Nemecké strany na Slovensku

V 1. ČSR existovali viaceré nemecké politické strany, ktoré reprezentovali nemeckú národnostnú menšinu. Ich úlohou bolo zvýhodnenie tejto menšiny v republike. Niektoré k tomu pristupovali z pozitívneho hľadiska, iné odmietali spoluprácu s majoritnými stranami a ich vzťah k republike bol negatívny. Magistra História dnes pozýva prečítať si o nemeckých stranách, ktoré fungovali v slovenskej časti republiky.

Zipser Deutsche Partei

So vznikom I. Československej republiky sa nemecké etnikum na Slovensku veľmi nestotožňovalo. Predchádzajúce Rakúsko–Uhorsko považovali za lepší ekvivalent štátu, predovšetkým z ekonomických dôvodov. Ovládanie maďarského jazyka im umožňovalo viesť obchodné styky s Dolnou Zemou. Po zániku Uhorska došlo k obmedzeniam. Na Spiši sa vtedy rozmohlo iredentistické hnutie, ktoré presadzovalo vznik samostatnej Spišskej republiky.

Spolupráca s maďarskými stranami

Z tohto dôvodu sa prvá formujúca nemecká strana začala orientovať na maďarské strany alebo Maďarsko ako také.  Spišskému obyvateľstvu to vôbec nepripadalo čudné, ako dôkaz uvádzame úryvok z levočských novín Zipser Bote, ktoré vychádzali do roku 1908. „Na Spiši sa človek musí naučiť nemčinu ako materinský jazyk, maďarčinu ako patriot a slovenčinu, lebo je to jeho povinnosť…. My Spišiaci vieme veľmi dobre, že patriotizmus nemá svoje miesto len na jazyku, ale predovšetkým v srdci…“

Zipser Deutsche Partei (Spišskonemecká strana) vznikla v Kežmarku 22. marca 1920. Vďaka aklamácii sa stal predsedom strany Karl Brűckner a 7-členný výbor. Sídlom jej centrálneho sekretariátu sa stal Kežmarok. Strana vydávala týždenník Karpathenpost, k čomu jej dopomohli predovšetkým nemeckí veľkostatkári a podnikatelia v úlohe mecénov. ZdP mala pravicovo-konzervatívny charakter. A jej spolupráca s maďarskými opozičnými stranami na čele s Krajinskou kresťansko-socialistickou stranou (Országos Keresztény-socialista Párt) sa začala už 28. marca 1920 v Košiciach.

Karl Brűckner mal dvoch zástupcov, Alexandra BaguschaAdolfa Pokorného. Významný pre stranu bol aj Andor Hefty, ktorý pôsobil ako redaktor Karpathenpost, bol ideológ a organizátor strany.

ZdP sa orientovala na Maďarskú národnú stranu (Magyar Nemzetl Párt) od roku 1925 z konfesionálneho dôvodu. Kým ZdP bola protestantská, maďarská Krajinská kresťansko-socialistická strana bola katolícka. V tomto období zároveň strana zažívala svoj najväčší úspech, lebo jej nový predseda Andor Nitsch bol zvolený do poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia.

V parlamente nesklamal svojich voličov, teda predovšetkým spišských veľkostatkárov, keďže obhajoval ich záujmy. Keď sa v rokoch 1927 až 1929 prejednával návrh zákona o separácii sanatórnej zóny od hotelovej časti klimatických stredísk vo Vysokých Tatrách, ostro kritizoval jeho prijatie, pretože by to, samozrejme, poškodilo vlastníkov hotelov.

Už v tomto období sa tvorila kritika voči ZdP. Jej úzko regionálny program a promaďarská orientácia sa nepáčila samotným Nemcom. Existovali názory, podľa ktorých by sa mala strana orientovať skôr na sudetských Nemcov v Československu. Na čelo tejto nespokojnosti sa postavil Karol Manouschek, švedlársky drevoobchodník, ktorý v roku 1927 pri voľbách do okresného zastupiteľstva predložil samostatnú kandidátku spolu s ďalšími 13 stúpencami.

