Nástup komunistického režimu v Československu a možné alternatívy

komunizmusTýmto článkom by som chcel čitateľom webu Magistra História priblížiť zo svojho pohľadu nástup komunistického režimu v roku 1948 v Československu, ale hlavne sa trochu bližšie pozrieť na to, či boli možné a reálne aj nejaké alternatívy.

Situácia tesne pred ukončením vojny a tesne po nej

Tesne pred skončením druhej svetovej vojny sa začalo ukazovať, že povojnová republika bude vyzerať úplne ináč ako ta pred vojnou. To bolo jasné hlavne po dvoch jednaniach medzi prezidentom E. Benešom a komunistickým exilom, ktoré začali 22. – 29. marca 1945 v Moskve a neskôr pokračovali v oslobodených Košiciach.

Na ich základe sa zaviedol systém tzv. Ľudovej demokracie. Spočíval v tom, že povolených bolo len niekoľko strán – Sociálno-demokratická strana, Komunistická strana Československá, Československá strana národno-socialistická, Československa strana ľudová, Demokratická strana a Komunistická strana Slovenska. Strany museli byť združené v Národnom Fronte, akejsi umelej koalícii. Neskôr na Slovensku vznikla ešte Strana slobody a Strana práce. Následkom toho existencia opozície nebola povolená. Zákaz ostatných predvojnových strán (išlo hlavne o Agrárnu stranu, ale napríklad aj Živnostenskú) sa oficiálne odôvodňoval ich údajnou kolaboráciou s Nemcami alebo nespoľahlivosti na základe ich činnosti pred a počas vojny. Ďalej boli zmeny aj v hospodárstve. Na základe dekrétov prezidenta republiky sa dohodlo, že veľké podniky budú znárodnené a väčšina nemeckého obyvateľstva bude odsunutá a dôjde aj k zníženiu počtu obyvateľov maďarskej národnosti na území Slovenska. Zarážajúcim faktom na tom je, že ani predstavitelia tzv. demokratických strán proti tým zmenám nijak zásadne neprotestovali a ani sám E. Beneš, ktorý pochádzal z demokratického prostredia.

Väčšina historikov sa zhoduje, že čo sa týka zákazu existencie niektorých strán, tak ostatné strany predpokladali, že jednoducho sa odstránia zbytoční konkurenti (a lákavý bol aj ich majetok, ktorí si mohli rozdeliť) a v znárodňovaní videli najskôr spôsob, ako zabezpečiť základne hospodárske potreby povojnového štátu. Tiež pevne verili, že to prispeje k tomu, aby sa neopakovalo niečo, ako bola hospodárska kríza z 30-tych rokov. Majiteľom podnikov, ktorí nespadali do kategórie Nemcov a zradcov národa, mala byť za znárodnenie priznaná náhrada, no ale minimálne u tuzemských podnikateľov sa tak nikdy nestalo.

Voľby v 1946

Ďalšou odlišnosťou od prvej republiky bol systém, kedy politické strany čo sa týka parlamentu pôsobili zvlášť v Českých krajinách a zvlášť na Slovensku. Maďari a Nemci voliť nesmeli. Pre slovenské demokratické sily voľby dopadli úspechom, kedy Demokratická strana získala 61,43 % (Komunistická strana 30,48 %, SSL 4,20 % a SP 3,11 %), no v českej časti republiky sa KSČ stala najsilnejšou stranou so ziskom 40,17 % (ďalšie strany: ČSNS 25,20 %, ČSL 16,27 %, ČSD 14,96 %). Postupne začali snahy Komunistov získať absolútnu moc.

Komunistický prevrat

V tejto atmosfére sa postupne začal vyostrovať politický boj. Najväčšie rozmery nabral v roku 1948, kedy komunistický minister vnútra Nosek odvolal viacero šéfov policajných zložiek a začal tam dosadzovať ľudí lojálnych vlastnej strane. Ministri nekomunistických strán požadovali tieto kroky zastaviť a  20. februára 1948 podali demisiu. Ich cieľom bolo spraviť vládu nefunkčnou, s tým že prezident E. Beneš ju neprijme a komunistom dohovorí, alebo vymenuje úradnícku vládu a vypíše nove voľby, v ktorých už komunisti nezískajú toľko percent (to nebolo až tak nereálne, keďže v spoločnosti postupne začínali narastať protikomunistické nálady).

Demisia však nebola dobre pripravená. Ministri za Sociálnodemokratickú stranu sa k nej nepripojili a taktiež ju nepodali ani tí členovia vlády, ktorí tam boli ako nestraníci. Ďalšou ich chybou bolo, že sa nesnažili zvolávať demonštrácie ani nič podobné.

Komunisti zorganizovali aj generálny štrajk a začali tvoriť vlastné, polovojenské jednotky – Ľudové milície.

Maximálne 23. februára sa niekoľko študentov vydalo k hradu, kde vyjadrili podporu prezidentovi. Ten už bol ťažko chorý a nakoniec demisiu prijal a 25. februára doplnil vládu o ministrov, ktorých mu navrhol predseda Komunistickej strany – Gottwald.

Možné alternatívy?

