Krátka história Afriky

V Afrike sa zrodilo jedno z popredných impérií sveta, Aksumské kráľovstvo, predchodca dnešnej Etiópie. V jeho vývoji zohrali dôležitú úlohu dve svetové náboženstvá, kresťanstvo a islam, ktoré mali výrazný vplyv na formovanie územia Afrického rohu a jeho dedičstvo.

Pôvod kráľovstva Aksum a jeho bohatstva

Africký roh je miestom, kde sa Červené more spája s Arabským a Afrika hraničí s Blízkym Východom. Zároveň je už po celé tisícročia bodom stretu civilizácií Európy, Afriky aj Ázie. Už v staroveku sa na jeho pobreží rozvíjal rušný obchod. Ten sa sústredil predovšetkým v prístavnom meste Adulis, ktoré vo svojich zápiskoch spomínajú aj antickí učenci, napríklad Plínius starší (23 n. l. – 79 n. l.).

Za kontrolu prístavu Adulis nieslo zodpovednosť mocné Aksumské kráľovstvo, považované svojho času za jedno zo štyroch svetových impérií popri Ríme, Perzii a Číne. V čase svojho vrcholu ovládal Aksum celý Africký roh a cez Červené more zasahoval hlboko do vnútrozemia Arabského polostrova.

Aksum sa podieľal na prekvitajúcom obchode so zlatom, striebrom, olivovým olejom, vínom, slonovinou či korytnačími panciermi. Vďaka tomu kráľovstvo bohatlo a jeho rastúcemu vplyvu napomohli aj veľké zásoby kadidla, ktorému sa pripisovali magické vlastnosti, malo veľkú cenu a rástlo na ťažko dostupných stromoch.

Aksum pritom vyrástol na základoch staršej civilizácie menom Dʿmt, z ktorej sa aj v súčasnosti zachovali pozostatky hlavného mesta Yeha. Na nálezoch z oblasti vidieť jasné prepojenie tohto ľudu s civilizáciou Saba v južnej Arábii, s ktorou zdieľal podobnú kultúru aj náboženstvo. Mesačný chrám v Yeha je napríklad venovaný bohom pochádzajúcim zo Sáby, viera v ktorých pretrvala aj v Aksumskom kráľovstve, až kým ju nenahradilo kresťanstvo.

Príchod kresťanstva do Afrického rohu

Bolo by chybou myslieť si, že kresťanstvo priniesli do severovýchodnej Afriky európski kolonizátori. Oblasťou sa šírilo už krátko po svojom vzniku, keď sa prví kresťania začali usadzovať v egyptskej Alexandrii a neskôr v dnešnom Tunisku či Alžírsku. Práve v Afrike sa zakladali prvé opátstva a vyvíjali niektoré typické kresťanské tradície, ako napríklad kŕmenie chudobných a vzdelávanie v chrámoch. Počas 4. storočia začalo kresťanstvo postupne prenikať aj do kráľovstva Aksum, kde ho za svoje prijal sám kráľ Ezana (vláda 320-360), čím išiel príkladom svojmu ľudu.

Na príkaz Ezanu sa začali raziť prvé mince na svete s motívom kresťanstva a kráľ vo veľkom obchodoval s východnou časťou Rímskeho impéria, ktoré prijalo kresťanstvo len krátko predtým pod vládou Konštantína Veľkého (273-337). Zároveň Ezana teritoriálne rozširoval svoje kráľovstvo hlbšie do afrického vnútrozemia a získal napríklad Meroe, posledné hlavné mesto kedysi významného núbijského kráľovstva Kuš.

Po smrti Ezanu sa v priebehu nasledujúcich 150 rokov celé územie Aksumu stalo kresťanským a toto náboženstvo sa z neho šírilo aj do okolia niekdajšej Núbie. Dôkazy nám o tom podáva rozsiahla zbierka ranného kresťanského umenia, ktorá je vystavená v priestoroch Národného sudánskeho múzea v Chartúme.

Prienik a šírenie islamu v Afrike

Popri kresťanstve sa do Afriky postupom času dostal z arabskej púšte aj islam šírený arabským vojskom takmer bezprostredne po smrti proroka Mohameda. Arabi v roku 642 ukončili v Egypte vládu nepopulárnych byzantských panovníkov a začali kontrolovať južnú oblasť Stredozemného mora, kde nastolili vládu islamského práva.

