Napadnutie Kuvajtu Irakom

Po skončení osemročnej vojny Iraku s Iránom (august 1988), ktorej padlo za obeť približne milión obetí, sa Saddám Husajn (iracký diktátor) rozhodol pre ďalšie ťaženie. Keďže Kuvajt údajne svojvoľne znižoval cenu ropy, 2. augusta 1990 tam vpadli iracké vojská. Husajn vyhnal vládnuci rod Sabahov a na čelo svojho južného suseda dosadil bábkovú vládu. Kuvajt bol následné pripojené k Iraku ako jeho 19. provincia. Okupácia Kuvajtu trvala síce iba sedem mesiacov, no viedla k jednej z najväčších vojenských konfrontácií od čias druhej svetovej vojny. Vojna v Perzskom zálive (január a február 1991) znamenala, že Irak bol nakoniec z Kuvajtu vyhostený, Husajna sa ale nepodarilo zvrhnúť.

V noci, 2. augusta 1990, približne o druhej hodine miestneho času, vpadli iracké sily do Kuvajtu, čo bol malý iracký sused bohatý na ropu. Kuvajtské obranné sily nestačili reagovať a tie, ktoré sa nepodarilo zničiť, sa stiahli do Saudskej Arábie. Tiež emír Kuvajtu, jeho rodina a ďalší vládni predstavitelia utiekli do Saudskej Arábie. Do niekoľkých hodín bol Kuvajt celkom obsadený a Iračania založili provinčnú vládu. Pripojením Kuvajtu získal Irak kontrolu nad dvadsiatimi percentami svetových ropných rezerv a po prvýkrát aj dohľad nad významným centrom sústredeným okolo pobrežia Perzského zálivu. V ten istý deň ako Irak napadol Kuvajt odsúdila jednomyseľne Rada bezpečnosti OSN túto inváziu a požadovala okamžité stiahnutie irackých vojsk z Kuvajtu. 6. augusta uložila Rada bezpečnosti celosvetový zákaz obchodovania s Irakom.

9. augusta začala operácia „Desert Shield“ (Púštny štít), a teda americká obrana Saudskej Arábie. Išlo vlastne o druhú vojnu v Perzskom zálive, vojenský konflikt medi Irakom a koalíciou 34 národov poverených OSN a vedených USA.

Medzitým si iracký diktátor Saddám Husajn stihol v Kuvajte vybudovať okupačnú armádu v počte asi 300 000 vojakov.

29. novembra Rada bezpečnosti OSN prijala rezolúciu, ktorá povoľuje použitie sily proti Iraku, ak sa do 15. januára 1991 nestiahne. Husajn odmietol stiahnuť svoje sily, a preto sa zhromaždilo 700 000 spojeneckých vojakov, predovšetkým amerických, aby zasiahli.

16. januára 1991 o 16:30 začala operácia „Desert Storm“ (Púštna búrka), rozsiahla ofenzíva USA proti Iraku. Zo Saudskej Arábie boli vypustené prvé bojové lietadlá, pričom súčasne vyplávali z Perzského zálivu americké a britské lietadlové lode.

Celý večer lietali lietadlá z vojenskej koalície vedenej USA nad Bagdadom a jeho okolím. Svet sledoval udalosti v televízií, ktoré boli vysielané naživo cez satelit z Iraku. Operáciu Púštna búrka uskutočnila medzinárodná koalícia pod najvyšším velením amerického generála Normana Schwarzkopfa a predstavovala sily z 32 krajín vrátane Británie, Egypta, Francúzska, Saudskej Arábie a Kuvajtu.

Počas nasledujúcich šiestich týždňov sa spojenecké sily zapojili do intenzívnej leteckej vojny proti irackej vojenskej a civilnej infraštruktúre. Stretli sa len s málo účinným odporom irackého letectva a jeho vzdušnej obrany. Počas tejto fázy vojny boli iracké pozemné sily bezmocné a Husajnovým jediným riešením bolo začatie raketových útokov proti Izraelu a Saudskej Arábii. Saddám dúfal, že raketové útoky spôsobia, že Izrael vstúpi do konfliktu, čím sa zruší arabská podpora vojny. Na žiadosť Spojených štátov však Izrael zostal mimo vojny.

24. februára sa začala masívna koaličná ofenzíva. Iracké zastarané a nedostatočne zásobované ozbrojené sily boli rýchlo ochromené. Do konca toho dňa sa iracká armáda skutočne zložila, 10 000 jej vojakov bolo zadržaných a v Iraku bola založená letecká základňa USA. Po menej ako štyroch dňoch bol Kuvajt oslobodený a väčšina irackých ozbrojených síl sa buď vzdala, stiahla do Iraku, alebo bola zničená.

28. februára prezident USA George Bush vyhlásil prímerie a 3. apríla Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu 687, v ktorej sa stanovujú podmienky formálneho ukončenia konfliktu. Podľa rezolúcie sa Bushove prímerie stalo oficiálnym, niektoré sankcie by sa zrušili, ale zákaz predaja irackej ropy by pokračoval, kým Irak nezničí svoje zbrane hromadného ničenia pod dohľadom OSN. 6. apríla Irak rezolúciu prijal a 11. apríla ju Rada bezpečnosti vyhlásila za účinnú. Počas nasledujúceho desaťročia Saddám Husajn často porušoval podmienky mierovej dohody, čo viedlo k ďalším spojeneckým leteckým útokom a pokračujúcim sankciám OSN.

Počas vojny v Perzskom zálive bolo zabitých 148 amerických vojakov a 457 bolo zranených. Ostatné spojenecké národy utrpeli počas operácie Púštna búrka asi 100 úmrtí. Neexistujú žiadne oficiálne údaje o počte irackých obetí, verí sa však, že najmenej 25 000 vojakov bolo zabitých a viac ako 75 000 bolo zranených, čo z toho robí jeden z najkrvavejších vojenských konfliktov v histórii. Odhaduje sa, že 100 000 irackých civilistov zomrelo na zranenia alebo nedostatok adekvátneho množstva vody, jedla a zdravotníckeho materiálu, ktoré možno priamo pripísať vojne v Perzskom zálive. V nasledujúcich rokoch zomrelo v dôsledku sankcií OSN viac ako milión irackých civilistov.

______________

Autorka: Ing. Lujza Potočná

Zdroje

history.com/this-day-in-history

topky.sk/cl/13/1490007/Vpad-Husajna-do-Kuvajtu–Takto-prebiehal-jeden-z-NAJhorsich-konfliktov-od-2–svetovej

Obrázok: ncolcoe.armylive.dodlive.mil/files/2018/03/CAR4-1024×676.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.