Nočné čarodejnice 2. svetovej vojny

Nadežda „Nadia“ Popova mala tesne pred 20. narodeninami, keď jej zabili brata. Gestapo vyhodilo jej rodinu z domova neďaleko Donecku na Ukrajine, porozbíjali okná a povytínali čerešne. To jednoducho muselo zanechať na mladej dievčine nejaké následky, ale určite ju to nezlomilo.  

Mnohé letecké kluby Sovietskeho zväzu boli symbolom modernosti a dynamiky, ktorá zachvátila predstavivosť komunistickej spoločnosti. Keď mala Nadia 15 rokov, stala sa členkou takéhoto klubu, ale rodičom to nepovedala. V šestnástich absolvovala svoj prvý zoskok padákom. Akonáhle bola vyhlásená vojna, zanechala žehlenie šiat a rozhodla sa pridať k letectvu. O štyri mesiace neskôr (v októbri 1941) jej oznámili, že ju prijímajú.

popova

Nadia v číslach

Nadia sa stala súčasťou jednotky, a to hneď ako vedúca letky. Odlietala až 30 000 misií a zhodila približne 23 000 ton bômb. S najprimitívnejšími lietadlami prekabátila stíhačov Luftwaffe, vojenského letectva nacistického Nemecka, a zasiala strach do sŕdc najobávanejších bojovníkov 20. storočia. V akciách stratila 30 súdruhov a ako jedinej z 23-členného ženského pluku jej udelili najvyššie štátne vyznamenanie – zlatú hviezdu s červenou stuhou Hrdinu Sovietskeho zväzu spolu s Radom Lenina a tromi Radmi Vlasteneckej vojny. V roku 1945 sa táto neuveriteľne mladá žena z uhoľných oblastí východnej Ukrajiny podieľala na páde Reichstagu v Berlíne a bola tiež pri vztýčení červenej vlaky Zväzu sovietskych socialistických republík, ktorá plápolala vo vetre na znak Hitlerovej porážky. Nadia bola „nočná čarodejnica“ a nacistický agresori boli jej cieľom.

Situácia na začiatku vojny

V júni 1941 sa rozbehla operácia Barbarossa a nemecká armáda vtrhla do ZSSR. Hitlerov plán obsadiť obrovské plochy úrodnej bieloruskej poľnohospodárskej pôdy, ukrajinské ropné polia a ruské priemyselné centrá bol pre sovietskeho despotu Stalina veľkým prekvapením. Absolútne totiž dôveroval Paktu Molotov-Ribbentrop z roku 1939 alebo Paktu o neútočení medzi Ruskom a Nemeckom. Nemecký nacistický režim viedol patologickú nenávisť voči komunistom, Židom a Slovanom východnej Európy, ktorých považoval za rasovo nižších oproti germánskym „Árijcom“. Vyvraždené mali byť milióny Slovanov. Červená armáda bola nepripravená, keď sa lietadlá s hákovými krížmi začali od októbra 1941 objavovať nad Estónskom, Litvou, Lotyšskom, Bieloruskom a Ukrajinou. Napriek vysokému počtu žien pripravených na boj, ochranu svojej vlasti a pomstu svojich blízkych, ako aj napriek údajnému rovnostárstvu komunistickej spoločnosti, ženy boli odmietnuté. Jednej mladej žene, ktorá tiež túžila slúžiť vlasti, dôstojník povedal: „Veci sú zlé, ale nie sme až takí zúfalí, aby sme na nebo posielali malé dievčatká. Choď domov a pomáhaj matke.“

Ďalšia nočná čarodejnica

O zmenu situácie sa zaslúžila Marina Raskova, „ruská Amelia Earhartová“, ako ju označila medzinárodná tlač. Raskova mala 29, keď vypukla vojna a bola jednou z najslávnejších pilotov Sovietskeho zväzu. V roku 1933 sa stala prvou ženskou navigátorkou sovietskeho letectva a o rok neskôr začala učiť ako prvá žena v Zhukovskeho leteckej akadémii. Mužskí kolegovia boli spočiatku ohľadom jej schopností skeptickí. Uznanie si získala v roku 1938, keď mala 26 rokov. Spolu s ďalšími dvoma ženami prekonala rekord ženského priamočiareho letu. Počas rekordného non-stop letu z Moskvy do Komsomoľska na Ďalekom východe (viac ako 5 900 km) musela opustiť svoje lietadlo a vyskočiť z neho s padákom. Raskova strávila 10 dní stratená v mrazivej bažinatej pustatine bez potravín, bez vody a bez vybavenia na prežitie. Nielen tisk z nej spravil hrdinku. Bola vyhlásená za Hrdinu Sovietskeho zväzu a Stalin vyhlásil, že aj ona sa podpísala pod ukončenie ťažkých storočí útlaku žien.

