Prvý Habsburgovec na uhorskom tróne

            Ferdinand I. Habsburský bol prvým Habsburgovcom vládnucím v Uhorsku. Rod tu ukončil svoje pôsobenie po 1. svetovej vojne. Ešte v období stredoveku boli na uhorskom tróne dvaja Habsburgovci, a to Albrecht a Ladislav Pohrobok, avšak až Ferdinand definitívne upevnil svoju moc a umožnil tak Habsburgovcom pokračovať vo vláde. Ak sa chcete dozvedieť viac o jeho vláde, určite si prečítajte nasledujúci článok magazínu Magistra História.

Začiatky vlády

            Ferdinand sa narodil v roku 1503 v Španielsku, kde žil pätnásť rokov svojho života. Mal vynikajúce vzdelanie, avšak na rolu budúceho panovníka sa nepripravoval, nakoľko sa ním mal stať jeho starší brat Karol. Ten bol už španielskym kráľom, keď sa v roku 1519 stal cisárom Svätej ríše rímskej. Pretože územie, ktoré ovládal, bolo naozaj rozsiahla a navyše situácia v Ríši začínala byť z vnútropolitického hľadiska pomerne napätá, rozhodol sa o moc podeliť s Ferdinandom. V roku 1522 boli uzavreté tzv. Bruselské dohody, na základe ktorých získal Ferdinand rakúske krajiny, a tie boli pre Habsburgovcov dedičné.

            Samotný Ferdinand bol svojimi súčasníkmi hodnotený veľmi pozitívne, a teda ako vynikajúci štátnik, ktorý v rámci politiky zvažoval jeden krok za druhým. Poznačila ho práve prísna španielska výchova, kvôli ktorej sa prezentoval na verejnosti stroho a neprejavoval akékoľvek emócie, avšak či už v kruhu rodiny alebo pri samotných štátnikoch to bol vraj dobrosrdečný vládca. V súkromí si vždy našiel čas na svoju manželku Annu Jagelovskú, s ktorou mal až pätnásť potomkov. Keď Anna v roku 1547 náhle zomrela v Prahe, už nikdy viac sa neoženil. Tradovalo sa, že jeho láska k Anne bola taká hlboká, že sa na jej podobizeň pozeral dlhé hodiny pred svojou smrťou.

anna-a-ferdinand

            Čo sa týkalo jeho vzťahu so starším bratom Karolom, po prvýkrát sa spoločne videli, až keď mal Ferdinand štrnásť rokov. Ferdinand od začiatku svojmu staršiemu bratovi prejavoval značnú úctu. V tomto prípade je zaujímavosťou práve to, že sa medzi nimi nachádzala jazyková bariéra. Pretože obaja vyrastali v rôznych častiach monarchie, tak kým Karolovým rodným jazykom bola francúzština, tak Ferdinand považoval za svoju rodnú reč kastílčinu.

Ferdinand a Uhorsko

            Možnosť stať sa uhorským panovníkom prišla v roku 1526, keď zomrel jeho švagor Ľudovít II. Jagelovský. Vo vláde ho podporovala jeho sestra a vdova po predchádzajúcom panovníkovi, kráľovná Mária. Kráľovnú a jej voľbu podporili práve stredoslovenské banské mestečká a Bratislava, avšak Ferdinand potreboval pre svoj úspech aj naklonenie si magnátov. Zanedlho ho podporil kancelár Salaházi, kráľovský pokladník Alexej Turzo, palatín Štefan Bátori a ďalší. Práve pre túto podporu sa napokon uhorský snem rozhodol, že sa Ferdinand stane uhorským panovníkom, a to 16. decembra 1526. Slávnostná korunovácia prebehla takmer až po roku od zvolenia za kráľa, a to 3. novembra 1527 v Stoličnom Belehrade. Za kráľa ho korunoval Štefan Podmanický, ktorý korunoval za kráľa aj Jána Zápoľského.

            Ferdinandova vláda v Uhorsku bola napokon poznačená mocenskými bojmi so Zápoľským, ktoré sa definitívne ukončili po vzájomnom mieri vo Veľkom Varadíne v roku 1538. Svoju pozíciu si následne upevnil aj po Zápoľského smrti v roku 1540.

            Jeho panovnícke snahy sa upierali na centralizovanú vládu v rámci získaných území. Vďaka skúsenostiam, ktoré nadobudol v Rakúskych krajinách, sa snažil priniesť zmeny aj do Čiech a Uhorska. Vytvoril tu nové inštitúcie, a to uhorskú a českú komoru, ktoré by sme mohli prirovnať k dnešnému ministerstvu financií. Okrem týchto snáh bazíroval aj na tom, že sa v Uhorsku dostane k moci jeho potomok, čo sa mu splnilo v roku 1563, keď bol za kráľa korunovaný jeho syn Maximilián. Ferdinand následne zomrel o rok nato so zaistením vlády v Uhorsku.

Zaujímať by vás mohla aj táto časť cyklu Historie.cs:

_______________

AutorkaVeronika Dziaková

Zdroj:

SEGEŠ, Vladimír (ed.). Kniha kráľov. Panovníci v dejinách Slovenska a Slovákov.

Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, 2010, s. 299. ISBN 978-80-10-02026-3.

Obrázky (upravené):

upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/1/16/Hans_Maler_-_Queen_Anne_of_Hungary_and_Bohemia_-_WGA13895.jpg

upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/7/7d/Hans_Bocksberger_(I)_-_Emperor_Ferdinand_I_-_WGA02326.jpg

Pridajte komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.