projektu Blue Book stojí aj to, že UFO je výsledkom miernej formy hystérie. Jednotlivci, ktorí cielene vyrábali šokujúce správy sa snažili o to, aby skutočnosti mystifikovali, prípadne im išlo o prostú publicitu. Malo ísť o psychopatologické osoby a vo väčšine prípadov išlo len o zlé alebo nesprávne pochopenie rôznych obvyklých javov. Tieto oficiálne správy ale priamo popierali Zvláštnu správu číslo 14, ktorú letectvo samo vydalo. Psychologické faktory a mystifikácia tvorili len 10 % všetkých prípadov. Až 22 % zostalo nevyriešených. V apríli 2003 americké letectvo verejne naznačilo, že nemá v pláne obnoviť oficiálne vládne výskumy UFO.

Fenomén UFO

     V súčasnosti existuje mnoho univerzít a profesionálnych vedeckých organizácií, ktoré sa zaoberajú fenoménom UFO na svojich pravidelných stretnutiach a seminároch. Záujem a občasné prejednanie tejto problematiky zaisťuje, že získané dôkazy nie sú vedeckou spoločnosťou prehliadané. Projekt Blue Book sa stal inšpiráciou pre TV šou z rokov 1978-1979, ktorá sa mala zakladať na skutočných prípadoch projektu. Napriek tomu šou často vystupovala proti aktuálnym záverom a pri mnohých príležitostiach naznačovala, že pri mnohých pozorovaniach boli videní skutoční mimozemšťania.

Nový seriál / UFO dráma „Project Blue Book“

     Na tlačovej konferencii Comic Conu v New Yorku (NYCC), ktorá sa konala 6. októbra tohto roku, predstavili herci a tvorcovia History channel’s nový seriál „Projekt Modrej knihy“ (Project Blue Book). Na historickom kanáli sa tak budete môcť stretnúť s príbehom federálnych agentov, ktorí lovili UFO a manipulovali s pravdou, ktorá sa deje v zákulisí. Na základe odtajnených súborov federálneho archívu, vrátane 700 prípadov súvisiacich s UFO, ktoré zostávajú nevyriešené, si seriál kladie za cieľ konfrontovať otázku, ktorá ľudí fascinuje desiatky rokov po ukončení projektu. Otázka teda znie: „Sme vo vesmíre sami?“

     Každé z rozprávaní a znepokojujúcich pozorovaní UFO, ktoré sa objaví v sérii, je založené na skutočnej udalosti popísanej v nedávno odtajnených vládnych záznamoch, povedal výkonný producent a spisovateľ Sean Jablonski.

„Každý prípad, ktorý tu uvidíte, sa skutočne stal,“ zdôraznil autor.

     Jeden z mimoriadnych incidentov sa odohral vo Washingtone v júli 1952. Opakované objavenie sa tajomných radarových blikov viedlo Air Force k spusteniu skupiny stíhacích lietadiel, aby zachytili to, o čom si mysleli, že sú neidentifikované lietadlá. Keď sa ale lietadlá k blikom priblížili, tie zmizli, aby sa znova objavili, keď sa lietadlá stratili. V seriáli si zahrá Aidan Gillen (známy zo seriálu Hra o tróny ako Malíček) rolu vedca Hyneka, ktorý bol prijatý leteckými silami na vyšetrovanie pozorovaní UFO. Hynek bol spočiatku skeptik, no skúsenosti ho nakoniec premenili na vášnivého veriaceho v stretnutie s UFO. Aspoň takto sa ho budú snažiť prezentovať tvorcovia seriálu. No aj v skutočnosti pokračoval Hynek nadšene v skúmaní UFO, hoci projekt bol dávno ukončený. Stal sa z neho „ufológ“, bol autorom viacerých kníh o UFO a založil Centrum pre štúdium UFO. Zároveň bol technickým poradcom filmového spracovania z roku 1977.

Kto z vás sa už teší na nový seriál? (Ja určite.)

_________________

Autor: Marek Richard

Zdroje: modrakniha.cz

cs.wikipedia.org/wiki/Projekt_Blue_Book

livescience.com/63788-nycc-aliens-project-blue-book.html

Obrázok: f4.bcbits.com/img/a1812848954_10.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.