Pocahontas v Anglicku

PocahontasPocahontas navštívila Londýn pod menom Rebecca Rolfe v roku 1616. Jej návšteva mala pomôcť zvýšiť podporu pre britské bojujúce kolónie. 

Pred štyrmi stovkami rokov prišla Pocahontas do Anglicka spolu so svojím manželom Johnom Rolfom. Výrazná, temperamentná a inteligentná žena podmienila to, že sa jej príbeh stal mýtom. Románik, ktorý sa vyvinul medzi ňou a kapitánom Johnom Smithom začal po tom, čo mu zachránila život, pričom túto etapu skvele vylíčili vo filme z produkcie Disney z roku 1995. Historické nepresnosti nepokazili komerčný úspech filmu a ani neznížili zisky z merchandisingu. Pocahontas začala používať svoj príbeh už počas svojho krátkeho života a jej návšteva Anglicka v roku 1616 bola toho súčasťou.

V tej dobe bol Rolfe úspešným pestovateľom tabaku blízko Jamestownu vo Virgínii, prvom neustále osídlenom anglickom meste v Severnej Amerike. Pocahontas sa narodila okolo roku 1596 ako dcéra Powhatana, náčelníka kmeňov rozprávajúcich nárečím Algonquian a pána rozľahlých Chesapeakskych oblastí. Powhatan mal veľké problémy s osadníkmi. Spoločnosť Virginia ich vyslala na základe zriaďovacej listiny od Jamesa I., aby našli vhodné miesto na usadenie. V máji 1607 priplávalo na troch lodiach 104 mužov pod vedením Christophera Newporta. Iné zdroje zmieňujú aj Johna Smitha a Georgea Percyho (syn 8. grófa z Northumberlandu).

Nebol to sľubný začiatok. Osadníci sa až príliš spoliehali na spoluprácu Indiánov. Smith bol zajatý Powhatanom a myslel si, že ho zabijú. O niekoľko rokov neskôr povedal, že mu práve Pocahontas zachránila život. Hoci o jeho tvrdení sa doteraz vedie spor, isté je, že ho zachránila pred smrťou od hladu a vyčerpania. Po krátkom období vzájomného mieru zhoršila nehoda so strelným prachom túto situáciu natoľko, že Smith sa rozhodol Virgíniu v roku 1609 opustiť. Percy písal o mužoch zničených strašnými a krutými chorobami, strádaním a strachom, no väčšina z nich nakoniec umrela od hladu.  

Rolfe prinášal zásoby a nových osadníkov na lodi Venture, ktorá sa však potopila pri Bermudách. Predpokladá sa, že hurikán, ktorý zapríčinil stroskotanie Rolfovej lode,  inšpiroval Shakespearovu Búrku, aj keď na rozdiel od svojho priateľa Bena Jonsona Shakespeare nikdy Pocahontas nestretol, zomrel totiž šesť týždňov predtým, ako prišla do Londýna. V čase, keď Rolfe prišiel do Virgínie (v máji 1610), ostalo z pôvodných 600 kolonistov menej ako 70. Ostatní umreli hladom, podľahli chorobám, či vzájomným sporom a šarvátkam. V tej dobe začali aj anglo-powhatanské vojny. Nový guvernér Sir Thomas Dale dohliadal na stavbu nového mesta Henrico, kde Rolfe umiestnil aj svoju farmu. Práve tam sa stretol s Pocahontas, ktorá bola držaná ako rukojemníčka a prekladateľka do angličtiny na podporu mierových rokovaní s jej otcom. Keďže žila v kaplánovom dome, učili ju po anglicky a obliekali ju ako dámu, pričom sa tak aj musela správať. Boli jej taktiež vštepované kresťanské názory a učenie.

Rolfe listom z roku 1614 žiadal od Dalea povolenie uzavrieť manželstvo s Pocahontas. Ohradil sa tým, že mu ide hlavne o dobro plantáže a ich spoločnej domoviny, a že mu na srdci leží aj konvertovanie Pocahontas k pravému poznaniu Boha a Ježiša Krista, aby z nej viac nebolo neveriace stvorenie. Dale a Powhatan v tomto zväzku videli šancu na mier, a preto bol schválený. Pocahontas konvertovala na kresťanstvo, pričom pri krste prijala meno Rebeka. Pár sa zosobášil v Jamestowne okolo 5. apríla 1614.

