Najkrvavejšia britská dynastia III. (Pomsta)

Po vyše 250 rokov vládla Anglicku dynastia, ktorú hnala žiarlivosť, nenávisť, túžba a pomsta. Nemala zľutovanie so svojimi rivalmi. V tretej časti nášho štvordielneho článku sa dozviete o panovaní kráľa Eduarda II., ktorého vládu motivovala túžba po pomste a ktorého očakával tragický koniec.

Významné postavy v živote Eduarda II.: Gaveston, Izabela a Lancaster

Eduard II. a Piers Gaveston

V roku 1307 zomiera počas bojov na škótskych hraniciach anglický kráľ Eduard I. (1239-1307), známy pod prezývkou Kladivo na Škótov. Krajina, ktorú po sebe zanechal, je veľmi zadlžená a nepriatelia ju obklopujú z každej strany. Novým kráľom sa stáva jeho syn, Eduard II. (1284-1327), ktorý okamžite posiela po svojho najlepšieho priateľa, Gaskónca menom Piers Gaveston (1284-1314).

Ten bol uznávaným rytierom, kráľ Eduard I. ho však vykázal z Anglicka, nakoľko si myslel, že mal na jeho syna zlý vplyv. Bol arogantný a anglickí šľachtici ho nenávideli. Bolo jasné, že návrat Gavestona prinesie len problémy, nový kráľ si to však neuvedomoval. Eduard II. bol všeobecne mužom, ktorý nedokázal predvídať budúcnosť a rozhodoval sa podľa toho, čo chcel v danom momente, a to bez ohľadu na možné následky.

Oženil sa s dcérou francúzskeho kráľa Izabelou (1295-1358), čím si chcel udržať dobré vzťahy s najväčším anglickým rivalom. Časom boli anglickí šľachtici čoraz viac znechutení prítomnosťou Gavestona na kráľovskom dvore. K nim patril aj kráľov bratranec, mocný earl Tomáš Lancaster (1278-1322), ktorý si uvedomoval, že kráľ sa nedokáže povzniesť nad svoju posadnutosť Gavestonom a vykonávať svoje kráľovské povinnosti nezávisle od neho.

Anglická šľachta sa stavia proti Gavestonovi

V nasledujúcich rokoch dal kráľ svojmu obľúbencovi šľachtický titul a spravil z neho svojho najvernejšieho poradcu. Ekonomická a politická stabilita kráľovstva medzitým upadali a Lancaster začal šíriť klebety o Gavestonovi, podľa ktorých si plní vrecká kráľovým majetkom. Šľachtici vytvoria zoznam 41 požiadaviek, ktoré zásadne obmedzujú moc kráľa  a berú mu vo svoj prospech právo zvyšovať dane, rozširovať armádu a tvoriť zákony.

K týmto požiadavkám patrilo aj vykázanie Gavestona z krajiny a prehlásenie, že ak sa niekedy vráti, bude trestaný ako zradca pod trestom smrti. Kráľ bol ochotný súhlasiť so všetkými požiadavkami s výnimkou odchodu svojho favorita. Ak by však nesúhlasil, Lancaster s ostatnými šľachticami by proti nemu viedli občiansku vojnu. Už o tri mesiace neskôr kráľ privádza Gavestona späť do krajiny a súčasne po celej krajine rozposiela listy, v ktorých vyhlasuje, že sa zrieka všetkého, k čomu sa zaviazal v súbore požiadaviek.

Krátko nato bol Gavestone zadržaný a privedený na hrad Warvick, patriaci jednému z Lancasterových spojencov. Tu s ním bol vedený v roku 1312 proces, na ktorom sa však nemohol brániť a súdili ho len šľachtici, ktorí ho nenávideli. Rozsudok znel smrť a len čo sa kráľ o usmrtení Gavestona dozvedel, takmer sa zbláznil od smútku a jeho katom sľuboval pomstu, ktorú však zatiaľ nemohol uskutočniť.

Porážka Škótskom a rast moci Hugha Despensera

Anglicko naďalej pokračovalo v dlhej vojne so Škótskom, ktorá dosiahla svoj vrchol v júli 1314 počas bitky pri Bannockburne, kde kráľovu armádu postihne zdrvujúca porážka, pri ktorej je väčšina vojakov zmasakrovaná a sám kráľ unikne smrti len o vlások. K porážke Anglicka prispel aj Lancaster, ktorý odmietol poslať vlastné vojsko na kráľovu podporu.

Po škótskom fiasku sa kráľ ocitá ponížený, finančne zruinovaný a bez spojencov, ktorých zúfalo potrebuje. Nachádza ich vo Walese v podobe otca a syna, ktorí obaja niesli meno Hugh Despenser a pomohli Edwardovi dať do poriadku kráľovské financie. Tak si získali jeho dôveru a začali rozširovať vlastné územie okolo hraníc s Walesom, čím však vyvolali konflikt s jedným z najmocnejších šľachticov krajiny, Rogerom Mortimerom (1287-1330).

Mortimer spočiatku stál na strane kráľa, keďže však Despenserova rodina uberala z jeho územia bez toho, aby s tým kráľ niečo urobil, rozhodol sa zakročiť a viedol ľudové povstanie proti kráľovi a jeho prívržencom, pričom požadoval, aby boli vykázaní z Anglicka. Eduard II. s tým najskôr nesúhlasil, na žiadosť svojej manželky Izabely však napokon pristúpil na požiadavky davu.