Úlohy čarodejníc

So Stalinovým „požehnaním“ Raskova vytvorila a vyškolila 586. stíhací letecký pluk a bola súčasťou vlastného 125. gardového bombardovacieho leteckého pluku, ktorý strmhlav bombardoval všetko tak, že im mužský pluk mohol len závidieť. Ich pluk bol neskôr premenovaný na 46. gardový nočný bombardovací letecký pluk, tzv. „Taman“ pluk. Známejší je však názov, ktorým ich označovali ich nemeckí nepriatelia – „die Nachthexen“ = nočné čarodejnice. Prečo čarodejnice? Pretože pred bombardovaním nemeckých jednotiek sa len ticho kĺzali ponad mraky podobne ako čarodejnice na metlách. Boli to však špecialistky na bombardovanie zásobovacích skladov, riadiacich centier a „obťažovacie bombardovanie“, ktorého úlohou bolo udržať nepriateľa na hrane, aby nemohol spať či odpočívať bez strachu pred smrťou z neba.

Rozsievanie strachu

Nadia Popova opísala tieto desivé výpady v roku 2009 v rozhovore pre PRI’s The World takto: „Lietali sme v zástupe. Jedna za druhou a počas noci sme nenechali nepriateľa odpočívať. Aj preto nás volali „Nočné čarodejnice“. Nemci o nás vytvárali rôzne príbehy. Šírili sa klebety, že nám vstrekovali neznámu chemickú látku, ktorá nám umožnila vidieť jasno aj v noci.“ Nepriatelia z nich boli nervózni a mnohí odmietali v noci fajčiť, aby žiara z cigariet neodhalila ich pozíciu. Každému, kto by zlikvidoval nočnú čarodejnicu, bol sľúbený Železný kríž – vojenské vyznamenanie udeľované nemeckým vojakom.

Ťažké misie

Nočné čarodejnice používali Polikarpov Po-2, dvojmiestny jednomotorový vzperový dvojplošník, Nemcami posmešne označovaný aj ako „šijací stroj“. Tento stroj prvýkrát vzlietol v roku 1928. Kostra krídel i trupu bola drevená a otvorený kokpit odsudzoval pilota i navigátora na omrzliny. Malá nosnosť znamenala len dve bomby a často aj ľahký guľomet. Popovej rekord bol 18 vyčerpávajúcich vzletov za jednu noc. Pilotky i ostatný ženský personál sa odsťahoval z leteckých základní do dočasných pristávacích plôch bližšie k prednej línii. Keď padla noc, pustili sa do zdanlivo nekončiacich misii nad Doneckou panvou, Krymom, Bieloruskom, Poľskom a nakoniec i samotným Nemeckom. Lietadlá za sebou pristávali a vzlietali asi každé 3 minúty. Byť nočnou čarodejnicou znamenal neustály pohyb, každý večer misia a do konca vojny odlietať okolo 1000 misii. Na porovnanie – priemer britského bombardéra bol asi 30 misii za celú vojnu. Všetko nepohodlie však bolo nič v porovnaní s neuveriteľným nebezpečenstvom. Zastarané dvojplošníky lietali príliš nízko a protilietadlové delá ich mohli jednoducho zasiahnuť a zachvátiť ich ohňom. V snahe bojovať proti svetlometom bola vytvorená stratégia, ktorá testovala ich už aj tak sužované nervy. Lietali v skupinkách po troch, pričom prvé sondovali svetlomety a snažili sa získať pozornosť delostrelcov, aby mohol zvyšok preniknúť a uskutočniť úspešné ťaženie. Nadia Popova spomína, že lietali bez padákov a neboli by schopné zachrániť seba, ani ostatné. Celá posádka zhorela v zasiahnutom lietadle zaživa a bolo to hrozné. Bol to úplne neznesiteľný pohľad. To bola najtragickejšia časť. Mariya Smirnova, jedna z pilotiek, tiež hovorila o podmienkach otvorene. Povedala, že nie je pravda, že by bojovali tvárou v tvár smrti otvorene a statočne. Pred každou misiou sa báli a čím viac sa blížili k cieľu, tým viac sa z nich stávali „klbká“ nervov a napätia. Ich telá opantal strach zo smrti.

