Nemecké strany v Česku

Magazín Magistra História nadväzuje týmto príspevkom na článok Nemecké strany na Slovensku a pozýva dozvedieť sa viac o aktivitách nemeckých strán na českej strane republiky.

Aktivistické strany

Tieto strany sa svojimi názormi až natoľko nepodieľali na iredente, no napriek tomu nemali ďaleko k negativistickej orientácii, ktorá bola za rozbitie ČSR. Tri aktivistické strany spolu s Deutsche nationalsozialistische Arbeiterpartei, ktorá bola negativistickou, vydali v roku 1920 prehlásenie:

„Československý štát vznikol na úkor historickej pravdy, a preto bude vždy ohrozovať mier. Je výsledkom jednostrannej českej vôle, ktorá obsadila nemecké územie násilím.“

Je tu vyjadrená jasná nespokojnosť, ktorá vyvrcholila v roku 1938. V septembri roku 1919 vznikla Deutsche socialdemokratische Arbeiterpartei (Nemecká sociálnodemokratická strana robotníctva). Jej korene však siahali až do roku 1907. Zdôrazňovala sociálne a politické požiadavky nemeckej menšiny, pričom v predsedníckej funkcii sa vystriedali Josef Seliger, Ludwig Czech Wenzel Jaksch. Najúspešnejšia bola strana vo voľbách roku 1920, keď získala 31 mandátov. Ale už v roku 1921 tu došlo k vnútornému rozkolu, čoho dôvodom bolo odčlenenie komunistického krídla, ktoré sa neskôr pretvorilo na nemeckú sekciu KSČ. Strana sa stala dokonca súčasťou vládnych koalícii v rokoch 1929 – 1938. Dokázala najdlhšie odolávať tlaku negatívnej strany Sudetendeutsche Partei (SdP). Jej tlačovým orgánom bol Sozialdemokrat.

Konrad Henlein

Konrad Henlein – hlavný predstaviteľ Sudetendeutsche Partei

V novembri 1919 bola založená Deutsche christlichsoziale Volkspartei (Nemecká kresťansko-sociálna ľudová strana). Vedúcu funkciu zastával Josef Bőhr, Robert Mayer-HartlingKarl Hilgenreiner. Strana vychádzala z kresťanského socializmu a zároveň si uvedomovala potrebu spolupráce s ČSR. Na oplátku žiadala autonómiu, čo sa páčilo Nemcom na južnej Morave a Sliezsku. Vo vládnej občianskej koalícii pôsobila v rokoch 1926 až 1929, a potom opätovne v rokoch 1936 až 1938. Jej tlačovým orgánom bol časopis Deutsche Presse.

Poslednou aktivistickou stranou bola Bund der Landwirte (Zväz poľnohospodárov). Vznikla v rokoch 1919 až 1920. Jej ideológia však siahala ešte k nemeckým roľníckym organizáciám v Rakúsko – Uhorsku. Predstaviteľmi strany boli Franz Křepka, Franz Spina, Franz HodinaFranz Heller. Pročeskoslovenská politiky sa v tejto strane vytvorila až v roku 1923, a to vďaka Křepkovi, ktorý udržiaval kontakt s T. G. Masarykom. Strana bola pravidelne súčasťou vlády až do roku 1938, kedy sa pridala k Henleinovej SdP. Svoje myšlienky propagovala v denníku Deutsche Landpost.

Negativistické strany

Negativistické strany už od svojho začiatku vyvíjali činnosť, ktorá mala viesť k rozbitiu ČSR a následne k pripojeniu sudetských oblastí k Nemecku. Tvrdili, že rovnoprávnosť Nemcov je síce zaznamenaná v ústave, ale v praxi nefunguje.

Patrí tu Deutsche Nacionalpartei (Nemecká nacionálna strana), ktorá vznikla v roku 1919 z viacerých menších strán. Predovšetkým z Deutsche Nationalpartei DeutschbőhmensDeutsch-soziale Volkspartei des Sudetenlandes. Jej predstaviteľmi boli Lodgman von AuenAugust NaegelErnest Schollich. Lodgamn von Auen s Josefom Seligerom sa ešte v roku 1918 snažili presadiť koncepciu Deutschősterreich, nemeckého Rakúska, čo však stroskotalo aj pre udalosti v Kadani 4. marca 1919, keď na Sociálnodemokratickej schôdzi vypukol incident, ktorého dôsledkom bolo 54 mŕtvych českých Nemcov.

Strana úzko spolupracovala s iredentistickými organizáciami v Rakúsku a Nemecku aj v 20. rokoch, a preto bola 4. októbra 1933 činnosť strany úradne zastavená. Svoje ciele vyjadrila už v programovom vyhlásení. „Nemci nie sú v republike z vlastnej vôle, majú právo na sebaurčenie a žiadajú rozdelenie štátu bez ohľadu na zemské hranice.“ Jej tlačovým orgánom boli noviny Deutsche Volkszeitung.

Taktiež je nutné spomenúť Deutsche nationalsozialistische Arbeiterpartei, DNSAP (Nemecká národnosocialistická strana), založená v roku 1919. Ale jej počiatky spadali už do roku 1903. Predsedami boli Rudolf Jung, Hans KnirschHans Krebs. Strana bola od začiatku svojej existencie prudko radikálna a extrémistická. Mala svoje vlastné polovojenské združenie Volkssportverband, kde sa používal hákový kríž. Ten iba potvrdzoval antisemitskú orientáciu strany. Strana sa snažila vo svoj prospech využiť hospodársku krízu, následne zjednotiť nemeckú menšinu v ČSR a vďaka nej rozbiť republiku s cieľom expanzie nacistického Nemecka. DNSAP úzko spolupracovala s NSDAP, a preto bola 11. novembra v roku 1933 rozpustená, pričom mnohí z jej členov (pôsobiaci vo Volksporte) boli zatknutí vďaka súdnemu procesu v Brne roku 1932. Tlačovým orgánom boli noviny Der Tag.

Najradikálnejšou z týchto strán bola Sudetendeutsche Partei. Tejto strane sa podarilo úspešne spolupracovať s Treťou ríšou. Preto sa aktívne podieľala na napätej situácii, ktorá smerovala až k Mníchovským udalostiam, pre ktoré ČSR stratila sudetské oblasti, kde žila početná nemecké menšina.

____________

Autorka: Veronika Dziaková

Použitá literatúra:

BROKLOVÁ, Eva. Československá demokracie, politický systém ČSR 1918 – 1938.  Praha: Sociologické nakladatelství, 1992.

LETZ, Róbert. Slovenské dejiny IV. Bratislava: Literárne informačné centrum, 2010.

OLIVOVÁ, Věra. Dejiny Československa IV. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1967.

Obrázok

warrelics.eu/forum/attachments/weimar-kriegervereine/154935d1289456596-sudetendeutsche-partei-konradhenlein.jpg  

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.