Dôležitým šíriteľom islamu v Afrike bol aj obchod a Arabi postupne zabrali bývalé kresťanské územia Byzantskej ríše v dnešnej Líbyi, Alžírsku, Tunisku a Maroku, odkiaľ sa v roku 711 vypravili aj na Pyrenejský polostrov a rýchlo ovládli väčšinu španielskeho teritória. Týmto činom vzniklo rozsiahle územie, ktorého obyvatelia vyznávali islam a ktoré zaberalo celú severnú Afriku aj časť južnej Európy.

Šírenie islamu viedlo k zmenám v obchodných trasách, ktoré už nesmerovali cez Červené more, ale sústredili sa v centrách islamskej moci v Damašku, Bagdade a Perzskom zálive. To znamenalo pre Aksumské kráľovstvo postupný úpadok, ku ktorému prispel aj arabský zisk prístavu Adulis, obchodného srdca Aksumu.

Dedičstvo etiópskeho kresťanstva

V 11. storočí sa  k moci v niekdajšom kráľovstve Aksum dostala dynastia Zagwe, ktorá načas obnovila jeho zašlú slávu a znovu otvorila obchodné cesty vedúce kresťanskou Etiópiou a Červeným morom. Najvýznamnejším kráľom dynastie bol Gebre Mesquel Lalibela (1162-1221), ktorému dal podľa legendy Boh inštrukcie, aby vytvoril v Etiópii nový Jeruzalem.

Tak vznikol impozantný súbor dvanástich kostolov vytesaných do skál v etiópskych horách, Lalibela, ktorá je súčasťou UNESCO už od roku 1978. Tento komplex má dodnes veľký význam pre etiópskych kresťanov a priťahuje turistov z celého sveta. V Lalibele sa nachádza veľké množstvo symbolov a odkazov na Bibliu a jej viaceré kostoly slúžia ako pútnické miesta. Každý z nich je pritom jedinečný a má originálnu podobu.

S etiópskym kresťanstvom úzko súvisí aj jazero Tana, z ktorého pramení Modrý Níl a ktorého ostrovy sú domovom 20 starých opátstiev vytvorených od 8. až do 18. storočia. Etiópska ortodoxná cirkev si tu vyvinula unikátny štýl maľby, ktorý používa výrazné farby ako je modrá, zelená a červená. Často tiež zobrazuje Máriu s Ježišom, ktorej je ako jeho matke pripisovaný veľký význam.

Minimálne od 10. storočia Etiópia zároveň tvrdí, že na svojom území chráni Archu zmluvy, teda biblickú truhlicu s kamennými tabuľami, do ktorých bolo vyrytých Desať božích prikázaní tak ako ich podľa Biblie Mojžiš prevzal od Boha na hore Sinaj. Etiópsky národný epos Kebra Nagast totiž tvrdí, že keď legendárna kráľovná zo Sáby navštívila kráľa Šalamúna v Jeruzaleme, splodila s ním syna Menelika, ktorý neskôr už ako dospelý muž priniesol z Jeruzalema Archu do Etiópie.

Túto legendu využil v roku 1270 Yekuno Amlak, ktorý zvrhol z etiópskeho trónu posledného kráľa dynastie Zagwe a založil dynastiu, ktorá vládla Etiópii nasledujúcich 700 rokov. Tento kráľ sa prehlásil za potomka Menelika, legendárneho zakladateľa Aksumského kráľovstva a tvrdil, že svojim nástupom na trón len obnovil pôvodný poriadok. Jeho línia mala viesť nielen ku kráľovi Šalamúnovi, ale aj Ježišovi a k samotnému Bohu.

Archa zmluvy dodnes zohráva v etiópskom náboženstvo dôležitú rolu, má dokazovať, že Boh stojí na strane Etiópie a ochraňuje ju. Vo väčšine kostolov krajiny nájdete repliku domnelej archy a predmet je každoročne oslavovaný prostredníctvom veľkolepého festivalu pripomínajúceho krst Ježiša vo vodách rieky Jordán.

Po celé storočia boli hlboké korene etiópskeho kresťanstva mocným putom, ktoré zjednocovalo kráľovstvo a zároveň umožnilo, že krajina nebola ako jediná z celej Afriky nikdy kolonizovaná. Dodnes sa v Etiópii zachovali staré kresťanské tradície a jej obyvatelia sa považujú za strážcov kresťanskej viery.

______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Ancient History of Africa 

Obrázok: media.newsela.com/article_media/2016/05/bhp-7-1-aksum-

b4cc88b9.png.885x497_q90_box-0%2C127%2C1366%2C895_crop_detail.png

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.