Mnoho ľudí si myslí, že pre nástup komunistického režimu u nás bola zásadná Jaltská konferencia a nedalo sa s tým nič spraviť. Ale je to tak naozaj?

Áno, je pravda, že komunistické strany sa dostali k moci skoro vo všetkých krajinách, ktoré obsadila Červená armáda alebo sa nejakým iným spôsobom dostali pod vplyv ZSSR. No ale našli sa aj dve výnimky. Tesne po 1945-tom bol u nás populárny termín ,,finlandizácia“. Čo to je?

Fínsko počas II. svetovej vojny bojovalo proti Sovietskemu zväzu na strane Nemecka. Neskôr, sa snažilo vojnu ukončiť a v rámci toho podpísalo so ZSSR (podobne ako Československo) Zmluvu o priateľstve a vzájomnej pomoci a aj tesne po vojne v zahraničnej politike bolo na sovietskej strane (odmietlo Marshalov plán, nezapojilo sa do NATO a podobne). Ponechalo si ale systém viacerých politických strán a kapitalistické hospodárstvo. Cena za vojnu bola strata Karelie, splácanie reparácii a základňa Sovietov blízko Helsínk.

Mohlo byť aj u nás niečo také? Ako uviedol jeden z diskutujúcich v jednej časti programu Histórie CS nebola samozrejme šanca, aby sme patrili do nejakého Západného bloku, ale šanca na určitú ,,finlandizáciu“ tu bola.  S tým súhlasím aj ja. Tá by mohla spočívať v tom, že napríklad zo začiatku by fungoval systém Národného frontu a neskôr by sa mohla rozšíriť aj legálna opozícia proti jeho stranám. Taktiež by sme nemuseli mať typickú plánovanú ekonomiku, ale mohol by fungovať nejaký druh zmiešaného modelu. Na to by museli by byť splnené určité podmienky. A to:

1. Nesmeli sme tu mať veľa ako sa hovorí ,,iniciatívnych blbcov“ – to jest politikov, ktorí by, ako sa hovorí, neohýbali pred Moskvou chrbát, ale energický by presadzovali naše stanoviská. Bohužiaľ, medzi takých patrili aj politici z nekomunistického tábora. Dôkazom bol napr. Ján Masaryk, ktorý na medzinárodných fórach (jednania v San Franciscu) často obhajoval ruské stanoviská viac než to bolo zdravé. To vyplývalo hlavne z českej mentality, že musí byť nejaký veľký štát, ktorý nás bude chrániť. A keďže Francúzi v československo-nemeckej kríze sa neosvedčili (a taktiež po vojne ani nemali záujem sa už angažovať v strednej Európe) a iné západné štáty boli ďaleko, prichádzal im do úvahy iba ,,Sovietsky brat“.

2. Komunistická strana by nesmela mať takú obrovskú podporu vo voľbách 1946. Komunistické strany vo Fínsku a v Rakúsku, ktoré bolo z časti tiež okupované Červenou armádou (sovietska okupačná zóna zahŕňala aj Viedeň napríklad) nemali veľkú podporu medzi tamojšími obyvateľmi.

3. Ak by sme mali skúsenú a energickú hlavu štátu. Eduard Beneš v tých rokoch takým človekom rozhodne nebol, ale postupne sa z neho stával starý a chorý muž. Svoj omyl v podobe prosovietskej orientácie si uvedomil až tesne pred smrťou.

Viackrát som zachytil názor, že u nás fínsky vývoj nebol možný preto, lebo to nedovoľovala naša geografická poloha. No s tým si dovolím nesúhlasiť. Ako som už uviedol, veľké časti Rakúska boli taktiež obsadené Červenou armádou a tam ku komunistickému vývoju nedošlo a neverím, že ak by na to bola čo i len malá šanca, Rusi by im to nevnútili. 

Veľa starších ľudí spomína s nostalgiou na minulý režim. Napriek tomu, že v niektorých oblastiach bol pre našu republiku prospešný (poľnohospodárstvo), ako celok ho odmietam. Predsa, krajiny ktoré ho nezažili, majú doteraz neporovnateľne vyššiu úroveň ako my. Ale čo sa týka jeho rušenia, tam sa časť veci mohla urobiť inak, ale to už je iný príbeh.

Autor: Tomáš Karľa

Zdroje:

1. Historie CS (http://www.csfd.cz/film/253230-historie-cs/)

2. http://www.loyno.edu/~history/journal/1985-6/documents/FinlandsRelationswiththeSovietUnion1940-1986.pdf

3. http://www.ceskatelevize.cz/ct24/exkluzivne-na-ct24/osobnosti-na-ct24/26255-studena-valka-a-marshalluv-plan/

4. http://www.dejepis.com/ucebnice/prevrat-roku-1948-a-50-leta/

5. http://www.pametnaroda.cz/anniversary/detail/id/6?locale=cs_CZ

6. http://www.ceskatelevize.cz/ct24/kalendarium/5722-unor-1948-znamenal-nastup-komunisticke-diktatury-v-ceskoslovensku/

7. http://www.revuepolitika.cz/clanky/618/60-let-od-pocatku-prvni-vlny-znarodnovani-v-ceskoslovensku

8. http://www.totalita.cz/1948/1948_rozh_01_01.php

Obrázok: menejstatu.sk

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.