Tieto negatívne ohlasy na orientáciu strany boli čoraz silnejšie. A voliči si aj z toho dôvodu začali viac všímať Karpatendeutsche Partei. Andor Nitsch a jeho strana ZdP sa vďaka tomu v 30. rokoch dostala úplne do úzadia. Síce ešte v roku 1935 získal kreslo v pražskom parlamente, no jeho spolupráca s maďarskými stranami bola otrasená. Budapešť si uvedomovala, že je pre ňu oveľa výhodnejšie spolupracovať s KdP, pretože tá zasa spolupracovala s Henleinom, a tak aj s Hitlerom. Nitschove iredentistické sklony vedúce k pripojeniu Spiša k Maďarsku už dávno neboli v strednej Európe v kurze. Túto situáciu dokonalo vystihuje výrok maďarského premiéra B. Imrédyho: „Rozpadnutie republiky si praje každý, ostáva však nebezpečenstvo, či Hitler nepôjde po Dunaji ďalej.“

Maďarsko sa teda bálo, že ak by podporilo v činnosti Andora Nitscha, ktorý vlastne chcel to isté čo oni, definitívne by si uzavreli cestu k získaniu časti územia Slovenska. Z toho dôvodu chceli mať Hitlera radšej na svojej strane a začali s ním spolupracovať. Už na konci roka 1938 bola ZdP mimo politického diania. Svoju činnosť však oficiálne zastavila až 15. marca 1939.

Karpatendeutsche Partei

Po vzniku prvej ČSR medzi Nemcami na Slovensku absentovala akákoľvek komunikácia. Nachádzali sa v rozličných enklávach roztrúsených po Slovensku s odlišnými zvykmi, tradíciami a kultúrou, čo vytváralo ďalšiu priepasť. Keď v roku 1920 vznikla ZdP, opätovne to nijako nepomohlo zjednoteniu etnika, keďže strana presadzovala záujmy Spiša. Stranou, ktorá mala osloviť všetkých Nemcov žijúcich na území Slovenska a Podkarpatskej Rusi, sa stala Karpatendeutsche Partei, Karpatonemecká strana.

Strana sa vytvorila v roku 1928 z Karpatonemeckého spoločenstva. Jej zakladateľmi sa stali teológ Roland Steinacker a už spomínaný Karl Manouschek. Viedli ju Samuel Frűhwirth, ktorý bol bratislavským advokátom a vedúcim Nemeckej kancelárie pre Slovensko, a od roku 1931 Karl Lehmden. Keď bol predsedom Lehmden strana nadobudla pevnejšiu organizáciu a vytvárali sa aj miestne organizácie na Spiši, na strednom Slovensku a v Bratislave. Jedným z najvýznamnejších členov bol Franz Karmasin, ktorého v roku 1937 vymenoval Henlein za svojho zástupcu pre Slovensko a Podkarpatskú Rus.

karmasin

Karmasin udeľuje vyznamenanie členom Freiwillige Schutzstaffel.

Orientácia strany

Cieľom strany sa stalo okrem zjednotenia Nemcov na Slovensku aj hospodárske povznesenie, pričom mali aj jazykové a kultúrne požiadavky. Ideologicky bola kresťanskou stranou, tiež ju ovplyvnilo učenie Othmara Spanna o budovaní stavovského štátu, no zároveň bola aj protimaďarská.

KdP bola aktivisticky orientovaná, čo znamená, že deklarovala vernosť a lojalitu ČSR, napriek tomu však bola od svojho začiatku pod drobnohľadom Krajinského úradu v Bratislave, ktorý dôkladne sledoval jej agitačnú činnosť v predčasných voľbách roku 1929. Strana si podobne ako ZdP uvedomovala, že vo voľbách  sama neuspeje, a preto sa spojila so silnou a rovnako aktivistickou nemeckou stranou Zväz poľnohospodárov, ktorá fungovala v Čechách. Vďaka tomu sa vytvorila koalícia Deutsche Wahlgemeinschaft der politischen Parteien. K tejto koalícii sa pridalo aj Nemecké pracovné a hospodárske spoločenstvo.

