Milovaná a úprimná kráľovná Lujza

kralovna-lujzaPruská kráľovná Lujza sa pôvodne chcela držať mimo politiky, byť oporou svojmu manželovi a milujúcou matkou svojich detí. Rozmach napoleonovského Francúzska však jej plány zmenil a ona sa musela postaviť zoči-voči najmocnejšiemu mužovi vtedajšieho sveta.

Lujzina mladosť a uzavretie manželstva

Lujza (1776-1810) a jej sestra Frederika (1778-1841) sa narodili ako princezné z Mecklenburgu, ktoré boli odmalička na seba úzko naviazané. Po smrti svojej matky vyrastali u babičky a keď trochu vyrástli, otec ich uviedol do lepšej spoločnosti v ríšskom meste Frankfurt, kde sa konali časté plesy. Tých sa zúčastňovali mladí dôstojníci, francúzski šľachtici utekajúci z vlasti pred revolúciou aj pruská aristokracia.

Otec dievčat nepatril k najbohatším, mal však dobré kontakty a v roku 1793 zoznámil svoje dcéry s pruskými princami, mladším Ľudovítom (1773-1796) a korunným princom Fridrichom Viliamom (1770-1840). Netrvalo dlho a koncom toho istého roku sa v Berlíne konala dvojitá svadba mecklenburgských princezien s pruskými princami. Obe boli v hlavnom meste srdečne vítané. Užívali si pozornosť a plesy nasledujúce po svadbách. Pre ďalšie generácie sestry zvečnil aj slávny sochár Johann Gottfried Schadow (1764-1850), autor Kvadrigy na Brandenburskej bráne v Berlíne.

Nesmelý Fridrich Viliam bol povahovo odlišný od veselej a spontánnej Lujzy, pomerne rýchlo si však našli k sebe cestu. Lujza nechcela dopadnúť ako niektoré iné manželky pruských vládcov, s ktorými ich manželia trávili málo času. V roku 1797 sa jej muž stal pruským kráľom Fridrichom Viliamom III. a ona pruskou kráľovnou. Z ich manželstva vzišlo desať detí, vrátane prvého cisára zjednoteného Nemecka, Viliama I. (1797-1888), a Šarloty, neskoršej ruskej cárovnej Alexandry Fjodorovny (1798-1860).

Konflikt s Francúzskom a pruská porážka

Pruský kráľovský pár si prvé roky svojho panovania užíval v pokoji, neskôr však aj na nich doľahol tieň šíriaci sa z Francúzska pod taktovkou Napoleona Bonaparte (1769-1821). Prusko sa snažilo čo najdlhšie v konfliktoch zaberať neutrálnu pozíciu, bolo to však čoraz náročnejšie. Lujza ako vzdelaná, vnímavá a inteligentná žena mala na svojho muža veľký vplyv. Hoci on túžil len po mieri, čoraz úspešnejšie ho presviedčala o Napoleonových ambíciách aj o tom, že svoju nezávislosť môže Prusko obhájiť len po boku silného spojenca bez postranných úmyslov.

Týmto spojencom sa mal stať ruský cár Alexander I. (1777-1825). Spočiatku neochotný Fridrich Viliam III. nakoniec na Lujzinu radu pristal a stretol sa s Alexandrom. Ten pruskému kráľovi navrhol, aby podpísali spojeneckú zmluvu proti Francúzsku, na základe ktorej by v prípade núdze bojovali bok po boku. Fridrich si nebol istý pripravenosťou Pruska na vojnu a kým dospel k súhlasu o spojeneckej zmluve s Ruskom, Napoleon ho predbehol.

V decembri 1805 došlo pri Slavkove k Bitke troch cisárov, v ktorej utrpeli ruský cár aj rakúsky cisár František I. (1768-1835) zdrvujúcu porážku. Naďalej neutrálne Prusko sa Napoleon snažil ponížiť, až Fridrich na naliehanie manželky Lujzy vytiahol proti nemu do boja. Samotná kráľovná sprevádzala jeden z jazdných plukov a bola na vojakov veľmi hrdá. Pruská armáda však bola Francúzmi v októbri 1806 porazená a víťazný Napoleon smeroval do Berlína.

Lujza vo východopruskom exile

Pruská kráľovská rodina na poslednú chvíľu zo svojho paláca v Berlíne unikla a vydala sa na východ cez viaceré mestá, až napokon zakotvila v najvýchodnejšom bode Pruska, Kráľovci (dnešný Kalinigrad). Napoleon sa medzitým prechádzal po ich domove a o kráľovnej šíril klebety, podľa ktorých môže za všetko utrpenie pruského ľudu. Neďaleko Kráľovca sa Fridrich Viliam III. a Lujza stretli opäť s ruským cárom Alexandrom a rokovali. Napoleon bol ochotný pristúpiť na prímerie, kladol si však vlastné podmienky.

