Poppaea Sabina – druhá manželka cisára Nerona (54-68)

Poppaea Sabina, známa aj ako Poppaea Sabina mladšia alebo Poppaea Augusta Sabina, narodená v roku 30 po Kr., bola druhou manželkou cisára Nerona, ktorú doslova ukradol svojmu priateľovi Othonovi (neskoršiemu rímskemu cisárovi; január 69 – apríl 69). Manželstvo s rímskym cisárom bolo definitívne naplnenie jej ambícií, ktoré mala už ako malé dievča, a teda stať sa cisárovnou.

Patrila medzi najkrajšie ženy svojej doby, no okrem krásy sa do histórie zapísala aj svojou krutosťou a pragmatickosťou. Svoju krásu využívala na manipuláciu mužov, aby konali v jej prospech. Zároveň na svojom vzhľade neuveriteľne lipla. Na zjemňovanie a bielenie pokožky používala oslie mlieko, preto si všade kam išla nechala doniesť päťsto oslíc, a to bol len jeden z jej mnohých výstrelkov. Dokonca sa, údajne, modlila za to, aby umrela predtým ako príde o prvenstvo v kráse. Ostatne, svojou krásou očarila každého muža vo svojom okolí. Sám Nero zložil pieseň, kde ospevoval jej zlato- červené vlasy, ktoré pripomínali jantár.

Okrem toho, že bola upriamená na svoj vzhľad, výrazne sa u nej prejavila aj krutosť. Najviac ju pocítila Neronova prvá manželka Octavia. Poppaea jej nechala odrezať hlavu a priniesť si ju na podnose, len aby sa presvedčila, že je jej sokyňa mŕtva. Naozaj krutá však bola vtedy, keď to bolo nutné v jej prospech. Josephus Flavius nám ale ukázal aj jej lepšiu stránku. V roku 62 alebo 63, v čase najväčšieho  Poppaeinho vplyvu, prišiel  do Ríma poprosiť o  prepustenie židovských kňazov, ktorých zatkol správca Judey menom Felix prakticky bez príčiny. Josephus sa pri tejto príležitosti stretol s Poppaeou a ona vyhovela jeho žiadosti. Ešte ich mala na cestu aj obdarovať vzácnymi darmi. Pri  tomto stretnutí prejavila súcit. Neskôr zabránil Nero zbúrať Agrippovi II. chrámový múr, ktorý mu clonil vo výhľade, aby urobil Oappeaei radosť. Je možné, že bola k židom tak zhovievavá, lebo tajne ich náboženstvo vyznávala. Minimálne s ním sympatizovala, venovala sa však aj astrológii.

Smutné osudy jej rodičov

Na jej pragmatickej a neľútostnej povahe sa mohlo podpísať jej detstvo a smrť rodičov. Boli nimi Titus Olius a Poppaea Sabina staršia. Obaja sa stali obeťami mocenských intríg. Jej otec bol priateľ Lucia Aelia Seiana a prefekt pretoriánov cisára Tiberia (rímsky cisár v rokoch 14-37). Za Tiberiovho pobytu získal nesmierny vplyv. Tita Olia dosadil do úradu kvestora, za čo ale doplatil životom, stal sa obeťou čistiek, ktoré nastali pri eliminácií vplyvu Seiana.

Poppaeina matka, Poppaea Sabina staršia, na ktorú sa dcéra zrejme vzhľadom podala, pretože Tacitus ju opisuje ako najkrajšiu ženu svojej doby, dopadla rovnako tragicky ako Titus Ollius. Obvinili ju z cudzoložstva s dvojnásobným konzulom Valeriom Asiaticom. Pod hrozbou väzenia  a nátlakom Messaliny a jej spojencov radšej spáchala samovraždu. Valerius, napriek dobrej obhajobe, bol taktiež odsúdený na nútenú samovraždu, Dôvod ich smrti? Messalinina žiarlivosť na krásu Poppaey staršej a jej túžba po Valeriovom majetku. O Poppaeinej smrti nič netušil ani vtedy úradujúci cisár Claudius. Myslel si, že zomrel iba Valerius.