Nacionálne myšlienky v strane

V 30. rokoch sa strana začala výrazne meniť. KdP bola navonok stále orientovaná aktivisticky, no vonkoncom to nezodpovedalo realite. Do jej zmýšľania postupne prenikli hlboko nacionálne myšlienky, ktoré rezonovali aj v nemeckých stranách v Česku. Pod vplyvom Adolfa Hitlera a jeho veľkonemeckej teórie začala KdP postupne predstavovať tieto tendencie na Slovensku.

Aj z tohto dôvodu začala KdP meniť svoju orientáciu a vo voľbách roku 1935 vytvorila koalíciu so Sudetendeutsche Partei. Tento krok sa pre stranu zdal byť správny, pretože oproti voľbám z roku 1929 získala takmer dvakrát toľko hlasov. To vyvolala aj strata pozície ZdP. Franz Karmasin bol zvolený za poslanca do poslaneckej snemovne Národného zhromaždenia.

Po tomto víťazstve začal Franz Karmasin pozvoľna kritizovať ČSR. Jazykové práva pre Nemcov považoval za nedostatočné, tak isto poukazoval na zásahy štátnych orgánov do zasadnutí KdP, a napokon na nelichotivú hospodársku situáciu nemeckej menšiny v ČSR. Jeho prejavy a verejná agitácia pripravovali pôdu pre mníchovské udalosti v roku 1938.

Zákaz činnosti

Československá vláda si rovnako uvedomovala blížiace sa udalosti a z toho dôvodu zakázala činnosť Sudetonemeckej i Karpatonemeckej strany. Stalo sa tak 16. septembra 1938, no bolo už príliš neskoro. V tom čase sa už Mníchovskému diktátu nedalo predísť. Bezprostredne po 30. septembri sa snažil Franz Karmasin založiť novú stranu ako pokračovateľku KdP. Už 10. októbra založil Deutsche Partei, ktorej činnosť schválil minister Ferdinand Ďurčanský v zastúpení ministra vnútra Jozefa Tisa.

Tlačovým orgánom v rokoch 1930 až 1935 bol denník Neues Pressburger Tagblatt, a potom týždenník, ktorý vydával Franz Karmasin v Olomouci (od roku 1935 v Bratislave), Deutsche Stimmen.

_________

Autorka: Veronika Dziaková

Zdroje:

ĎURKOVSKÁ, Mária. Maďarské a nemecké politické strany predmníchovského Československa. In človek a spoločnosť [online]. Košice: Spoločenskovedný ústav SAV, 2008. Dostupné na internete.

GABZDILOVÁ-OLEJNÍKOVÁ, Soňa – OLEJNÍK, Milan. Karpatskí Nemci na Slovensku od II. svetovej vojny do roku 1953. Bratislava: Spoločenskovedný ústav, 2004.

GOTTAS, Fridrich. Zwischen Bekenntnis zur deutschen Sprache und Kultur und ungarischem Patriotismus. In Z minulosti Spiša, 2001/2002, ročník 9-10, č. 1.

LETZ, Róbert. Slovenské dejiny IV. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2010.

LIPTÁK, Ľubomír et al. Politické strany na Slovensku 1860-1989. Bratislava: Archa, 1992.

OLEJNÍK, Milan. Stratégia štátnych bezpečnostných orgánov vo vzťahu k politickým aktivitám Karpatonemeckej strany a procesu nacifikácie nemeckej minority na Slovensku v rokoch 1933-1938. In Človek a spoločnosť [online]. Košice: Spoločenskovedný ústav SAV, 2004. 

SULAČEK, Jozef. Medailón Andora Nitscha – politika Spišskonemeckej strany. In Z minulosti Spiša, 2001/2002, ročník 9-10, č. 1.

Obrázok: forum.valka.cz/files/karmasin__franz_102.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.