Lebka, ktorá sa našla mimo Afriky, by mohla mať až 210 000 rokov

210 000 rokov stará ľudská lebka by mohla poskytnúť nový dôkaz, že náš druh opustil Afriku oveľa skôr, ako sa pôvodne predpokladalo.

Nová štúdia publikovaná v časopise Nature prezentuje skameneliny nájdené v Grécku v roku 1970 ako jednu z najstarších vzoriek  Homo sapiens, ktorá sa našla mimo Afriky. Od tej africkej by mala byť staršia o 50 000 rokov.

Tento vzrušujúci objav prispieva k zoznamu nedávnych nálezov, ktoré ukazujú, ako sa ľudstvo šírilo po celom svete. Interakcia s inými príbuznými druhmi je oveľa komplikovanejšia, ako sme si mysleli.

Ľudská lebka bola jednou z dvoch skamenelín nájdených v jaskyni Apidima, jednej z mnohých jaskynných miest pozdĺž juhozápadného pobrežia Peloponéz v Grécku. Prvý nález, známy ako Apidima 1, pozostával z polovice zadnej časti lebky. Apidima 2 bola do značnej miery kompletná lebka s jasnou tvárou, ale počas procesu fosilizácie bola silne zdeformovaná.

Obidve boli  pôvodne identifikované ako neandertálci. Tieto nekontroverzné a na prvý pohľad nie príliš zaujímavé vzorky preto zmizli vo všeobecnej tabuľke ľudských fosílií a ich najbližších vyhynutých príbuzných (hominini).

Nedávna štúdia  od nadnárodného tímu, ktorý viedla Katarína Harvati, zrekonštruovala vzorky digitálne a modernou technológiou zmerala aj ich vek. „Geometricko-morfometrická“ analýza umožnila vedcom zvrátiť model skreslenia lebky Apidima 2 a odhadnúť, ako pôvodne vyzerala. Potvrdil sa raný neandertálsky pôvod z obdobia okolo 150 000 rokov.

Digitálne tiež vytvorili, ako by vyzerala celá lebka Apidima 1 a uvedomili si, že je to pravdepodobne moderný človek (Homo sapiens ), ktorý sa datuje do obdobia spred 210 000 rokmi.

Sledovanie šírenia ľudstva

Ľudská evolúcia sa často považuje za lineárny rámec nových druhov, ktoré sa vyvíjajú a nahrádzajú staršie, jednoduchšie. Toto rozprávanie pôvodne hovorilo, že moderní ľudia v južnej Afrike vyvinuli súbor pôvodných spôsobov myslenia a komunikácie približne pred 80 000 rokmi.

Najstarší predkovia moderného človeka obývali Afriku a odtiaľ sa potom rozpŕchli do celého sveta asi pred 70 000 rokmi, čo viedlo k zániku neandertálcov v Európe približne pred 40 000 rokmi.

Tento príbeh sa však stále ťažšie odôvodňuje, a to kvôli množstvu nových nálezov, zlepšeniu ich datovania a genetickým dôkazom. Teraz vieme, že moderní ľudia existujú najmenej 300 000 rokov, a to vďaka fosíliam  z lokality Jebel Irhoud v Maroku.  Pred opustením kontinentu však nevytvorili  jedinú populáciu s koherentným vzorcom správania.

Vzorky z lokalít  v Levante (súčasný Izrael, Sýria, Libanon a Jordánsko) naznačujú, že prvú vlnu moderných ľudí z Afriky nahradili neandertálci, a to pred konečnou a úspešnejšou ľudskou migráciou.

Južnú Afriku obývali títo neandertálsky „prisťahovalci“ v rovnakom čase ako oveľa menší a zdanlivo primitívnejší druh nazývaný  Homo naledi (pravdepodobne jeden z najstarších zástupcov rodu Homo). Genetické dôkazy zo Sibíri a nedávno z Tibetu identifikovali nový hominínový druh – Denisovanovci, ktorý zdieľal históriu  kríženia a interakcie  s neandertálcami. A prítomnosť neandertálskej DNA v našich vlastných genómoch ukazuje, že sa tiež krížila s našimi druhmi.

Rastúca zložitosť

Nové údaje nálezov Apidima ďalej rozširujú tento komplexný obraz moderného ľudského rozptylu a interakcie s inými hominínovými druhmi. Napríklad skoršia ľudská lebka pochádza z obdobia, keď bolo okolité prostredie teplejšie a vlhšie ako to, v ktorom pôvodne neandertálci žili.

Toto zdôrazňuje, že rozptyl obyvateľstva mohla mať na svedomí zmena životného prostredia, ako aj príležitosti a výzvy, ktoré s tým súvisia.

Naše tradičné príbehy a implicitné predpoklady evolučnej histórie moderných ľudí sú skutočne nalomené. Stále sa zvyšujúca zložitosť dôkazov, ktoré teraz máme, znamená, že neexistuje jednoduchý dôvod na rozptýlenie alebo nahradenie hominínu.

Teraz potrebujeme obnoviť a zrekapitulovať nové nálezy, aby sme pochopili a porovnali, čo hominíni vlastne robili v krajinách, kde nájdeme ich pozostatky. To nám umožní preskúmať povahu ich vzájomného pôsobenia a prepojenia, čím sa vyhneme mylným predstavám.

__________________

Autorka: Ing. Lujza Potočná

Zdroj: heritagedaily.com/2019/07/oldest-human-skull-outside-africa-identified-as-210000-years-old/124203

Obrázok: img.br.de/71be5c2b-67d0-4b8e-ae47-b71cafd07add.jpeg?q=80&rect=39,26,1903,1069

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.