Kráľ, ktorý bol vo všetkom predčasný

Ludovit II. JagelovskyĽudovít II. Jagelovský bol svojimi súčasníkmi posmešne označovaný ako predčasný. A to preto, že všetko, čo sa v jeho živote udialo, malo byť predčasné (od predčasného narodenia až po predčasnú smrť vo veku dvadsať rokov). Magazín Magistra História chce v tomto článku bližšie priblížiť život uhorského panovníka, ktorý bol poznačený predčasnosťou.

Dieťa, ktoré sa oženilo

Ľudovít II. sa narodil v roku 1506. Jeho otec Vladislav II. mal v tom období už päťdesiat rokov. Ľudovítovmu narodeniu sa potešil aj samotný rímsko-nemecký cisár Maximilián I. Habsburský. Jeho radosť mala pragmatické dôvody (sobášna politika). Cisárova vnučka Mária Habsburská sa mala vydať za Ľudovíta, kým Ľudovítova sestra Anna sa mala vydať za niekoho z Habsburgovcov. Tým by sa Habsburgovci spojili s Jagelovcami, čo sa ale nepozdávalo uhorskej šľachte. Príčina ich obáv bola jednoduchá, šľachta totižto predpokladala, že Habsburgovci by chceli obmedziť ich slobody.

Napriek tomu, že šľachta nebola nadšená, panovník Vladislav II. túto sobášnu politiku podporil a oženil svojho syna vo Viedni. Ľudovít mal vtedy iba deväť rokov a jeho manželka desať. Konzumácia manželstva sa, samozrejme, mala uskutočniť, až keď budú obaja dospelí.

V tom období sa ešte nevedelo, koho si vezme Ľudovítova sestra Anna. Rozhodovalo sa medzi Maximiliánovými vnukmi alebo samotným Maximiliánom, ktorý mal vtedy päťdesiatšesť rokov. Vtedy sa panovníci Vladislav a Maximilián zároveň dohodli na tom, že ak by jeden z rodov vymrel, tak ten druhý prevezme panovnícku moc. Tým by sa zároveň splnilo heslo, ktorým sa riadil Maximilián: „Vojny nech vedú iní, ty, šťastné Rakúsko, žeň sa!“

Tútori, ktorí sa nestarali

Krátko po sobáši uhorský panovník Vladislav zomrel. Ľudovít bol príliš mladý, aby mohol začať vládnuť, preto moc nad Uhorskom prevzala kráľovská rada. Tú tvorili šiesti preláti, šiesti veľmoži a šestnásti nižší a strední šľachtici. Tí sa však nestarali o blaho krajiny, ale väčšinou sa akurát snažili o naplnenie vlastných vreciek. Tak došlo k postupnému rozkrádaniu krajiny a zneužívaniu verejných úradov vo vlastný prospech.

Dospievajúci Ľudovít nemal možnosť zasiahnuť do tejto situácie, pretože nad kráľovskou radou nemal moc a nemal u nej ani žiadne slovo. Kráľ paradoxne začal sám trpieť núdzou, preto si neraz musel požičiavať potraviny a víno zo zásob ostrihomského arcibiskupa. Keďže finančná situácia bola kritická, dal dokonca raziť menej hodnotné strieborné mince, čím hospodárstvu ešte viac uškodil.

Finančné problémy, ktoré výrazným spôsobom oslabovali krajinu, prichádzali v tom najnevhodnejšom období. Na juhu totižto zo dňa na deň vzrastala moc Osmanskej ríše a bolo iba otázkou času, kedy na Uhorsko zaútočí. Ľudovít im pri tom nemohol čeliť silným vojskom, a tak mu neostávalo iné ako dúfať, že mu Habsburgovci pomôžu.

Osmanská ríša sa netajila tým, že zakrátko zaútočí na Uhorsko. Vtedajší pápež Klement VII. sa snažil apelovať na európskych panovníkov, aby Uhorsku pomohli. Avšak samotná pomoc bola mizivá. Pápež prenechal panovníkovi výnosy z cirkevných majetkov v Uhorsku, čím sa mali pokryť náklady za vedenie vojska.

Napriek týmto snahám sa proti Osmanskej ríši postavilo sotva 30.000 bojovníkov. Tí sa 29. augusta 1526 nedokázali v bitke pri Moháči ubrániť. Samotný Ľudovít pri úteku z bojiska zomrel. Tradovalo sa, že sa predčasne narodil, rovnako predčasne začal hovoriť, predčasne sa stal kráľom, tiež sa predčasne oženil. Následne začal predčasne zarastať, osivel, a napokon predčasne zomrel.

______________

Autorka: Veronika Dziaková

Zdroj:

SEGEŠ, Vladimír (ed.). Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2010, s. 299. ISBN 978-80-10-02026-3.

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/0a/Lajos_II.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.