„…ona (Messalina) sa náhli zahubiť Poppaeu…, no pred Caesarom všetko do tej miery utajila, že keď o pár dní bol uňho na hostine Poppaein manžel Scipio ( po smrti Tita Olia sa znovu vydala – pozn autora), spýtal sa ho, prečo prišiel bez ženy; odvetil mu, že umrela,“ ( TACITUS: Annales 11, 2.).

Zaprela vlastného otca kvôli jeho malej sláve

Poppaea nebola príliš hrdá na svojho otca, ktorý nezastával žiadny významný úrad. Preto sa rozhodla pomenovať po svojom starom otcovo z matkinej strany, po Poppaeovi Sabinovi. Dalo to jej osobe väčší lesk. Starý otec slávil  triumf, pretože potlačil  povstanie ráckych kmeňov v roku 26. Takmer počas celej vlády cisára Tiberia spravoval provinciu Moesiu. Okrem tohto bol konzulom v roku 9, v roku narodenia cisára Vespasiana. Tacitus aj Cassius Dio tvrdia, že zomrel prirodzenou smrťou koncom roku 35, inak by asi dopadol ako desiatky iných senátorov a jeho zať Titus Olius, čo by znamenalo smrť za účasť v Seianovom sprisahaní.

Pred Neronom mala dvoch manželov

Za svojich manželov si cielene vyberala iba mocných  mužov s vplyvným postavením, ktorý jej mohli pomôcť dostať sa vyššie. Jej prvým manželom sa stal praefect praetorio Rufrius Crispinus. Z jazdeckého stavu do vedenia cisárskej stráže bol dosadený Messalinou. Keď sa však po Claudiovom boku ocitla Agrippina mladšia, tak o svoje postavenie prišiel a zakrátko prišiel aj o Poppaeu, ktorá sa s ním rozviedla. Mali spolu jedného syna Rufria Crispa mladšieho, ktorého nechal krátko po Poppaeinej smrti v lete 65 zavraždiť jeho otrokmi sám Nero. Za manželstvo s Poppaeou doplatil  Rufrius vyhnanstvom na Sardiniu a neskoršou nútenou samovraždou. Oficiálnym dôvodom bola účasť na Pisonovom sprisahaní, neoficiálnym Neronova žiarlivosť.

Nástupcom Rufria sa stal Pappaein milenec Otho, ktorý ju o krok bližšie priblížil k centru diania, pretože bol blízky Neronov priateľ. Krátko po svadbe vznikol milostný trojuholník Nero- Poppaea – Otho. Otho sa však ku koncu stal majetníckym a nechcel sa už o Poppaeu deliť. Nero to vyriešil ako skutočný absolutistický vládca. Nechal  Poppaeu a Othona rozviesť, pričom jeho poslal spravovať Lusitaniu. Otho ju  spravoval celé desaťročie a čakal na svoju príležitosť na pomstu. Bol jeden  z prvých, ktorý podporil Serviua Sulpicia Galbu, správcu provincie Hispania Tarraconensis, vo vzbure voči Neronovi.

Uzavretie manželstva sprevádzalo množstvo intríg

Poppaea získala nad Neronom skutočnú moc až v roku 62, keď zmizli zo scény jeho vychovávatelia Seneca a Burrus. Vtedy nad ním získala skutočnú moc. Poppaea a Nero sa rôznymi lžami o nevere a sprisahaní zbavili aj Octavie – Neronovej prvej manželky. Pred sobášom tak museli umrieť Neronovi najbližší – matka, vychovávatelia i nanútená manželka, pričom málo z nich umrelo prirodzenou smrťou.

