Mithraizmus – perzský náboženský kult

boh mithraMithraizmus patrí medzi významné, no pomerne málo prebádané kulty staroveku. Ide pôvodne o perzský náboženský kult, ktorý sa neskôr rozšíril do viacerých vtedajších štátov. Najvýznamnejší vplyv dosiahol po Rímskej ríši, kde istý čas predstavoval vážnu konkurenciu pre kresťanstvo. Magistra História chce dnes tento dobový fenomén bližšie predstaviť. 

Viera a mytológia

Najstaršie zmienky o tomto náboženstve pochádzajú z roku 1500 p.n.l. Zo začiatku zrejme súviselo s perzským zoroastrizmom, neskôr bolo uznávane ako samostatný kult. Rozlišujeme niekoľko jeho podôb – védska, helénska, avestská, arménska. Jeho stúpenci verili, že boh Mithra sa narodil zo skaly v jaskyni, a to 25. decembra okolo roku 272. p. n. l. Počas jeho narodenia za ním prišli pastieri. Za svojho pobytu na zemi vykonal viacero zázrakov a neskôr vstúpil na nebesia. Často bol zobrazovaný ako zabíja býka, ktorý zrejme predstavoval chaos. Jeho stúpenci ho považovali za spojenca Slnka, ktoré zvíťazí nad temnotou (Sol Inuictus).

Podľa tejto viery boli ľudia delení do niekoľkých skupín:

a) vyvolení

b) hriešnici

c) ľudia skúšajúci byť dobrí

Vyvolení mali automaticky dosiahnuť nebo a osud ostatných sa mal vyriešiť po veľkom súde na konci vekov.

Prijímanie novicov a typické obrady

Z dochovaných záznamov vieme, že prijímanie nových členov bol pomerne zložitý proces. Záujemcovia prechádzali rôznymi stupňami zasvätenia:

Corax (vrana), Cryphius, Miles, Leo, Perses, Heliodromos a Pater. 

Toto stúpanie mohlo prestavovať to, čo sa bude s dušou diať po smrti. Okrem iného musel uchádzač podstúpiť rôzne telesné skúšky a podobne. Starovekí autori spomínajú skúšky ako odolávanie smädu, hladu a iné. Stúpenci mithraizmu poznali aj niečo, čo sa veľmi podobalo kresťanskému krstu (obradné kúpanie). V mithraizme dokonca poznali aj titul svätý otec – Pater Patrum.

Obrady boli slávenie v jaskyniach (vyzdobených obrazmi a freskami). Ich súčasťou bolo napr. obetovanie býka a taktiež slávnostne hostiny, pri ktorých sa podával chlieb a ovocní šťava (niekde aj víno). Nedeľa bola pre vyznávačov tohto náboženstva svätým dňom. Medzi prívržencami tohto kultu boli hlavne muži. Ženám, podľa všetkého, nebol kult výraznejšie prístupný (aj keď poznali akýsi druh mníšiek virgines a continentes).

Modlitba mithraistov

Duch duše, ak to je tvoja vôľa,

daruj mi nesmrteľnosť.

Aby som mohol byť znovuzrodený

a posvätný duch mohol vo mne dýchať.

Rozšírenie v antickom Ríme a konflikty s kresťanstvom

V priebehu 1. storočia n. l. si mithraizmus získal veľkú obľubu v Ríme. Zamilovali si ho hlavne rímski vojaci, ale aj niektorí cisári (Hadrián, Commodus, Julianos, Aurelianus). Svätyne tohto kultu boli rozšírené napríklad v okolí dnešného Londýna, ale nachádzali sa aj v samotnom Ríme.

Ako bolo už vyššie uvedené, kult obsahoval viacero spoločných znakov s kresťanstvom. Kresťania sa, napríklad, často zúčastňovali aj mithraistických hostín. Jedným zo symbolov mithraizmu bol tiež kríž. Niektoré zdroje hovoria o tom, že aj Mithra sa narodil s panny. Populárny konšpiračný film Zeitgeist označuje kresťanstvo za plagiát mithraizmu (aj keď podľa oborníkov informácie, ktoré prezentuje, sa zakladajú skôr na domnienkach).

Napríklad jeden z cirkevných otcov, Justín Mučeník, tvrdil, že mithraizmus vytvorili démoni, ktorí chceli zosmiešniť kresťanstvo. V súčasnosti niektorí kresťania kritizujú katolícku cirkev, že napr. obrad eucharistie je vlastne kópia mithraistických hostín.

Upadnutie do zabudnutia

Napriek tomu, že mithraizmus bol nesmierne populárny, v priebehu 4. storočia v Ríme prakticky vymizol, aj keď jeho prvky bolo možné nájsť v tzv. gnostických skupinách kresťanstva. Príčinou zániku tohto kultu mohla byť komplikovanosť náboženského systému. Vtedajší ľudia si skôr priali jednoduchú vieru a tú im predkladal Ježiš Kristus, ktorý ich mal podľa kresťanského učenia zmieriť s Bohom. Kult, ktorého nasledovníci museli najprv podstúpiť ťažké skúšky odvahy a absolvovať pomerne zložitý prijímací rituál, nebol pre nich viac atraktívny. Ďalším dôvodom bolo aj postupné prispôsobovanie sa cirkvi širokému rímskemu ľudu (začiatok oslavovania Vianoc). Posledným klincom do rakvy mithraizmu muselo byť Theodosiovo vyhlásenie kresťanstva za štátne náboženstvo Rímskej ríše v roku 380 n. l.

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje:

1. www.putnici.sk

2. http://www.protiprudu.org/

3. http://slovakia.humanists.net/

4. http://kruhy.blogspot.sk/

5. http://www.juliusevola.cz/tag/mithraismus/

6. http://www.osel.cz/index.php?clanek=7325

7. http://www.britannica.com/

8. http://www.vexen.co.uk/religion/mithraism.html

9. http://antika.avonet.cz

Obrázok: legionbegone.wordpress.com

 

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.