Správy o mierovej zmluve a konvertovaní Pocahontas potešili všetkých v Anglicku. Biskup Londýna, Dr John King, patril k tým, ktorí si vrúcne želali protestantskú kolóniu v Novom svete a svoje sväté poslanie videli v konvertovaní ostatných divochov. Avšak, čoskoro problémy opäť odradili investorov zo spoločnosti Virginia. Skupina dôstojníkov predstavujúcich duchovenstvo a obchodníkov, dostala povolenie držať lotériu a navrhované plány pre náboženské školy pre deti osadníkov v algonquianských Indiánov. Návšteva Pocahontas, ktorú navrhol sám Dale, bola okamžite dychtivo prijatá. Jej postavenie dcéry náčelníka jej zaručilo vysoký status a získala tak vstup do londýnskej spoločnosti. Kľúčové bolo, že tak mohla podporiť investície do bojujúcich spoločností.

Spolu s ich synom Thomasom, ktorý sa narodil v roku 1615, opustil Rolfes Virgíniu (v máji 1616) a prišiel do Plymouthu 3. júna, v sprievode s Daleom a vrátane slúžky, ktorá ešte viac zdôraznila Pocahontasin význam. V Londýne sa ubytovali v La Belle Sauvage v Ludgate Hill. Samuel Purchase, rektor St. Martin, sa o jej návšteve u biskupa vyslovil nasledovne: „Doktor King sa venoval skoro výlučne len Pocahontas, ostatné dámy v miestnosti úplne zatienila. Ako dcéra náčelníka mala vyberané spôsoby, no sršala z nej aj sila a bojovnosť, pričom nezabúdala vyzdvihovať dôležitosť kresťanskej výchovy a jej význam v živote.

Niektorí v jej vystupovaní videli len pretvárku a vynaliezavosť. Keď maliar smotánky, Simon de Passe, vyrobil jej portrét, kronikár John Chamberlain sa vyjadril, že s takým vyberaným správaním, ošperkovaním a prezentovaním vysokého štýlu a titulov, by ste si o nej a jej manželovi mohli dokonca myslieť, že sú naozaj dôležití, avšak iba za predpokladu, že by ste nevedeli o tom, že si ich vydržuje spoločnosť Virginia a dáva im týždenné „vreckové“. Iní nimi boli fascinovaní. Ben Jonson stretol Pocahontas v hostinci, pričom na toto stretnutie odkazuje aj vo svojej hre. Stalo sa to pravdepodobne u Troch holubov v Brentforde, ktoré Jonson frekventovane navštevoval. Rolfes sa presťahoval do Brentford, aby sa s Pocahontas vyhli londýnskemu vzduchu, ktorý jej spôsoboval respiračné problémy. Taktiež tu rodina Georgea Percyho vlastnila určité majetky. Smith napísal: „Keď som sa dopočul, že sa zdržiavajú v Brentforde a stretávajú sa s mojimi priateľmi, vydal som sa tam za nimi. Bolo to naozaj ťažké stretnutie, pretože Pocahontas po príchode do Anglicka uverila, že je už mŕtvy.

Nezachovali sa žiadne vyobrazenie, Pocahontas sa nikdy nenechala maľovať na vlastnú žiadosť. Jej veľkým želaním bolo zostať v Anglicku, čo sa jej aj splnilo, no za veľmi tragických okolností. V Gravesende ochorela a zomrela 21. marca vo veku 20 rokov, pravdepodobne na tuberkulózu. Bola pochovaná v kostole svätého Juraja. Jej manžel v strachu, že ochorie aj syn Thomas, opustil Anglicko. Rolfe zomrel vo Virgínii v marci 1622 krátko pred masakrom, uzavretý mier bol len krátkodobý. Thomas sa tam ale neskôr usadil a založil si rodinu.

Mnohými bola Pocahontas považovaná za matku modernej Ameriky. Niektorí sa dokonca snažili nájsť jej ostatky a odniesť ich domov. Nemohla však nijak zabrániť vplyvu kolonizácie na svoj ľud. Jej kmeň Pamunkey bol uznaný vládou USA až v roku 2015.

Pocahontas aj naďalej vzbudzuje záujem ľudí. Je veľmi dôležité si uvedomiť, že jej hlásanie za nájdenie a objavovanie Nového sveta stálo mnoho životov, no nakoniec tragicky vyhasol aj ten jej.  

_____________

Autorka: Zuzana Zreláková

Zdroj: historytoday.com/jane-dismore/pocahontas-england

Obrázok: lva.virginia.gov/exhibits/destiny/destiny_images/notable/Pocahontassm.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.