Manželstvo s rímskym cisárom (Neronom) – naplnenie jej túžob

Sobáš, vďaka ktorému sa konečne Poppaea ocitla na vrchole rebríčka rímskej spoločnosti ,sa konal už 12 dní po rozvode s Octaviou. Rímsky ľud však nebol nadšený. Preto sa Poppaea uchýlila k vražde Octavie a nechala si o jej smrti priniesť aj dôkaz – jej hlavu. Teraz jej postavene cisárovnej nič neohrozovalo. Navyše, v čase svadby bola už tehotná. 21. januára sa v Antiu , v rovnakom meste ako jej otec, narodila cisárska dcéra Claudia. Nero bol z toho nadšený a pridelil jej aj Poppaein titul Augusty. Jej narodenie oslávili bohoslužbami a usporiadaním hier so závodmi vozov. Neronovu radosť z dcérky rýchlo vystriedal žiaľ, pretože ako štvormesačná umrela. Poppaea na konci roku 64 znova otehotnela, ale v ich manželstve sa odohrala ďalšia tragédia.

Zabitá priamo Neronom  počas druhého tehotenstva

O Poppaeinej smrti máme tri zmienky v dobových prameňoch. Zhodujú sa v dvoch veciach. V tom, že zomrela v roku 65 v čase druhého tehotenstva, a že za jej smrť môže sám Nero, keďže ju kopol do brucha počas manželskej hádky. Presný dátum známy nie je, no Tacitus píše, že sa tak stalo na začiatku roku po skončení hier, takzvaných Neronii. Suetonius sa zas zmienil, že to bolo v lete roku 65. Tak či onak, obaja tvrdia, že sa stala obeťou hnevu svojho manžela, keď ju napriek tehotenstvu kopol do brucha. Tacitus uvádza aj špekuláciu, že ju Nero otrávil, ale vzápätí ju odmieta: „… hoci to podaktorí spisovatelia uvádzajú, skôr z nenávisti než podľa pravdy: veď túžil po deťoch a na žene visel celým srdcom.“ (TACITUS: Annales, 16, 6.) Suetonius jej smrť posúva časovo  o niečo neskoršie, do leta 65. Nero ju mal kopnúť tehotnú a chorľavú, lebo mu vyčítala neskorý návrat z konských pretekov. Rovnako ako Tacitus napriek tejto impulzívnej tragickej hádke  potvrdzuje , že ju vášnivo miloval. Cassius Dio sa o Poppaeinej smrti zmieňuje len jednou vetou. Jej smrť zatienilo Pisonovo sprisahanie, ktoré sa udialo v tom roku 65.  Zmienil sa iba, že v tom istom roku zomrela aj Poppaea pričinením  Nerona, keď ju buď náhodou, alebo naschvál podupal, keď bola tehotná.

Pikoška na záver

O tom, že Nero na Poppaei vskutku visel, svedčí aj jeho bizarné správanie po jej smrti. Chcel si ju nejako uchovať, a tak ignoroval rímske zvyky. Jej telo nedovolil spáliť, dal ho zabalzamovať. Po štátnom pohrebe bolo uložené, podľa Tacita,  v hrobke Iuliovcov. Cassius Dio a Suetonius to podčiarkli klebetou o istom mladíkovi Sporovi, ktorý sa podobal na Neronovu milovanú Poppaeu. Suetonius píše, že Spora vykastroval a žili spolu ako manželia. Cassius to dopĺňa tvrdením, že to zašlo dokonca až k verejnej svadbe v Grécku. Gréci  sa vraj modlili za to, aby spolu mali deti.

___________

Autorka: Zuzana Szabóová

Zdroje:

1.Edície prameňov

CASSIUS DIO: Lucius (Claudius) Cassius Dio (Cocceianus). Historia Romana. In Loeb Classical Library, 9 volumes, Greek texts and facing English translation, prel Earnest Cary. Cambridge, Massachsetts : Harvard University Press, 1914-1927. Dostupné na internete http://penelope.uchicago.edu/thayer/e/roman/texts/cassius_dio/home.html (Videné 28. 7. 2013).