Medzitým sa odohrala bitka pri Frýdlante, v ktorej padlo alebo bolo zranených približne 20-tisíc Prusov. Ruské straty boli zhruba polovičné. Francúzsko tak znovu zvíťazilo a v júni 1807 podpísalo s porazenými krajinami v meste Tilsit (dnešný Sovietsk) Tylžský mier. Napoleon o jeho podmienkach rokoval najprv len s ruským cárom, ktorého priazeň sa snažil získať pochlebovaním.

Stretnutie Lujzy s Napoleonom

Pruský kráľ a jeho ministri sa rozhodli vyslať v júli 1807 na ďalšie rokovanie s Napoleonom kráľovnú Lujzu. Tá ho z princípu neznášala za porážky pruskej armády aj urážky svojej osoby, zatiaľčo on ju považoval za vojnovú štváčku, ktorej vplyv na manžela zapríčinil, že sa Prusko Francúzsku postavilo. Pred stretnutím Alexander Lujze radil vystupovať ako manželka a matka, zabudnúť na vzájomné urážky a nehovoriť o politike. Nezabudol spomenúť, akú má Napoleon slabosť pre krásne ženy.

Lujza bola zo stretnutia nervózna a považovala ho za najťažšiu skúšku svojho života. Napokon sa však s francúzskym cisárom predsa len stretla. Zdôrazňovala pred ním, ako sa snaží zabezpečiť budúcnosť pre svoje det. Prichádza za ním ako matka a manželka vyjednávať mier. Snažila sa apelovať na Napoleonovu ľudskosť a veľkodušnosť, pričom ho prosila, aby jej manžela nepripravil o všetko. Žiadala, aby si Prusko mohlo ponechať aspoň svoje staré provincie.

Napoleon bol Lujzou skutočne očarený a neskôr sa vyjadril, že na neho zapôsobila ako jedinečná žena, ktorej krása sa spájala s inteligenciou. Túžil po tom, aby jej klesol k nohám. Počas ich stretnutia bol naklonený myšlienke, aby jej vyhovel, prerušil ho však náhly príchod Lujzinho manžela a cára Alexandra, ktorému Napoleon povedal, že ak by prišli trochu neskôr, bol by jej schopný dať všetko, o čo by si požiadala.

Lujze sa teda nepodarilo vyjednať pre Prusko to, čo mala v úmysle. Napoleon nastolil zlé vojenské podmienky. Rozdelil Prusko, prinútil ho platiť vojenské reparácie a Berlín obsadili francúzske okupačné jednotky. Pruská kráľovská rodina tak naďalej prebývala v exile vo Východnom Prusku. Tu sa Fridrich Viliam III. cítil bezmocný a uvažoval nad vlastnou abdikáciou na trón. Jeho manželka ho však presvedčila, aby Prusku zostal verný a veril jeho ľudu a vernosti Prusov k ich štátu.

Pruské reformy, koniec života a vplyv kráľovnej Lujzy

Pod Lujziným vplyvom začal pruský kráľ viac dôverovať vlastnému ľudu a stretával sa s viacerými reformátormi, ktorí mali v úmysle vytvoriť moderné Prusko. Fridrich Viliam III. zaviedol neskôr viaceré reformy, na základe ktorých ľudia žijúci na vidieku získali väčšie slobody a ich deti začali chodiť do škôl, aby si zabezpečili lepší život ako ich rodičia. Z jeho iniciatívy boli založené viaceré dodnes fungujúce univerzity. Remeselníci a obchodníci mali povolené samostatné podnikanie. Mestá sa začali spravovať samé a pruské vojsko sa zmenilo v národnú armádu. Z niekdajších poddaných sa tak stali občania, ktorí začali veriť vo svoju vlasť.

Napoleon napokon pruskej kráľovskej rodine umožnil návrat do Berlína a kráľovnej Lujze sa vrátila nádej pre svetlú budúcnosť. Odpustila všetkým svojim nepriateľom. V roku 1810 napokon nečakane zomrela na zápaľ pľúc, a to vo veku 34 rokov. Jej osoba však nezostala zabudnutá, naopak je považovaná za pruskú martýrku proti Napoleonovi a symbolické zosobnenie nemeckého národného hnutia. Populárna kráľovná si svojím vlastenectvom a činmi vydobyla medzi ľuďmi rešpekt. Okrem iných prívlastkov bola označovaná napríklad za Matku nemeckej ríše.

_______________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Ženy, které psaly historii 05 – Královna Luisa 

Obrázok: upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/thumb/2/2d/Tassaert-Luise.jpg/800px-Tassaert-Luise.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.