Prečo sa Vasa, najväčšia pýcha švédskeho námorníctva, potopila?

10. augusta 1628, okolo štvrtej hodiny popoludní, sa na svoju prvú plavbu vydala najväčšia pýcha švédskeho kráľovského námorníctva, vojnová loď Vasa. 1300 metrov slávy na vlnách mora muselo Vase stačiť. Ešte v prístave ju totiž prevrhol „vetrík“ o rýchlosti ôsmich uzlov (čo je asi 14 km za hodinu) a o život v nej prišlo 53 námorníkov. 

Neben dem Original-Schiff selbst gewähren Ausstellungen im Vasa-Museum rund um die Vasa Einblicke in das Leben an Bord und in die schwierige Bergung, Stockholm, Schweden

Ešte v septembri 1628 prebehlo formálne vyšetrovanie nešťastia, no presné dôvody stroskotania určené neboli, a tak kapitán (ani iní členovia posádky) nebol obvinený. Táto udalosť bola dlhé roky považovaná za najväčšiu švédsku katastrofu.

Dlhých 333 rokov čakala Vasa na dne štokholmského prístavu na svoju záchranu. V roku 1961 ju vytiahli v perfektnom stave, ošetrili a pustili sa do nového vyšetrovania príčin jej stroskotania. Vôbec nie prekvapivo sa ukázalo, že hlavným dôvodom bola  nestabilita celej konštrukcie. Chcete sa dozvedieť, ako prebiehala jej stavba a prečo vôbec vyplávala v takom nestabilnom stave? Čítajte ďalej magazín Magistra História a dozviete sa, čo všetko predchádzalo vyplávaniu Vasy na šíre more (ktoré nikdy nedosiahla) a následnej katastrofe.

16. januára 1625 nariadil kráľ Gustáv II. Adolf admirálovi Flemingovi, aby podpísal kontrakt s Henrikom a Arendom Hybertssonovcami na stavbu štyroch lodí, dvoch menších a dvoch väčších, v priebehu štyroch rokov. Keď švédske námorníctvo prišlo v strašnej búrke o 10 lodí, kráľ Gustáv nariadil, aby ako prvé postavili menšie lode, ktoré by nahradili obrovskú stratu. Avšak už pár mesiacov nato nariadil prvé zväčšenie Vasy, aby na svojej palube mohla niesť viac zbraní. Keď sa kráľ Gustáv dozvedel, že Dáni stavajú obrovskú loď s množstvom diel umiestnených na dvoch podlažiach, nelenil a nariadil ďalšie zväčšenie rozostavanej lode (47,7 m na úrovni hladiny) tak, aby bola na svojej palube schopná niesť až 64 diel a ďalšie množstvo vojenskej výzbroje. Zmena sa urobila rýchlo, bez prepočtov, bez zmeny jej šírky (alebo len minimálne) a hĺbky a takpovediac za pochodu. Toto nepremyslené, niekoľkokrát urobené zväčšenie Vasy malo za následok zmenu jej ťažiska, čo výrazne prispelo k nestabilite. Na tomto mieste ešte treba spomenúť, že v danom období neboli dvojpodlažné lode bežné a nikto vo Švédsku nemal skúsenosti s ich konštrukciou.

Za pochodu a niekoľkokrát sa menili aj požiadavky na vojenskú výzbroj lode. Pôvodne mala Vasa niesť 32 diel, no počty sa od začiatku jej stavby len zvyšovali. Nakoniec bolo objednaných až 64 diel, no Vasa vyplávala so 48 delami na dvoch podlažiach (24 na každom). Dôvod, prečo to bolo „len“ 48 diel bol ten, že dodávateľ ich jednoducho nestihol všetky odliať. Aj toto len dosvedčuje, v akej obrovskej časovej tiesni sa na stavbe Vasy pracovalo. Najnovšie expertízy dokonca naznačujú, že odliatky boli takej zlej kvality, že niektoré delá by počas námornej bitky pravdepodobne vybuchli.

Vasa mala byť veľkolepá, krásna a každý ju mal obdivovať. Preto kráľ Gustáv nariadil vyzdobiť ju stovkami pozlátených a maľovaných ornamentov a sôch zobrazujúcich biblické, mýtické a historické témy. No aj táto prehnaná výzdoba prispela k posunu ťažiska a nestabilite.

Ďalším problémom Vasy bolo to, že nebola dostatočne zaťažená, avšak viac závažia použiť nemohli, pretože spodné podlažie s delami by sa dostalo na úroveň hladiny vody alebo dokonca pod ňu.

Aby toho nebolo málo, hlavný staviteľ, Henrik Hybertsson, v roku 1626 vážne ochorel a v roku 1627 zomrel. Počas svojej choroby si prácu rozdelil so svojim asistentom Heinom Jacobssonom a ďalším staviteľom Johanom Isbrandssonom, avšak podľa záznamov komunikácia medzi nimi pokrivkávala. Po Hybertssonovej smrti v roku 1627 prebral plnú zodpovednosť za dokončenie stavby Jacobsson, ktorý musel skoordinovať až štyri stovky ľudí podieľajúce sa na dokončení Vasy.

Z popísaného je zrejmé, že Vasa sa stavala pod enormným časovým tlakom, ktorý vyvíjal kráľ Gustáv. Ten dokonca  vyhlásil, že ak nebude Vasa dokončená do 25. júla, tak sa všetci zodpovední budú zodpovedať jeho Veličenstvu. Táto časová tieseň je aj pravdepodobným vysvetlením toho, prečo Vasu vypustili na more aj napriek tomu, že neprešla testom stability.

Dnes Vasa plní iné účely, než na aké bola pôvodne plánovaná. Je súčasťou expozície v múzeu, ktoré bolo postavené špeciálne pre ňu.

_______________

Autorka: Lenka Levarská

Zdroje:

faculty.up.edu/lulay/failure/vasacasestudy.pdf

3.bp.blogspot.com/-MlH3kaNi3vg/U-erT06ik2I/AAAAAAAAB9c/wxrzn1wzfSg/s1600/Vasa.quarterdeck.jpg

Obrázok: static.franks-travelbox.com/a/d/b/a/adba051010e4277883f8debdb759af3e79dcb474/

neben-dem-original-schiff-selbst-gewaehren-ausstellungen-im-vasa-museum-rund-um-die-vasa

-einblicke-in-das-leben-an-bord-und-in-die-schwierige-bergung-stockholm-schweden.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.