IOSEPHUS FLAVIUS: Titus Flavius Iosephus. Flavia De vita sua. Dostupné na inernete http://texty.citanka.cz/flavius/flavius.html (Videné 28.7. 2013)

IOSEPHUS FLAVIUS: Titus Flavius Iosephus. De vita sua In Iosephus: The Complete Works, prel. Kathleen O’Bannon Dostupné na inernete http://www.ccel.org/ccel/Iosephus/complete.pdf (Videné 28.7. 2013).

 IOSEPHUS FLAVIUS: Titus Flavius Iosephus. Antiquitates Iudaicae In Antiquities of the Jews- Book XX, prel. William Whiston  Dostupné na inernete http://www.ccel.org/ccel/Iosephus/works/files/ant-20.htm (Videné 28. 7. 2013).

PETRONIUS: Titus (Gaius) Petronius. Satiricon  Dostupné na internete http://www.thelatinlibrary.com/petronius1.html (Videné 13.2. 2014).

PLINIUS SECUNDUS: Gaius Plinius Secundus. Naturalis historia Dostupné na internete http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Pliny_the_Elder/home.html (Videné 28.7. 2013).

PLUTARCHOS: Vitae parallelae In Plutarch´s lives Volume XI, prel. Bernadotte Perin. Londýn- Cambridge, Massachsetts: Wiliam Heinemann LTD- Harvard University Press, 1954, 493 s. NEMÁ ISBN.

SUETONIUS: Gaius Suetonius Tranquillus. De Vita Caesarum In Životopisy rímskych cisárov, prel. Etela Šimovičová. Bratislava: Splok slovenských spisovateľov, 2010, 312 s. ISBN 978-80-8061-427-0.

TACITUS : Publius Cornelius Tacitus. Annales. In Agricola. Anály. Germánia. Histórie, prel. Ján Žigo.  Bratislava : Tatran, 1980, 643 s. nemá ISBN.

TACITUS : Publius Cornelius Tacitus. Annales In Loeb Classical Library, 5 volumes, Latin texts and facing English translation. prel J. Jackson. Cambridge, Massachsetts Harvard University Press, 1925-1937. Dostupné na internete http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Tacitus/home.html (Videné 28.7. 2013).

TACITUS : Publius Cornelius Tacitus. Annales In TACITUS THE ANNALS, prel. A. J.Woodman. Indianapolis: Hackett Publishing Company, Inc, 2004, 412 s. ISBN 978-0-87220-559-8.

TACITUS: Publius Cornelius Tacitus. Historiae. In Agricola. Anály. Germánia. Histórie, prel. Ján Žigo.  Bratislava : Tatran, 1980, 643 s. nemá ISBN.

TACITUS: Publius Cornelius Tacitus. Historiae. In Loeb Classical Library, 5 volumes, Latin texts and facing English translation. prel C. H. Moore. Cambridge, Massachsetts Harvard University Press, 1925-1937. Dostupné na internete http://penelope.uchicago.edu/Thayer/E/Roman/Texts/Tacitus/home.html (Videné 28.7. 2013).

  1. Knihy

BARRETT, Anthony (ed.). Životy cisarů. Praha: Academia,2012, 450 s. ISBN: 978-80-200-2082-6.

  1. Zborníky

SZABÓOVÁ, Zuzana: Poppaea Sabina v populárnej histórii. In  Vox discipuli historiae V : zborník prác študentov Katedry histórie FF UKF v Nitre / Zuzana Hasarová, Alena Mikulášová, Miroslav Palárik. Nitra : UKF, 2015. 297 s. – ISBN 978-80-558-0945-8.

Obrázok: purpleparchment.com/wp-content/uploads/2011/06/poppaea.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.