Predsudky

Hoci si nočné čarodejnice nakoniec právom vyslúžili vytúžený status „obranného pluku“ spolu s radom bojových vyznamenaní a medailí, predsudky, ktoré držali ženy mimo bojov až do operácie Barbarossa sa len ťažko prekonávali. Oblečené boli v mužských opotrebovaných uniformách a obuté nosili nadrozmerné topánky, ktoré si museli vypĺňať novinami. Súdruh Stalin či Marina Raskova sa mohli snažiť koľko chceli, pre niektorých mužských letcov a úradníkov neboli tieto 20- a viacročné ženy nič viac než „sukne pluku“. Niektorí piloti odmietali, aby ich lietadlá udržiavala ženská pozemná posádka a dôstojníci šírili pohŕdavé klebety, že pilotky si značia trasu v navigačných mapách rúžom, tancujú na letisku a vo svojich barákoch majú určite mačiatka. Ženy podporoval aj Sovietsky zväz a začal so značnou propagandou. Vytvorili úžasné letáky bez obetovania ženskosti s mnohými mottami. Jedno z nich bolo: „Si žena a mala by si byť na to hrdá.“

Vždy krásne

Tohto motta sa držalo mnoho žien v boji. Svetovo prvé ženské stíhacie eso, Lýdia Vladimirovna Litvjakova, si v kokpite udržiavala vždy čerstvú kyticu lúčnych kvetov, farbila si vlasy peroxidom, ktorý získala z najbližšej nemocnice a z padákového materiálu si vyrábala šatky. Ani Nadia Popova na toto motto nezabudla. Napriek nástrahám vojny si vždy nezabudla natriasť vlasy, uhladiť čiapku a po každom lete sa upraviť v zrkadielku. Nakoniec sa v konvoji stretla so svojím budúcim manželom, pilotom Semyonom Kharlamovom. Bol zostrelený a oddelil sa od jednotky. Keď sa vojna skončila, spoločne bok po boku písali svoje mená na rozpadajúce sa steny Reichstagu.

Osudy nočných čarodejníc

Rovnako ako mnoho ďalších Nadiiných súčasníčok, aj Marina Raskova a Lýdia Vladimirovna Litvjakova zomreli v boji. Raskova v roku 1943 narazila v prudkej snehovej búrke do brehu rieky Volgy. O rok neskôr bola Litvjakova porazená nemeckým Messerschmittom. Mala len 21 rokov. Popova prežila, vydala sa a ako hrdinka sa vrátila do svojho rodného mesta. Privítali ju davy, hádzali jej kvety a hral pochodový orchester. Po skončení vojny boli letecké pluky, podobne ako v Británii a Amerike, rozpustené. Ženy, ktoré slúžili svojej vlasti verne ako ich manželia, otcovia či bratia sa vracali k predvojnovému životu. Mnohé boli nútené vrátiť sa domov a stať sa ženami v domácnosti. Ich skutky zostali do veľkej miery bez povšimnutia až do osemdesiatych rokov, kedy sa sovietsky režim začal rúcať. Nadia mala šťastie. Zostala pracovať ako letecká inštruktorka. Keď dňa 8. júla 2013 zomrela vo veku 91 rokov , trúchlilo nielen jej rodné Rusko, ale celý svet.

História nám poskytuje dostatok príkladov žien, ktoré sú schopné vydržať rovnako hrozné utrpenie a podať rovnako neuveriteľné výkony ako muži. Ak ste žena, mali by ste byť na to hrdá.

________________

Autorka: Ing. Lucia Mičechová

Zdroj

historyanswers.co.uk/history-of-war/the-night-witches-how-the-ussrs-female-flying-aces-took-the-fight-to-berlin/

Obrázok: newslanc.com/images/slava_veterans6.png

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.