Kráľ realizuje svoju vytúženú pomstu

V roku 1321 privádza kráľ Despensera späť z exilu, postupuje do Walesu a poráža Mortimerových spojencov, až zadrží aj jeho samotného a uväzní ho v Toweri. To plánuje spraviť aj s Lancasterom, a tak sa mu konečne pomstiť za Gavestonovu smrť. Jeho bratranec má však príliš silnú armádu a priveľa spojencov. Čoskoro sa dostáva na verejnosť dopis, v ktorom je popisované rozhodnutie istého anglického šľachtica nepodporiť žiadnu akciu proti Škótsku. Je jasné, že oným šľachticom musí byť Lancaster.

Dokument dokazuje, že Lancaster je zradcom udržiavajúcim dobré vzťahy s nepriateľom. Jeho spojenci sa tak od neho odvracajú a napokon je zajatý a privedený pred kráľa. Ten s ním mohol viesť spravodlivý proces, keďže dôkazy o jeho vine boli presvedčivé. Eduarda II. však zaujímala len pomsta, a tak nechal Lancastera súdiť porotou zloženou z jeho nepriateľov bez možnosti brániť sa. Lancaster je teda popravený, stále však išlo o muža, ktorý bol kráľovým príbuzným a v žilách mu kolovala krv dynastie Plantagenetovcov.

Spolu s Lancasterom sú zajatí a popravení aj viacerí z jeho podporovateľom. Mnohým rebelom sú zaberané majetky. Kráľ navyše Hugha Despensera mladšieho menoval za správcu kráľovskej pokladne, čím jeho rodina získala kontrolu nad vládou a financiami krajiny. To vedie k stúpacej vlne nenávisti v celom Anglicku. V roku 1234 navyše vypukne vojna s Francúzskom, kedy sa Despenser rozhodne zbaviť jedinej osoby, ktorá okrem neho mala vplyv na kráľa, kráľovnej Izabely.

Konflikt s Francúzskom

Keďže Izabela je sestrou francúzskeho kráľa, označia ju za zradkyňu, zajmú francúzsku časť jej domácnosti, zaberú jej majetky a jej mladšie deti dajú do starostlivosti istej šľachtičnej. Eduard dopustil, aby k tomu došlo, čoskoro však potreboval manželkinu pomoc, keďže vojna s Francúzskom sa vyvíjala veľmi zle. Posiela ju preto do Paríža,  kde sa stretáva s bratom Karlom IV. (1294-1328) a v marci 1325 sa jej skutočne podarí vyjednať prímerie.

Podmienkou prímeria bola prítomnosť Eduarda II., čo si Despenser nemohol dovoliť, keďže kontrola jeho rodiny nad Anglickom závisela od toho, aby bol kráľ nablízku. Presvedčil Eduarda, aby napísal dopis, v ktorom sa označí za chorého, načo francúzsky kráľ navrhne vyslanie jeho najstaršieho syna, taktiež Eduarda, budúceho kráľa Eduarda III. (1312-1377).

Izabela a Mortimer menia anglické dejiny

Do Paríža tak prichádza následník anglického trónu a s ním naliehanie na Izabelu, aby sa vrátila do Anglicka, čo však ona odmietne vzhľadom na ľudí stojacich medzi ňou a jej manželom. Považuje sa za vdovu. V Paríži navyše stretáva Eduardovho nepriateľa Rogera Mortimera, ktorému sa podarilo utiecť z Toweru, vzplanie medzi nimi príťažlivosť a stávajú sa milencami.

V septembri 1326 sa Izabela s Mortimerom vracajú do Anglicka, aby nastolili zmenu vládneho režimu. To bol riskantný krok pre nevernú kráľovnú z cudziny, ktorá sa spojila s mužom obvineným zo zrady. Nenávisť ľudu voči kráľovi, Despenserovi a jeho rodine však už bola v tom čase tak veľká, že Izabela si rýchlo našla spojencov a za necelý mesiac prevzala Anglicko pod svoju kontrolu. Kráľ bol uväznený a Hugh Despenser starší popravený. Aj Hugha Despensera mladšieho čakal smrť, najprv si však prešiel veľkou verejnou tortúrou, čo bola Izabelina pomsta za to, že sa postavil medzi ňu a kráľa.

Kontroverzná smrť Eduarda II.

Eduard II. bol medzitým uväznený a hoci išlo o porazeného tyrana, stále bol legitímnym vládcom kráľovstva. V januári 1327 sa Izabele podarilo dosiahnuť, aby bol parlamentným aktom oficiálne zosadený a novým kráľom sa tak stáva jeho syn Eduard III., hoci spočiatku Izabela vládne ako regentka.

Zosadený kráľ však stále zostával hrozbou, keďže len v priebehu niekoľkých mesiacov došlo k trom pokusom o jeho oslobodenie a prinavrátenie k moci. V septembri 1327 Eduard II. zomiera oficiálne prirodzenou smrťou, tú však obklopujú mnohé otázniky. Hoci je pravdepodobnejšie, že bol udusený vankúšom, v nasledujúcich desaťročiach sa spopularizovala verzia, podľa ktorej bol pred smrťou mučený s pomocou rozžeraveného kutáča, ktorý mu vložili do zadku. Relatívne pokojná smrť zrejme nebola v mysliach ľudí dostatočným riešením pre neschopného kráľa, ktorý bol s veľkou pravdepodobnosťou homosexuálom.

Najkrvavejšia britská dynastia I. (Zrada)

Najkrvavejšia britská dynastia II. (Nenávisť)

_____________

Autorka: Monika Nosková

Zdroj: dokumentárny film Britain’s Bloodiest Dynasty: The Plantagenets 3of4 Revenge Documentaries

Obrázok: 2.bp.blogspot.com/-ja1K1SkfjIg/V-EDhIdfMAI/AAAAAAAAIjk/

q0eWDS6okAI3QRiJHUkzkaMsv4RcQVuUQCPcBGAYYCw/

s400/Edward_II_and_Piers_Gaveston_by_suburbanbeatnik.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.